Kusko.t2

Posledná kapitola z quatrológie shockumetov “Facez of Death 2000“, vychádza v Amerike zásluhou distribučného štúdia “Brain Damage Films“ ako nové, originálne oživenie série. Tá sa odštartovala a zároveň aj zavŕšila v roku 2000 – všetky štyri vydania v rámci jedného roka. Že to nebolo nič ťažké vychrliť až štvoricu celovečerných dokumentov v priebehu roka ozrejmia nasledujúce riadky. Pilotná časť “Facez Of Death 2000“, odkazujúca sa názvom na klasiku z roku 1978 - FACES OF DEATH Johna Alana Schwartza, je podobne ako nasledujúce dve vydania v poradí, iba re-release iných, už produkovaných dokumentov v skoršom období. Teda “Facez Of Death 2000“ = “America the Violent“ (1996), “Facez Of Death 2000 Vol. 2: Dead In Asia“ = “Traces of Death III” (1995), a “Facez Of Death 2000 Vol. 3“ = “The Amazing Shocking Asia” (1998). Čiže doslova iba re-release toho, čo už tu bolo, iba pod iným názvom. V Nemecku vychádza séria tiež, ale len ako trilógia – “Gesichter des Todes 2000“, “Gesichter des Todes 2000 Teil 2“, a “Gesichter des Todes 2000 Teil 3“. “Facez of Death 2000 Vol. 4: The Best of Banned from Television“ (Facez of Death 2000, Part Four), je v porovnaní s predošlou várkou smrti niečím výnimočná. Nie je to totiž trápne znovuvydanie premenované pre potreby duplicitnej distribúcie, ale originál. Označenie “originál“ treba brať ale tiež v kontexte série. Ako naznačuje podtitul (The Best of Banned from Television), dokument je kompiláciou toho najlepšieho z najhoršieho. Ku známejším scénkam ľudskej obludnosti pridáva produkcia neošúchané raritné nahrávky a plno graficky názorných a hnusných fotiek. Nechýbajú úryvky zo smrti Lady Diany, samovražda Budda Dwyera, tragédia “Twilight Zone“, Marilyn Monroe, automobilové a letecké nešťastia, ľudské deformácie, popravy, atentáty, tornáda, sem tam aj nejaké tie fotky z internetu, a iné nechutnosti. Niektoré zábery bolo možné vidieť ale už v iných, známejších dokumentoch ako napríklad v sériách – DEATH SCENES, TRACES OF DEATH, BANNED FROM TELEVISION, FINAL JOURNEYS, či v dokumente EXECUTIONS (1995), ... Malým mínusom shockumentu sú v niektorých prípadoch duplicitné fotodokumentácie, či zamiešanie screenu z CANNIBAL FEROX-u do kompilácie. Pri tom množstve sa to dá odpustiť (dovolená odchýlka).

A je dobojované! Teda aspoň čo sa jednotlivých voľných pokračovaní, samotných OVA releaseov série týka. Rozsiahla sága UROTSUKIDOJI je zavŕšená (aspoň do týchto chvíľ) remakeom, ktorý sa v duchu pôvodnej verzie vracia ku svojim koreňom z roku 1987. Remake “Urotsuki“ produkovaný Yasuhitom Yamakim, vzdáva hold režijnej práci Hidekiho Takayamu – otcovi filmovej série UROTSUKIDOJI, a zároveň sa pokorne klania komixu Toshioho Maedu. Bez jeho základu by dnes žiadne UROTSUKIDOJI nebolo. Producent Yasuhito Yamaki (stojí aj za finančným pozadím pilotne série), si vyberá režiséra Dana Kongojiho, aby sa s modernejšími technológiami, novým náhľadom a tvorivým týmom, vrátil o 15 rokov späť. Cesta v čase je korunovaná nostalgickou “Novou Ságou“, rozdelenou podobne ako "Chôjin densetsu Urotsukidôji" (1987-1989) na tri samostatné OVA tituly. Zhruba 40 minútová záverečná explózia rúca spolu s predošlým OVA vydaním môj predbežný dojem o zbytočnosti vzkriesenia pôvodného príbehu. V samostatnom prípade (OVA 1, 2002), ale platí. Na záver je len potešujúce, že s čistým svedomím môžem jednoznačne povedať – sága UROTSUKIDOJI ma so svojimi kladmi a zápormi zasiahla presne tam, kam mala - do srdiečka. Je prakticky nemožné ju odtiaľ vyštvať. Remake UROTSUKI nie je samozrejme výnimkou. BOMBA! Vďaka za každý jeden OVÁ-č!

