Nick Tow

V tomto filme sa toho fakt príliš nedeje a ani báť sa asi nebudete (mimochodom, poznáte nejaký vlkolačí horor, ktorý vám naozaj nahnal strach?). Zato tu ale celkom funguje atmosféra, mrazivý pocit odcudzenia a cynický humor (poznámka Ghost nad odtrhnutou psou hlavou: „Rockymu schází starý dobrý časy“). Mimochodom, práve postava komiksovej fanynky Ghost, so svojou nevypočítateľnosťou, umocnenou detským výzorom, neurotickými tikmi, zvrhlými spádmi a košatou slovnou zásobou je priam geniálnym sekundantom večne zachmúrenej Ginger, ktorá až neuveriteľne pripomína rodnú sestru Marilyna Mansona. Skrátka, viac sa tu toho deje v druhom pláne než v obraze – a to pri hororoch občas poteší. Preto také vysoké hodnotenie, hoci inak by to bolo maximálne za tri * .

Tvorcovia tohto diela na mňa síce sprisahanecky žmurkli: "nikomu to neříkej", ale ja vám to povedať musím... Ak nechcete zabiť viac ako dve hodiny života lúštením nezmyselnej krížovky, kašlite na to. Ja som si za vás tú prácu dal a tak vám hneď prezradím tajničku. Znie takto: "Nikomu to neříkej, jakou blbost sme to natočili".

Niežeby téma rodinnej oslavy, ktorá sa ""zvrhne" na strhávanie masiek bola niečím novým (najmä nie v literatúre a v divadle), ale "dogmatický" kabátik jej naozaj sadol ako uliaty. Škoda, že ďalšiu Vintenbergovu tvorbu postihla tá hnusná nemoc, ktorá tvorcovi bráni prekonávať niekdajšie vlastné rekordy.

Je presne ten večer, keď máte chuť šľahnúť si niečo ostré a rýchle (fungujú tak napríklad chilli papričky, ale teraz samozrejme hovorím o filme) a thriller s hviezdnym obsadením nemusí byť zlá voľba. Po prvej polhodinke začnete podozrievať distribútora, že nás so žánrovým škatuľkovaním zasa raz dobehol, ale ono sa to našťastie fakt rozbehne. Dokonca pekne zostra, lenže s vyberaním zákrut má scenárista menšie problémy. Len čo totiž film začne thrillerovatieť a hustnúť akoby začal strácať aj kontrolu nad riadením a zasa sa raz od nás, divákov chce, aby sme prižmúrili oči nad neduhmi väčšiny thrillerov: "toto sa deje preto, aby to malo grády, nie preto, aby sme tomu mohli uveriť". Ale keď človek vidí démonického Kevina Spaceyho, vypne rozum a /podobne ako scenárista/ začne strácať kontrolu nad riadením... A pokorne pricupitá ku compu a ochotne nasype Ochotným dospelým štedré štyri hviezdičky. Je konieckoncov horúce leto, a vtedy má byť obloha plná hviezd.

Všetko podstatné o tomto filme napísal už Tetsuo: a stačili mu k tomu dve vety. Nerobím to často, ale podpisujem sa pod ne...

V málktorej zbesilosti posledných rokov uvidíte v jednom filme naštvaných emzákov, Hitlera so svetielkujúcimi očami či prízrak dievčatka v bielych šatočkách, ktoré ako by si odskočilo z prednášky na tému "Klišé vo filmových horroroch". Amatérčina ako remeň, ktorej chvíľami predsa len nemožno uprieť tú Mordenrothom spomínanú desivú a dusivú atmosféru, ktorú zrejme chceli autori veľmi úporne - a bez úspechu - šlohnúť z Dead End.

