Primavera

Tento film hodnotím po pár rokoch od doby, kedy som ho videla premiérovo v kine. Obsah si už celkom dobre nepamätám, ale doteraz cítim ten silný dojem z filmu, ktorý som mala, počujem ten dážď, pamätám si, že som veľa premýšľala počas celého filmu - vzťah otec a syn, obrusovanie toho vzťahu okolnosťami, ktoré nastali, cesta do pekla, ktoré si sami vyberáme... Mám výborné spomienky. Nemal by práve o tom film byť? :-)

Nechápem nadšenie pre herecký výkon E. Vášaryovej. Videla som ju v ďaleko lepších rolách, ktoré dali viac priestoru jej fantastickému hereckému umeniu. Toto ma nezaujalo. Takisto rozvláčne jazdenie Oskara na kolobežke, nepríjemný huhňavý hlas jeho syna, klišovité posteľné scény so šľahačkou a podobne. Kniha pána Viewegha bola šťavnatejšia, ale tak to často s knižnými predlohami a filmami na ne chodí ....

Fantastický film! Málo kecov a predsa pomocou hudby, kamery a strihov som cítila pocity všetkých tých ľudkov bezmocných zo života a blúdiacich samých v sebe a v snoch, ktoré sa im nikdy nezrealizujú. Herecké výkony brilantné, zvlášť pani Goldfarbová (E.Burstyn) ma dojímala svojím zúfalstvom a snívaním.

Jediná vec, s ktorou som sa nevedela stotožniť je tá, že zlomok ľudstva, ktoré prežilo katastrofu, malo väznicu. Práve sa zaoberám tématikou Inuitov, ktorých je tiež málo, čo vylučuje u nich také javy ako sú vojny, justícia a pod. Takže sa mi zdá nepravdepodobné, aby zlomok zbytku ľudstva trvalo na tomto type morálky, ktorá prináša so sebou pojem - väzeň. Zrejme by platili celkom iné pravidlá spoločnosti a morálky. Ale mimo túto pre mňa nelogiku je film excelentný vo svojom žánri, držal ma stále v napätí a záver doslova zapadol ako kocka do kolosálnej stavebnice.

Tichá láska /básnik: Jaroslav Vrchlický/ "Nikdy slovem nevyzradím, co spí v srdci přehluboko, dost na tom, když v chvíli štěstí mluví tvář a mluví oko." Tak na rozdiel od rovnomennej básne výborného básnika Vrchlického americký slaďák vôbec nedal priestor na tichú poetiku citu, hlboko ukrytého v srdci. Dej bol plytký, predvídateľný, naprogramovaný na ženské očakávania a túžby po romantike. Preto vo filme nič neprekvapilo, azda len výkon malej Bartusiak, pretože dievčatko zahralo všetko s dokonalým citom pre danú postavu. Film natočený podľa novely Janette Oke, spisovateľky, ktorej diela sú kvalitou ďaleko za horeuvednou básňou Vrchlického, nominovaného svojho času na Nobelovku.

Dej ma nevtiahol do seba. Vlnu hippie som nezažila a nie je pre mňa ani ničím príťažlivá. Takže jediné, čo ma fascinovalo, bola práve tá bezstarostná jazda úžasnou krajinou, voľnosť, sila slobody, skvelá muzika... herecké obsadenie bolo výborné a zo všetkých šla naozaj práve tá bezstarostnosť. A tak som si bezstarostne povedala, že na 5 hviezd to u mňa nie je, nech si hovorí, kto chce, čo chce.

Zvláštne... Keď som videla film prvýkrát, nevedela som, čo s dojmami. Tak som ich šupla do priečinku - čudný film. Po čase som sa k tomuto kulťáku vrátila a zistila som, že to čudo je jeho originalita a nevšednosť. Zlaté hodinky v konečníku ... sentimentálna historka o oteckovi ma napriek tragickej situácii rozrehotala. Adrenalínová injekcia do srdca ma napriek obavám o Miu takisto rozosmiala... a odrazu som vedela, že tento film som nemala brať nikdy vážne. Quentina Tarantina však vždy áno. Klobúk dole, pán režisér.

Raz som sa spýtala kamaráta, o čom bola jeho úspešná báseň. A on mi na to: "Viem, že kritika premýšľa, čo tým chcel básnik povedať, ale ja ti poviem len jedno - v ten večer, čo som ju napísal, som sa strašne ožral." :-) Takže nech už bol Lynch triezvy alebo fičal na tráve, je mi to fuk, film ponúka viacero možností vysvetlenia - kto má rád schýzu, môže si ju dosadiť do deja. Kto nadprirozdené javy, prosím, aj s tým to ide. Je to fakt dobre urobený film.

Po krvavom bláznivom zápase dostáva stárnuci wrestler infarkt, ktorý ho donúti pozrieť sa na život aj inak. Obávala som sa sentimentu - hlavne, keď sa rozhodol opäť zblížiť s dcérou. Našťastie, film sa vyhol lacným dojímavým scénkam zo života hmyzu a vzťah s dcérou sa nezmenil na rozprávkový, rozmrazil sa, ale nehrial. A wrestlera nehrial ani život pacienta po infrakte a tak sa rozhodol vrátiť aj za cenu zdravia do ringu .... Rourke, fakt skvelý výkon, zrejme si sa v tom stárnucom zúfalcovi našiel, hm.

Keď mi už od polovice filmu bol jasný záver a začínala som tušiť, kde nájdem Johnyho Favoritea, tak som si povedala, že zrejme nejde o hru na diváka-detektíva, ale o niečo viac. A vtedy ma to začalo baviť. Začala som hľadať vysvetlenie vrážd a ponúkali sa mi viaceré varianty. Rozdvojená osobnosť - každý máme svoje horšie ja.... Alebo - keď človek zapredá dušu zlu, tak si prestane zlo uvedomovať, pohltí ho a je pre neho samozrejmnosťou, preto ho prestane vidieť. A mohla by som pokračovať. Zrejme však len Parker vie (a možno ani on nie), aký bol skutočný skrytý význam udalostí. Možno len skrytá reklama obchodníkov s hrabavou hydinou. :-)