Tokio roku 199X ešte nie je stále pripravené na svoj prerod. Myuni (Munhi) Hausen II to dobre vie. Chamtivosť, túžba po absolútnej moci a schopnosti potrebné pre podmanenie si troch základných zložiek sveta, to sú dôvody, pre ktoré nemôže už ďalej čakať. Boj medzi dobrom a zlom reprezentovaný bytosťami rovnakej krvi, ale opačného pólu, prepuká v jeden veľký uragán drviaci všetko, s čím príde do kontaktu. Nacistický mechanizmus zostrojený na príkaz samotného Fuhrera počas Druhej svetovej vojny ako satanská brána do pekla označená pentagramom, sa opäť derie z útrob zeme na povrch. Zlo cíti príležitosť. “Ak existuje Boh, musí existovať aj Diabol. S príchodom bytosti zvanej Overfiend, povstane súčasne démon chaosu – Lord of Chaos.“

Trojdielna OVA séria Hidekiho Takayamu spoločne označená ako CHOJIN DENSETSU UROTSUKIDOJI (Urotsukidôji I: Legend of the Overfiend), voľne pokračuje druhým cyklom drsných fantázii, t.j. OVA titulmi “Shin chôjin densetsu Mataiden 1: Kyô-ô fukkatsu eno inori“ a “Shin chôjin densetsu Mataiden 2: Shinjuku matenrô taisen“, ktoré neskôr vychádzajú podobne ako pilotný okruh aj ako kompilácia označená názvom SHIN CHOJIN DENSETSU UROTSUKIDOJI: MATAIDEN (Urotsukidôji II: Legend of the Demon Womb). Tento OVA titul, prvý z dvojdielnej rady druhého cyklu, nesie označenie anglickej verzie “Urotsukidôji Legend of the Demon Womb Part One: A Prayer for the Resurrection of the Lord of Chaos“. 45 minútová časť nenadväzuje priamo na udalosti z posledného devastačného predstavenia démonickej legendy zvanej “Overfiend“, ale upriamuje svoju pozornosť inam, ...do minulosti. Konkrétne do obdobia Druhej svetovej vojny (prológ príbehu), počas ktorej Hitler bombardovaný americkou armádou, v utajení experimentuje s čistým zlom. “Gigerovský“ mechanizmus pracujúci na princípe perverzného orgazmu, vypúšťa nekontrolovateľné zlo z laboratórnych útrob Tretej nacistickej ríše do sveta. Hákový kríž a Nacisti už nie sú jediným postrachom. Démon roznášajúci smrť kosí a sexuálne przní na počkanie. Tokio roku 199X priprav sa!