To, čo človeka od prvého momentu vcucne do filmu je sympatická civilnosť, tá bublinková ľahkosť "francúzskeho" šarmu a v neposlednom rade spôsob, akým sa nám tvorcovia rozhodli porozprávať svoju story. Sám som bol chvíľami príjemne rozochvený očakávaniami a istou "hrdlozvierajúcou" trémou, ktorá človeka sprevádza povedzme pri stretnutiach, od ktorých si čosi sľubujeme. Na to, že "pornografický" vzťah zrejme neprerastie do vzťahu mileneckého /hoci v ňom obaja protagonisti v istej chvíli stáli aspoň jednou nohou/ sme boli upozornení jednou zdanlivo "bočnou" epizódou /dúfam že nespoilerujem: starec a jeho rezignovaná manželka v nemocnici + symbolicky zdedená obrúčka/. Pri záverečných titulkoch som možno chcel počuť trochu viac odpovedí na zvedavé otázky. Ale potom by už z toho bol celkom iný film a tá jeho "šampanská" ľahkosť by sa možno zmenila na kocovinu po nejakom dunivom destiláte. To je ten rozdiel medzi ľahkosťou a ťažobou bytia/pitia...

Rozbehne sa to výborne - úplne najlepšia je úvodná sekvencia - a potom sa to pomaličky, tempom invalidného vozíka, zvoľna prepadáva do nudy. Ale v rámci jedálneho lístka horrového fanúšika /ktorému sa dnes servírujú najmä umelohmotné hamburgery a teenagerské blitky/ je to aspoň aké také spestrenie. Srdcia nekroušov pookrejú vďaka prostrediu /väčšinu času sme v pitevni/, herci nie sú neznesiteľne slizkí a dementní, občas prebleskne náznak príjemnej nadsádzky, fetišistom sa pre zmenu ujde sem tam nejaká ručička-nožička, ktorá stratila pána. Keby zhruba v polovici nestratil pána aj film, mohlo to byť príjemné prekvapenie a zimomravenie zároveň...

V prvom rade sa nenechajte pomýliť žánrovým označením. Podobne ako niektoré z ďalších, "pokrvne" spriaznených filmov /Jakubův žebřík, Possession/, aj Sublime narába s horrorovými rekvizitami iba ako s "prísadou", mieri však do iných teritórií. Témou filmu je síce strach v jeho najrôznejších podobách, ale sám príbeh ustupuje do pozadia, miesto neho nastupujú obrazové a slovné metafory. Tým bujnejšie a bizarnejšie, čím viac sa protagonista "prepadáva" z reality do akéhosi alternatívneho sveta, živeného - ako inak - strachom. A každý z nás najlepšie vie /a človek pri tom ani nemusí ležať na nemocničnom lôžku ako chudák George Grieves/ , že strach je kurevsky nemilosrdný a rafinovaný režisér. Ten, komu sa ešte život nestihol prehupnúť do druhej polovice bude pravdepodobne k Sublime potrebovať manuál. Lebo ten film je najmä o strachu z jazdy "dolu kopcom", strachu z mortality, z opotrebovanosti tela i duše, ale aj strachu z manipulácie a zneužívania, ktorý sa stáva nočnou morou /napríklad tou z obrazu J. H. Füssliho, ktorý sa mimochodom nie náhodou objaví aj v úvode filmu/. Interpretácií by sa našlo aj viac, ale nie sme na hodine anatómie, v roli študentov patológie. Sme iba obyčajní smrteľníci, ktorý sa s tým všetkým nejako musíme popasovať. Predpokladám, že zo Sublime sa veľmi rýchlo stane film odvrhnutý a ovracaný masovým publikom, a naopak, vrelo prijatý milovníkmi "čudných" filmov. Nerád sa oháňam slovíčkom "kult", ale pre mňa je to kult už teraz. Ak by som mal jednou vetou zhrnúť tie predchádzajúce dojmológie, tak asi takto: Na smrti je najhorší strach zo smrti! P. S. Hm, ešte aj ten soundtrack je z nejakého alternatívneho "neverwhere" sveta...

Pozor spoiler!!! Miestami vtipná paródia na teenagerské slashery, filmy vo filme a ešte všeličo iné. Škoda, že aj dosť predvídateľná.