Primavera

"Hore sme my, horolezci, vari o niečo lepší ako dolu. Možno to robia práve hory, ktoré milujeme, či pocit slobody medzi nebom a zemou." /Jozef Psotka/. Dokument venovaný horolezeckej legende, vzbudí v človeku nielen rešpekt k horám, ale aj k ľuďom, ktorí ich milujú. Autentické zábery z výstupu a dosiahnutia vrcholu najvyššej hory sveta, dokumentácia a rozprávanie horolezcov, ktorí prežili smrť priateľov, okúsili dno vlastných fyzických síl, to všetko je mimoriadne zaujímavé a ľudsky dojímavé. Kedysi som si myslela, že horolezci sú blázni riskujúci vlastný život. Pri tomto dokumente a vďaka skvelej režií Pavla Barabáša som si uvedomila, že preto riskujú, aby okúsili zo skutočného života čo najviac. Stáť niekde hore, kde sa človek už nemôže zaoberať malichernosťami a všetko zbytočné nechá dolu, to je viac než akákoľvek výhra!

Film nemá žiaden pútavý dej, je však skutočnosťou a tou dosť surovou, možno by mohol byť zaujímavejší, keby mal možno nejakého rozprávača v pozadí, ktorý by vysvetlil všetky tie záležitosti okolo neapolskej camorry, jej fungovania a ovládania životov ľudí a detí v krajine .... Takto je to chaotické, miestami nudné a napätie, ktoré dokázal Saviano vniesť do svojej knižnej predlohy, nikde nebadať ...Nenašla som vo filme ani ten smutný pohľad na svet, bolestné úvahy o smrti a vôbec, film nedýchal tým, čím kniha.

Sú filmy, ktorých kvalita je nepopierateľná. Sú filmy, od ktorých vzhľadom na backround čakáte maximum. A potom to aj hodnotíte z tohto uhlu pohľadu. Možno keby to nebol Clint Eastwood a film, o ktorom som už vopred počula príliš veľa chválospevu, tak som nadšená, pretože záver bol famózny. Jednoduchý a jasný ako život sám. Lenže vadilo mi tam prílišné moralizovanie, ktoré aj napriek vulgarizmom a bručaniu Eastwooda bolo stále len moralizovanie. Takže v tej chvíli padla jedna hviezdička z plejády hviezd. Napriek tomu tvrdím stále - tomuto sa hovorí kvalita.

Holocaust videný očami dieťaťa. Nemeckého. Z tejto zaujímavej témy sa dalo vyťažiť aj viac ako táto historicky nepresná melodráma. Ťažko uveriť, že Nemci, ktorí viedli presné záznamy hlavne o deťoch v táboroch, si nevšimli pri splynovaní o jedno dieťa naviac, navyše medzi holohlavými jediné neostrihané s viditeľne árijskými črtami. Ešte ťažšie uveriť, že do tábora si niekto len tak vlezie popod ostnatý vôbec nestrážený plot. Všetky nepresnosti však slúžili ako barlička k tomu, aby rozplakali diváka v záverečnej scéne, ktorá asi málokoho prekvapí, taká je predvídateľná. Jednu hviezdu naviac som pridala z úcty k obetiam holocaustu...

Indiana mal pravdu - veľké druhy pralesných škorpionov s robustnymi klepietkami sú najmenej nebezpečné, vhodné dokonca na chov. Najjedovatejšie sú malé púštne druhy. Takže ako povedal: "čím väčší, tým lepší". Pravdu majú aj všetci, čo tvrdia, že návrat legiend je vždy veľmi ťažký, pretože musia čeliť väčším očakávaniam divákov než ostatné filmy. Harisson Ford robil, čo mohol, je výborný, dej mohol byť menej ukecanejší a záver menej hlúpy. Ten lietajúci tanier rozosmial aj deti.

Žiadne temné tajomstvo sa neodhalí, ako sa to uvádza pri anotácii pri filme. Odhalí sa len to, čo donúti človeka k pokore k životu, k tomu, že niekto má život istý, niekto ho nemá a to nie je o tajomnosti, ale o tom, že bezstarostný mladý človek ani netuší, čo mu môže zamiešať karty života tak, že ho prehrá... Výborný scenár, excelentná myšlienka, odpustím mu aj miestami sentimentálne spracovanie, ktoré tomu dalo romantický nádych. Film však ide do hĺbky a to ma vždy dostane.

Film som si mrkla s dvoma tínejdžerkami zo základky. Tie dojaté fňukali, ja veľká som nechápala .... Takže tie dve hviezdičky za tie dve fňukandy. Pretože pre mňa to bolo otravné jak vred na jazyku. :-)

Nie je dôležité vedieť veľa, ale vedieť svoje vedomosti využiť. Mladý muž bez vzdelania dokáže zúžitkovať aj tú trochu vedomostí, ktoré do seba v priebehu svojho života nasaje. Klobúk dole! A ešte jedna úžasná myšlienka z filmu - kto takmer nič nemá, dokáže byť statočnejší a viac riskovať. A kto viac riskuje, môže viac získať...Záver filmu nie je prekvapením, ale zrejme nešlo o to, aby sa divák vrtel na stoličke, že juuuuj, ako ma záver prekvapil, ale o silu myšlienok. Tie mi rezonovali ešte dlho v hlave .... A ten záver ma presvedčil o tom, že okrem peňažnej výhry sa dá v živote vyhrať oveľa viac!

Mám plné zuby vlastnej skepsy. Dávam euráče bezďákovi a premýšľam, či ich neprepije. Dnes som dala euráče pani, čo vyberala do kasičky na onkológiu a premýšľala som, či je zaregistrovaná, či prachy nezneužije ... Pozerám občas Modré z neba a premýšľam, či nejde o zneužívanie súcitu diváka s mrzákmi, sociálne slabšími .... Občas mi je na grc z vlastnej nedôverčivosti voči ľudským pohnútkam. A závidím trebárs takej Matke Tereze, čo si vykračovala jak chudera po svete a ešte sa aj cerila na ľudí, pomáhala bez postranných úmyslov, bez nedôvery, bez skepsy a sakra, bola tak krásna a šťastná! A tak dávam aspoň tie tri hviezdy .... A snažím sa nemyslieť na tú nedôveru v čistotu úmyslov pána Rozborila.

Nechápem nadšenie pre herecký výkon E. Vášaryovej. Videla som ju v ďaleko lepších rolách, ktoré dali viac priestoru jej fantastickému hereckému umeniu. Toto ma nezaujalo. Takisto rozvláčne jazdenie Oskara na kolobežke, nepríjemný huhňavý hlas jeho syna, klišovité posteľné scény so šľahačkou a podobne. Kniha pána Viewegha bola šťavnatejšia, ale tak to často s knižnými predlohami a filmami na ne chodí ....