Návrat Paula Naschyho ako Waldemara Daninského v plnej paráde!!! Okrem tradičného stvárnenia titulnej postavy prekliateho poľského šľachtica utrápeného lykantropiou, si Paul Naschy mimo tvorby scenáru vyskúšal aj režijnú stoličku. Ukázalo sa, že svoje vlastné myšlienky a plány zrealizuje najlepšie sám autor predlohy. V poradí deviata časť voľnej werewolf série pod názvom “El retorno del Hombre-Lobo“, to myslím len potvrdzuje. Ako je z názvu cítiť, španielska produkcia pod hlavičkou štúdia “Dálmata Films S.A.“, sa neusilovala do hororovej ságy prispieť alternatívnou gulášovou verziou (príklad LOS MONSTRUOS DEL TERROR, 1970), ale ani sa nesnažila ju posunúť smerom dopredu. “El retorno del Hombre-Lobo“ je teda návratom ku klasickým, trocha starším, ale stále vitálnym a silným koreňom španielskej hororovej zábavy. Záver predchádzajúceho céčkového titulu LA MALDICIÓN DE LA BESTIA z roku 1975 síce naznačoval odklon od zabehnutých koľají, návrat o šesť rokov nato po režijnom zaangažovaní Paula Naschyho, obracia smerovanie série pekne vzad. Výsledok je paradoxne ocenený víťazstvom. Kockovaná zástavka “finishu“ vlaje v údolí a nie na kopci. Naschymu sa ju podarilo úspešne preťať! ### Príbeh z prevažnej časti inšpirovaný verziou z roku 1971 – LA NOCHE DE WALPURGIS (The Werewolf vs. the Vampire Women) od Leóna Klimovského, jasne vymedzuje kontúry záberu novej formy spracovania z prelomu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov. Stredoveký prológ zo 16. storočia, ktorým sa film odštartuje, je prekopaný úvodník zrealizovaný v podobnom duchu ako tomu bolo u EL RETORNO DE WALPURGIS (1973), čím jednoducho pokryl súčasné potreby produkcie a naznačil zdroj problémov pre dvojicu Daninsky-Bathory. O niekoľko storočí neskôr sa zubaté ikony – “vyvrheli pekla“ vracajú, aby sa utkali v priamom súboji. Vykrádači hrobov a trojčlenná skupinka nadšených vysokoškolských študentiek pátrajúca po hrobke krvilačnej grófky Elizabeth Bathory-Nadasdy, nezávisle na sebe operujú v oblasti Karpát. Čo Čert nechcel, Satan posvätil. Peklo na Zemi sa nezastaviteľne derie na povrch, aby nadobudlo niekdajšiu silu. Čarodejníctvo, vampirizmus, nočný vlkodlak Waldemar Daninsky obkolesený Draculom (Vlad Ţepeș/Vlad III the Impaler) a grófkou Elizabeth Bathoryovou spolu s jej sexi služobníctvom, sľubujú nevšedný filmový zážitok. Ten mi bol aj dopriaty. Paul Naschy sa dostáva konečne pod kožu! Treba ale pristúpiť na jeho hru. V mojom prípade to plnohodnotne trvalo až celých 9 častí. Čakať sa oplatilo. Už som ani nedúfal. Že sa jedná o vydarené pokračovanie naznačujú aj ocenenia pre Paula Naschyho z festivalu “Fantasporto“ – osobitné uznanie cenou “Critics' Award“ a “International Fantasy Film Award“; či prerod filmu do Blu-ray s vysokým rozlíšením. Záverom by stálo za zmienku uviesť v širšom, prípadne v nie tak vzdialenom prepojení pár odkazov. Stredoveký prológ popravy sa odkazuje svojim štýlom podobne ako nosná časť filmu na klasické gotické horory charakteristické zrúcaninami hradov a zámkov, mučiacimi nástrojmi, bielou umelou hmlou a tajomnom – vďaka maske som si spomenul na LA MASCHERA DEL DEMONIO (1960), prípadne zásluhou vzkriesenia prašivého zombieka a hradným záberom na BLIND DEAD sériu Amanda de Ossoria odštartovanú v roku 1971 titulom LA NOCHE DEL TERROR CIEGO. Očko po Ossoriovi hodil Naschy ale už v spomínanom LA NOCHE DE WALPURGIS (1971). Po exotickej werewolf verzii zo Španielska sa na plné obrátky roztáča novodobé besnenie aj v Amerike zásluhou THE HOWLING a koprodukčného AN AMERICAN WEREWOLF IN LONDON (obe z roku 1981). Výkladná skriňa vlkodlačích hororov otvára svoje dvere pre síce menšieho, kultúrne a finančne rozdielneho predstaviteľa zo Španielska. Hororové sexi béčko vrtí chvostíkom a zvádza vrátnika s kľúčom ku pokladu. ...

