Nick Tow

Ruku na srdce: väčšina knižiek tzv. "povinného čítania" s našou dušičkou príliš nezamávala. Možno preto, že sme ich ani nikdy neotvorili: v každej triede sa našlo zopár snaživcov, ktorých čitateľské denníky opisovala celá trieda, vrátane gramatických chýb. Aj ja som sa k Flaubertovi dostal až v dospelosti. A špeciálne k Madame Bovary až potom, čo som sa v autorových denníkoch dočítal, že keď sa počas písania tohto opusu rozhodol hlavnú hrdinku "otráviť", ešte v tú noc sám pocítil príznaky ťažkej nevoľnosti. Privolaný ošetrujúci lekár konštatoval zjavné symptómy otravy! Tomu sa hovorí autosugescia!!! Zvláštny, chvíľami až akýsi chorobný opar sa vznáša aj nad románom ako takým. A hoci sa Chabrol snažil popasovať s predlohou naozaj poctivo, flaubertovské kúzlo je preč, príbeh si neobratne musí pomáhať rozprávačovými barličkami a nebyť Isabelle Huppert, odtrpel by som si to asi tak, ako to opisovanie čitateľských denníkov v detstve, týždeň pred klasifikačnou poradou.

Popiska na žaketke lákala najmä gerontofilov a tak som si (ja, starý "loliťák") požičiaval Matku s nemalými rozpakmi. Ale popisky klamú a zveličujú, pretože Michellov film je v prvom rade "vzťahová" dráma, ktorú isté kontroverznejšie motívy iba jemne a v podstate decentne korenia. Chvalabohu. Pitva rodinných vzťahov, kde sa sebectvo mení na buldozér v kvetinárstve, mohla dopadnúť lepšie, keby sa scenáristovi chcelo vierohodnejšie vstúpiť do "vnútra" postáv - paradoxne najmä tej hlavnej. Ešteže režisér prorocky siahol na castingu práve po Anne Reid, nestrácajúcej ani vekom pôvab a charizmu (...a potom, že nie som gerontofil...)

V prvom rade - neporovnávať s Mlčaním jahniatok. Nemyslím si, že by nebolo v Ridleyho silách natočiť poctivý thriller v intenciách "jednotky" - a žať pochvaly "väčšinového" publika. Že sa vydal svojou, riadne kľukatou cestou, mu slúži skôr ku cti. Hannibala je síce ťažké obhajovať, pretože má pár evidentných chýb: počnúc scenárom a logikou nekončiac, ale ČOSI dôležité mu nemožno uprieť. Podstatne intenzívnejšie a hlbšie ako jeho predchodca /a pokračovatelia/ vstúpil do hlbín "úchylovej" duše, aby odtiaľ vyniesol zaujímavé poznanie. Že do pekla vedie najkratšia cesta z veže tej najvyššej a najkrajšej katedrály.

Asi tuším, prečo ma táto nedopečená De Palmova "mačičko-psíkovská" torta neočarila. Veľa krémov, šľahačky a čerešničiek - a nikde žiadny korpus, teda kostra príbehu, s ktorou by tie ozdôbky tvorili kompakntý celok - a teda aj chuť. Keby nebol De Palma "môj" režisér, potupím ho dvoma hviezdičkami...

Párenie horroru s humorom vo väčšine prípadov dopadne ako párenie dobermana s ratlíkom, ale zo Severance našťastie nevzišiel nijaký psí zmrd. Vzišlo z toho síce dlhé váhanie medzi tromi a štyrmi hviezdičkami, ale napokon zvíťazila štedrosť. Každému pokusu o inováciu a zdolávanie málo prešľapaných chodníčkov (plných pascí na medvede) treba v dnešnej dobe filmových psích zmrdov zatlieskať...

Áno, bola by to tuctová detektívka, ale v lepších momentoch Fulci narába aspoň s erotikou /keď už nie s horrorom/ celkom lepkavo. Akoby si deň pred natáčaním šľahol extradávku obsesií Briana de Palmu.

