oliveros

Hm, moc dobre pozerateľná jednohubka, ktorá takým svojským spôsobom reaguje na kvantá súčasných tínedžerských blboviniek ako aj iných zástupcov horrorového žánru. Skutočne som mal pri sledovaní pocit, že tu sa to podarilo, že konečne "satira" nevyznieva trapne ale naozaj pobaví. Chvíľu som uvažoval nad štyrmi hviezdami ale pre tento typ horroru sa mi to zdá veľa.

Relatívne nudne spracovaná ducharina kmitajúca okolo šedého priemeru. Aj keď mám veľmi rád španielsku horrorovú produkciu, No-Do ma ani napriek zaujímavému cirkevno-dokumentárnemu pozadiu nedokázalo strhnúť.

Tak toto bola facka nadržanému divákovi. Trošku podlé vypustiť do sveta trailer, v ktorom diváci chytajú infarktové stavy a po ktorom sa až krvopotne neviete dočkať kedy aj vy budete môcť už konečne zdielať podobné zážitky, pričom vaše pocity pri sledovaní sú ďaleko rozdielne. Aj preto vás film ale úplne nenudí - každú chvíľu čakáte, kedy vám už konečne vyskočí srdce a vykotí vás zo stoličky. Nič také nepríde. To by ani nevadilo (nebyť toho traileru), keby mal film dostatočne dusnú atmosféru. A z tohoto pohľadu je výrazne nedotiahnutý. Celé to má v sebe znaky vlažného prístupu, film vôbec neatakuje na tých frontoch, na ktorých by mohol byť veľmi silný, resp. atakuje len slabo a v malých dávkach. Je mi ľúto nevyužitého potenciálu Paranormal Activity, svojim "dokumentárnym" súrodencom (Blair Witch, či REC..) kýva len zďaleka. Tešil som sa ako malý chlapec a teraz smútim ako malý chlapec. A smutní malí chlapci dávajú zväčša dve hviezdičky.

Aj po pozretí Doghouse si stále myslím, že Braindead ostáva v tejto žánrovej kombinácii zďaleka neprekonaný. Keď už z toho chcú mať aj komédiu, prečo nesiahnu po väčšej intenzite vtipných momentov? Veď komédia by podľa mňa mala mať v takejto fúzií dominantné postavenie. A tu sa to len striedavo prelieva medzi žánrami a vrtí sa len okolo priemeru. No nič. Inak celkom príjemná oddychovka.

Toto je ten prípad filmu, ktorý nenudí ani napriek pomerne obohratej rozprávke. A to nehovorím len o podobnosti prostredia, dejovej línie ale i celkovej pointy (napr. The Last Winter..). Ja neviem, asi tá izolácia postáv na menej frekventovaných častiach Zeme s rastúcim tlakom voči ich existencii proste skoro vždy funguje, zvlášť pod taktovkou zručnejšieho režiséra. Záver opäť s obrovskou pečiatkou Ameriky, ach jaj.

A Perfect Gateway je film plný logických kolapsov zasadený do pekných prírodných kulís. Urputná snaha Twohy-ho spraviť chytrý thriller (inak si to neviem vysvetliť) v polovici prekypela a divák sa nestačí čudovať aký je on chudák naivný celý zmetený, pretože to, čo sa mu deje pred očami, je ďaleko od možností logiky a reálneho fungovania. Na čo je to celé potom? Ešteže sa tam objavia v rukách hlavných hrdinov aj drogy, budem sa tváriť, že ich aplikácia dokáže potlačiť aj niektoré princípy logiky tohoto predstavenia. Dávam dve hviezdičky za krásny Havaj, dobrú kameru a slušný zvukový doprovod.

Laranas spravil remake svojho pôvodného filipínskeho horroru Sigaw v produkcii tvorcov remakov Kruhu a Nenávisti a spravil ho nadštandardne. Zatuchnutá a temná atmosféra domu funguje skvelo, dobrá ruka sa ukázala aj pri výbere hercov. Laranas kladie dôraz na postupné budovanie napätia a výsledok je miestami naozaj efektný. Film stráca až ku koncu v miestach povinného rozuzlenia, ktoré nám do uší opäť púšťa tóny ohranej rozprávky. The Echo je však počin kvalitný, miestami naozaj mrazivý. Vidieť, že ho má v rukách režisér, ktorý má zmysel pre žánrový cit a mne neostáva nič iné iba sledovať jeho ďalšiu tvorbu.

Často vyzdvihovaná úvodná scéna je skutočnou lahôdkou. Už dlho som nevidel niečo tak atmosferické, nepríjemné až hnusné. Klobúk dole. Napumpovaný očakávaniami sledujem film ďalej. Do "vyfarbenia" jednej z postáv stále dobrá záležitosť, obzvlášť scény v lese a spätné prezeranie kamerového záznamu. Nasleduje veľký regres daný zbytočnou nutnosťou komplikovať dej. Trápne divadielko s oboznamovaním sa ohľadom pozadia celého diania film priveľmi degraduje. Preobrovská škoda, že sa neťažilo viac z "babyfacu". Viem si predstaviť ako tomuto horroru dáva Parker nekompromisnosť, dusnosť a temnú atmosféru s akou sa pohral v úvode. To by už bolo iné kafé.

Nebyť dobrej réžie, výbornej kamery a dobrej herečky v hlavnej úlohe, nepotiahol by som Sirotu ani na priemer. Niekto by si mohol pomyslieť, že to predsa na zlatý stred musí s prehľadom stačiť ale nie. Nie v tomto prípade. A prečo? Príbeh. Dnes až veľmi ošúchaný, veľmi vykonštruovaný. A to neprekryjú ani ostatné plusy.

Sánchez do mňa vlial nadmerné očakávania, veď kto by sa aj netešil na nové dielko režiséra so zmyslom pre rozbúrenie hladiny v stojatých vodách žánru. Opäť veľmi minimalistický snímok, za svojim slávnym bratom ale nestíha. Sedí mi forma budovania napätia, nesedia mi však tí, ktorí za tým celým v Seventh Moon stoja. Ako sa mám báť, keď sa na mňa neúnavne ksichtia napúdrovaní komparzisti a myslia to dokonca seriózne? Tu pre mňa celý, dovtedy super rozbehnutý film, padá. Eduardo, prečo? Tak som sa tešil..