„To, čoho sa chystáte byť svedkom vás rozruší. Dokonca až šokuje. Je to temná strana ľudstva, ktorú vám cenzori odmietajú ukázať, zato my nie! Sledujte na vlastné riziko.“ Shockument z produkcie “Noichi Home Video“ vydaný v roku 1998 prostredníctvom VHS nosičov v Amerike (“Too shocking for TV!“), zameriava svoju pozornosť počas vcelku úspornej minutáže čisto na smrť ako takú. Vraždy, samovraždy, nehody, popravy a iné formy ľudskej brutality či už na človeku samému alebo nemých zvieratách, to je náplň “Banned! In America“. Síce sa v prevažnej miere, respektíve v celom rozsahu jedná o zábery, ktoré bolo možné vidieť v iných, skorších dokumentoch podobného zamerania, to ale na pôsobivosti kompilácie v konečnom dôsledku nič nemení. Zážitok z opovrhnutia hodných skutkov tunajších aktérov je silný na prvý pohľad, ale aj o niekoľko prípadných repríz v budúcich vydaniach. Príkladom toho sú dokumenty práve typu “Banned! In America“ a iné, ktoré len viac a viac omieľajú “klasické“ scénky ľudského hnusu. Hnus je proste stále hnus! Je to o presvedčení a vrodených/vštiepených hodnotách. Ak sa tie nemenia, dokumenty mŕtvolného druhu aj napriek plochému “best of” prístupu dokážu vďaka vyhasnutiu živých bytostí priamo pred objektívom kamery šokovať znova a znova. Ku akej takej inej tvári známych brutálnych skutočností na obraze prispieva produkcia aspoň obmenou soundtracku. V tomto prípade sa treba pripraviť na v celku šialenú zvukovú stopu tvorenú akýmsi mixom hardcore techna a trancu v podaní trojice skupín - Delta 9, Firedome a The Spacewurm. Ku podivnosti a dalo by sa povedať až ku odpudivému vyzneniu brutal death metalu (nič proti samotnému druhu hudby práve naopak) znejúceho v sérii TRACES OF DEATH, má hudba v “Banned! In America“ ešte rezervy. Nie že by to bol problém, len konštatujem.

Vďaka istým skutočnostiam (nie spoilerom, ale predsa), čítať komentár radšej až po zhliadnutí filmu. ### Profesionálny kraťas Stewarta Hopewella – v čase vzniku “3 AM“ 24 ročného mladíka, ktorý po úspešnom absolvovaní bakalárskeho stupňa na univerzite “College of William and Mary“ vo Virgínii so zameraním na počítačovú grafiku a z časti na históriu umenia (Arts in Computer Science/Art History), prestupuje na konzervatórium “Florida State University Conservatory of Motion Picture Arts“ v meste Tallahassee, odbor “Master of Fine Arts“. Počas tunajšieho štúdia sa Hopewell púšťa do réžie niekoľkých vlastných projektov, medzi nimi aj titulu “3 AM“, ktorý mu produkovala a distribuovala vlastná alma mater prostredníctvom spoločnosti “Florida State University School of Motion Picture, Television and Recording Arts“ v roku 2003. 22 minútový triler s prvkami hororu natočený na 35 mm video formát za jeden týždeň v jarnom období domovskej Floridy, sa podarilo v štúdiu v základe uzavrieť za ďalšie 4 týždne. Následné obdobie v rozmedzí opätovných štyroch týždňov poslúžilo na finálne zakomponovanie a zmixovanie zvukovej stopy, o čo sa postarali taktiež laboratória “Florida State University Conservatory of Motion Picture Arts“. Po ukončení všetkých prác sa kraťas “3 AM“ produkovaný za 32 000$ mohol dňa 3. augusta 2003 predstaviť verejnosti (obecenstvu mesta Tallahassee). Vždy aktuálnu tému samoty a túžby zasadil Stewart Hopewell (scenár, réžia, vizuálne efekty a zvukový dohľad) do prostredia temného krematória, kde si odpracováva nočnú smenu SPALOVAČ MŔTVOL – Myron. Jemné nekrofílne myšlienky zahlcujúce správanie hlavnej postavy sa prebúdzajú príchodom zosnulého tela mladej, krásnej, ale zato mŕtvej slečny Lucie. Myron za múrmi chladného pekla s pecou konečne citovo ožíva, alebo sa ...? ### Stewart Hopewell sa rozhodne neuchýlil ako napríklad Nacho Cerdá k nechutnému AFTERMATH-u. Prostredníctvom zvrátenej túžby sa podľa môjho názoru snaží len jemnou formou naznačiť beznádej, prázdnotu a definitívu v životných vzťahoch Myrona. Šokovať v tomto prípade nie je cieľ, to v žiadnom prípade. Keďže kraťas “3 AM“ je bezdialógová forma príbehu, autor naznačuje, cíti, vyjadruje. Na zážitku nič neuberá ani vcelku tradičná a očakávaná pointa, uzatvárajúca osud z pultu z pred pece. “It's time.“ Že kraťas “3 AM“ možno radiť do kategórie tých vyzretejších a profesionálnejších spracovaní naznačujú ocenenia, ktoré získal – “Student Emmy“, “ASC Heritage Award“, “Best Short“ (všetky tri z festivalu “Screamfest“). Okrem ich zisku zavítal aj na premietacie plátno v žiarivom Cannes.