Že pôjde o teenagerský popcorn pre odrastených fanúšikov Harryho Pottera, ktorý už predsa len túžia vidieť okrem jednorožca aj nejakú tú kozu /kozy/ - sa dalo čakať. Nepríjemným prekvapením je skôr fakt, s akým scenárom sa Renny Harlin uspokojil. Keby preskakoval každú druhú stranu, možno by to bolo svižnejšie a najmä by si to nikto ani nevšimol. Už by bolo načase vymyslieť žánrovú škatuľku pre typ filmov, ktoré síce používajú akési "žánrové" ingrediencie, ale v konečnom dôsledku nepatria nikam. Čo je na tejto snímke horrorové či thrillerové, vedia asi iba tvorcovia, len nám to zabudli pribaliť k filmu. Dve /v skutočnosti jeden a pol/ hviezdičky dávam len preto, že mi v ten večer Síly temna celkom padli do nálady - možno práve tým, že nič neriešili, akurát farbili obývačku pekne do modra - čo je moja najobľúbenejšia farba. P.S. Rád by som si nechal od distribútora vysvetliť slovné spojenie z popisky: "následovníci čarodějnického sabatu" Neviem totiž, ako sa dá nasledovať sabat. Iba ak mali na mysli dnešné metalové kapely, ktoré sa rozhodli "nasledovať" svoj vzor, praotcov metalu - kapelu Black Sabbath.

Každý, komu učarovali Bukowskeho rabijátske texty, by mal byť spokojný. Zdanlivo bezvýchodiskové plácanie sa hlavných hrdinov má predsa len jasný cieľ: zoťať sa pod obraz. Ruku na srdce: kto z nás, sporiadaných občanov, má takto jasne a neochvejne nalinkované priority? Absenciu deja zachraňujú roztomilé herecké etudy, v ktorých má evidentne navrch Faye Dunaway: prepožičiavajúca svojmu looserstvu aristokracký pôvab ľadovej a predsa roztápajúcej sa sochy. Barfly je pomerne silný lomcovák, lenže ani poflámová opica s vami nevydrží mávať večne. P.S. Ak ste dávali pozor, v bare, v ktorom sa Henry zoznámil s Wendy, sa dvakrát mihne v zábere sám Charles Bukowski. Holt, štamgast!

Je to monotónne, hypnotické a temné ako zaklínadlo medicinmana, ktorý chce svoj kmeň ochrániť pred zlými duchmi. Ale zlí duchovia už obkolesili celý tábor a čo je horšie, mnohým sa stihli votrieť do duše. Smrť je teda neodvratná - a predsa sa s tým čosi dá robiť. Spomenúť si na krv predkov, ktorá nám prúdi v žilách. Napumpovať z nej trochu sily a ísť tej smrti v ústrety aspoň so vztýčenou hlavou.

Anotácia k filmu vyzerala sľubne. Lenže sľubne vyzerajú aj hamburgery v reklamách na "mekáča". V skutočnosti ide o umelohmotný surogát - a to už nehodnotím iba chuť hamburgerov, ale voľne prechádzam k filmu. Už to, že tvorcovia zverili úlohu psychiatra Aaronovi Eckhartovi, s jeho kukučom švajčiarskeho lyžiarskeho inštruktora, nás malo varovať. Všeličím ďalším: počnúc výberom lokácií a nasvietením scén nekončiac, vytvára Stern skôr ilúziu blízku fotkám z lifestylových magazínov či katalógov cestoviek. Prípadne rodinných filmov, v ktorých ešte aj temné stránky života vyzerajú ako čerstvo rozbalená vianočná kolekcia. Jedno však tomuto filmovému gýču uprieť nemožno. Pravdivosť názvu. Áno, ja som sa po dopozeraní Sternovej snímky cítil naozaj ako "tam, kde som nikdy nebol". P. S. Nepochybujem o tom, že už len vďaka účasti Iana "Gandalfa" McKellena sa bude filmu v požičovniach /aj na ČSFD/ dariť a moje skúpe dve hviezdičky s jeho ratingom nijako vážne nezakývu.