m.a.t.o.

„Čo je to?“ – „Hmlový roh.“ – „Kedy sa používa?“ – „Keď je hmla.“ Výborný film, o ktorý, nehrať tam Butler, ani nezavadím. Ono to je možno trochu pomalé, ale ja som si atmosféru vlnami bičovaného ostrovčeka užil naplno. Psychológia postáv a ich postupný prerod na to, k čomu ich "nútia" okolnosti, je rozobratá veľmi detailne a zahrané sú excelentne. Že sa to naozaj stalo takto, je síce veľmi nepravdepodobné, ale ako napínavá psychologická dráma s nálepkou based on a true story sú Strážcovia majáku veľmi príjemným prekvapením. 70 %

„Myslíš si, že sa dostaneš do celoštátnej televízie? Nie s tým raťafákom.“ Väčšiu kokotinu som už dávno nevidel. Dve hodiny nudy, ktoré na konci vyšumia úplne do prázdna. Vlastne, keď tak nad tým premýšľam, očakávať od tohto filmu nejakú pointu, bolo veľmi naivné. Galifianakis a Wilson hrajú svoje klasicky stereotypné postavy, čiže retarda a loverboya, takže ani po hereckej stránke nemožno očakávať prekvapnia. A žáner “komédia” by som z popisu vymazal. Ak tam bolo niečo vtipné, prepáčte, zabudol som sa smiať. 10 %

Domestikovaní bulharskí producenti sa so zopár levmi vo vačku rozhodli natočiť (ďalšie) céčko o únose Air Force One. Môže byť? Ani nie. Únos je tentokrát jednoduchší ako kedykoľvek predtým a prezidntov zadok zachraňuje nejaká bloncka bez charizmy, ktorá si (spolu s režisérom a strihačom, už menej s kameramanom a choreografom) pomýlila natáčanie tohto céčka s natáčaním piateho Johna Wicka. Teoreticky to mohol zachrániť ešte hlavný záporák v podaní Rade Šerbedžiju, ale holt, vek nezastavíš. Pánko môže byť rád, že ešte chodí bez paličky a medzi ostrými udrží moč. Strach a hrôzu už bohužiaľ nenaháňa ani náhodou. 20 %