Och, cítim sa ako potrhaná fašírka narýchlo narazená na rozpálený rošt. V hlave mi to hučí a buble v neznesiteľných intervaloch. Auu. Moment, čo to mám s hlavou? A tie obväzy, diera v nej? Sakra, čo to má znamenať! Kde to som? Prečo som tu? Sestra!.....Sestra!..........Ticho. S tupým výrazom v zdecimovanej tvári bez života a so zoslabnutým telom ukrytým pod nemocničným plášťom pacienta vyrážam zistiť pravdu o svojom stave.........Hej vy, kto ste? Nepribližujte sa! ### Podobné myšlienky, aké som teraz načrtol, zamestnávajú utrápenú myseľ hlavného hrdinu 16 minútového snímu Kapela Furmana (v titulkoch ako André Kapel) hneď po prebudení do bolestivého dňa. V momente bez zbytočných prieťahov prepuká akčný splatter až do intenzity tornáda! Tunel z víru von je ale v nedohľadne. Režisér a scenárista Kapel Furman svoj počin zavŕšil aj z pozície producenta, editora, umeleckého dohľadu a podieľal sa ako jeden zo skupiny autorov špeciálnych efektov aj na vizuálnej, devastačnej stránke krvavých a inak nechutných kreácii. ### Brazílska distribučná spoločnosť “Mutilation Records“ vydala v roku 2006 kraťas “06 Tiros, 60Ml“ spolu s krátkymi horormi rovnakej kateGORiE, a to Sozinho (2004) a Coleção de Humanos Mortos (2005), na DVD pod názvom 3 CORTES. DVD obsahuje v závere aj krátku antireklamu “Don´t Smoke“ od režiséra Kapela Furmana o tom, že fajčenie skutočne zabíja.

Krátky dokument zrežírovaný Garym Hertzom “Hell Rats of the Living Dead“ je vtipnou výpoveďou Bruna Matteia o dvojici svojich filmov: Rats - Notte di terrore (1984) a Virus (1980). Okrem postrehov, vysvetlení a zámeroch pri výrobe sú reakcie z úst režiséra prerušované a tematicky oddeľované perfektnými zábermi zo spomínaných filmov, pričom skoro v každom úseku neváha produkcia prostredníctvom týchto či už krvavých scén alebo filmových hlášok obrátiť naruby to, čo pred pár sekundami Bruno Mattei uviedol na kameru :-). Dokument v trvaní necelých 9-tich minút je paradoxne určený nielen pre priaznivcov, ale aj pre skupinu divákov, ktorá v plnej miere nedocenila silu a ZÁMER “Hell Rats“. Tak do toho. Bruno vám to vysvetlí :) Pre mňa uzemňujúcich 9 minút!

