Primavera

Diamantami zo Sierra Leone sa platí za transfer zbraní pre RUF, ktorá zodpovedá za porušovanie ľudských práv v krajine... Nezmyselný kolotoč dopytu bohatých po svojich hračkách a chudobnej krajine, ktorá hračku poskytne a naivne za to ešte aj zaplatí vlastnou krvou vinou skorumpovanej vlády .... Celé je to nezmyselné a presne tak je to vo filme zachytené. Samozrejme, aby bol nasýtený aj divák, ktorý má zas rád filmové dielo ako svoju hračku a túži po akčnosti (chlapi), sentimente a láske (ženy), tak všetko to filmové dielo obsahuje. Akčnosť, krv a tiež slzotvorné scény a lásku vo všetkých svojich formách - muž a žena, ocino a syn, takže každý dostane všetko. Kiež by si ale každý uvedomil to skvelé posolstvo vo filme - "ľudia nie sú zlí a dobrí, ale ich dobré a zlé činy ich robia nejakými."

Zaujímavo stvárená filozofická klasika - čo žijeme - je reál alebo nie? Veriť vlastným očiam alebo veriť tomu, že skutočný život je povestný Platonov tieň? Tiene sú nedokonalé a my žijeme ako tieň toho skutočného. Ženy žijúce v manželstve, ktoré im nič nedáva, naozaj veria na tieň muža dokonalejšieho ako spí vedľa nich? Ak áno, kde skončí ich sen a kde je realita? Všetko je absurdné.... vrátane života. Skvelý film, ešte raz ho vidieť a zblázniem sa zo života.

Film nemá žiaden pútavý dej, je však skutočnosťou a tou dosť surovou, možno by mohol byť zaujímavejší, keby mal možno nejakého rozprávača v pozadí, ktorý by vysvetlil všetky tie záležitosti okolo neapolskej camorry, jej fungovania a ovládania životov ľudí a detí v krajine .... Takto je to chaotické, miestami nudné a napätie, ktoré dokázal Saviano vniesť do svojej knižnej predlohy, nikde nebadať ...Nenašla som vo filme ani ten smutný pohľad na svet, bolestné úvahy o smrti a vôbec, film nedýchal tým, čím kniha.

S ťažkým srdcom len tri, aj keď A. Hopkinsa zbožňujem a R. Fiennesa detto. Lenže obdiv k hercom, ktorý dokážu zahrať presvedčivo a s motýľou ľahkosťou čokoľvek je málo oproti plagiátu Mlčania jahniat, ktorým bezpochyby tento "drak" je. Film neprináša nič nové, všetko je tak ľahko predvídateľné, že mi to bolo trápne za režiséra. Škoda.

Rozmazané zábery v rýchlom slede za sebou a dejom nenáročná kriminálka natočená odzadu ... Súčasná kritika nedokáže rozlíšiť umenie od toho, čo ním nie je, pretože aj keď súčasné umenie integrujeme do všeobecných dejín umenia, postmoderna nie je dokončená a tak stále ostáva priestor k tomu, aby sme sa k nej vyjadrili. A tak sa vyjadrujem! Keďže som nepochopila myšlienku umeleckého zámeru, dokonca mi to vôbec nepripadá umelecké, len ako bláznivý úlet tvorcu, aj keď brutálne scény neboli samoúčelné (btw rozmlátenie ksichtu hasiacim prístrojom musí byť parádna zábava pre frustrovaného referenta bezpečnosti práce, haha), ale rozhovory medzi nimi mi pripadali ako bezmyšlienkovitá vata, tak pokojne dávam len jednu hviezdičku.

Kinsey ako priekopník na poli sexuality a sociológie. Možno dnes vyznieva už staromódne a podivínsky, jeho dielo býva často korigované, ale podobne je na tom aj často korigovaný Freud z oblasti psychiatrie. Dôležité je, že Kinsey dokázal začať napriek nie vždy dobrej podpore okolia. Dôležité je, že neprestal. Film však mohol prestať skôr. Tempo bolo príliš pomalé, druhá polovica neprinášala nič nové, zaujímavé.

Nehodnotím filmy určené pre deti bez toho, aby som sa nezistila, ako na to reagujú deti. Ako rozmaznaný dospelák by som možno dala slabšie hodnotenie, ale moje deti, deti zo školy a deti odvedľa, všetky sa tešili ... No čo proti ich radosti? :-)

Asi by som film zaradila medzi povinnú kultúru pre stredoškolákov, aby sa im oči už nikdy nerozžiarili pri slove "vojna" a nešli naivne bojovať za nahlúple ideály vyprofilované sakra prešpekulovanými starými chlípnikmi. Vojna obnažená ako stará prostitútka, ktorá sa s mladými chlapcami nehrá. Rovno ich zaživa umučí a zožerie.

Výborná psychologická dráma, kde traja ľudia dokážu rozohrať také ťažké témy, akými sú zločin a trest. S. Weawer ma prekvapila svojím brilantným hereckým výkonom. A záver? Aj keď ho človek mohol očakávať, prekvapivý bol v sile, údernosti a nechutnej ľudskej úprimnosti ...

Odjakživa ma najviac hnevalo zneužívanie detí. Sú najbezbrannejšie. Najzneužiteľnejšie. Ani stárnucí nájomný vrah nedokáže zabiť zneužívané dieťa.... pretože sám bol ako dieťa zneužívaný. A tak sa zmení terč! Skvele urobený film.