Ha, ha, ha :-) Mixér, experimentátor a zliepač nápadov iných - Bruno Mattei zasahuje! A to spôsobom svojim vlastným, na jednej strane nápaditým, na strane druhej ťažkou absenciou myšlienky poznačeným zombie titulom, ktorý dokáže rovnako dobre znechutiť ako aj rozosmiať. Je vidno, že Bruno Mattei má film ako taký rád a nebráni sa experimentom. Pre vysvetlenie - v jeho prípade znamená slovo experiment prevažne iba diplomatickejšie vyjadrenie dvojice slov “vykrádanie iných“. Pre moju radosť prameniacu zo záľuby ku klasickým zombie trashom, si Mattei svoju verziu o oživlej smrti našťastie nenecháva vo svojej hlave pre seba, ale VIRUS útočiaci na bránice divákov vypúšťa do sveta. Niekto by sa za takýto výsledok mohol aj hanbiť, Bruno ale vie, že radosť z tvorby podobných šialeností je prednejšia než akékoľvek ocenenie. Bruno sa baví a to nás baví! Veľkým dielom sa o to u VIRUS-u zaslúžila bohatá odkazová stránka, až parodicky drviaca filmy, na ktoré upozorňuje. Matteiho inšpiračné chápadlá siahajú dokonca až do francúzskej produkcie – pár záberov a jednoduché načrtnutie lokácii Novej Guinei si požičiava z filmu Barbeta Schroedera La Vallée [The Valley] (1972) či z mondo dokumentu Nuova Guinea, l'isola dei cannibali (1974). Keby hippie výprava putujúca do srdca panenskej prírody v roku 1972 vedela, v akých sračkách sa ich vysnívané údolie (valley) ocitne v roku 1980, išli by sa zhulákať a prepojiť s prírodou niekde inde. Kto to vtedy ale mohol vedieť, že :) Okrem prepojenia ku LA VALLÉE obohacuje Mattei v spolupráci s Claudiom Fragassom (údajne režijne zastrešil až polovicu filmu, plus sa podieľal aj na iných postoch v rámci výroby) svoj VIRUS aj o reálne zábery rituálu rozlúčky sa so zosnulým vyňaté zo shockumentu Des morts (1979), či o naturálne zábery zo živočíšnej ríše vytiahnuté z iných dokumentárnych filmov. Aby toho nebolo málo, aj soundtrack k filmu je komplet vykradnutý. Pozostáva z trojice soundtrackov od progresívnej skupiny “Goblin“, z ktorých hudba už zaznela v Dawn of the Dead (1978), Contamination (1980) a z menšej časti aj v Joe D'Amatovom Buio Omega (1979). Mattei si ale jemne neodpustí zareagovať aj na známe mená a ich filmy: slávnejších kolegov ako Ruggero Deodato - CANNIBAL HOLOCAUST (1980) a Lucia Fulciho – ZOMBI 2 (1979). Tomu hovorím bohatá odkazová nádielka. Ak to miestami u VIRUS-u začne trocha pokrivkávať po obsahovej stránke, tá odkazová tento príležitostný nedostatok hravo a bez zbytočných prieťahov zapláta na výbornú. Stále je na čo pozerať, na čom sa smiať, na čom sa znechutiť, na čom sa zamyslieť a hľadať paralely. Ja som spokojný. Skvelo som si oddýchol a pobavil. Parodicky poškuľujúci VIRUS je tá správna voľba pre fanúšikov pravého zombie trashu, ak sa teda chcú odreagovať na niečom bezhranične úsmevnom a vtipnom. Prostredníctvom VIRUS-u je možné trocha poodhaliť myšlienkové pochody Bruna ako autora, dozvedieť sa čo ho na filmoch fascinuje, z čoho ťaží a čo dokáže na poli hororovej zábavy vykonať. Okrem diváckej pozornosti si VIRUS Bruna Matteia všimli aj takí cenzori z Veľkej Británie, ktorí ho po tunajšom vydaní na VHS nosiče zásluhou distribučného štúdia “Merlin (VCL)“ z októbra 1982 dokonca úplne zakázali. BBFC Matteiho VIRUS, v Británii známy ako “Zombie Creeping Flesh“, zaraďuje začiatkom osemdesiatych rokov na zoznam tzv. Video nasties. Film sa preto musí stiahnuť z obehu na domácom trhu Británie. Od roku 2002 je v UK k dispozícii VIRUS v remasterovanej uncut podobe prostredníctvom DVD vydania štúdiom “Vipco“ (101 minút). Pre porovnanie kino release v Británii dosahoval dĺžku trvania údajne iba 82 minút - heavy cut. PS – videný 101 minútový uncut. PS2 – S výpoveďou Bruna Matteia, ktorá je orientovaná aj na VIRUS, je možné sa oboznámiť zhliadnutím krátkeho dokumentu Hell Rats of the Living Dead (2002).