whack

Hlas Amazonky rozpráva o boji medzi tými, čo chcú uchrániť unikátny ekosystém dažďového lesa a tými, čo ho chcú vyťažiť. Príbeh je rozprávaný prostredníctvom života a myšlienok odvážneho a neústupného brazílskeho ekologického aktivistu menom Chico Mendes, ktorý odporoval ľuďom a inštitúciám zodpovedným za devastáciu pralesa. Mendes získal miestnu aj medzinárodnú podporu pre svoju predstavu o ekologickom trvalo udržovateľnom hospodárení, a urobil si tým aj veľa nepriateľov. V decembri 1988 sa stal obeťou sprisahania. Chico Mendes sa po svojej smrti stal brazílskym národným hrdinom.

Mladá vdova Mary Lathropová plánuje pomstiť smrť svojho manžela. Myslí si, že za smrť je vinný majiteľ oceliarne Nicholas Eyre a zabezpečuje si miesto ako jeho sekretárka. Zapadne do skupiny anarchistov vedených profesorom Hugh Groesbeckom. Využije svoju pozíciu a nabáda robotníkov k štrajku. Ale keď sa dozvie, že Groesbeck a jeho skupina plánujú vyhodiť do vzduchu oceliareň, oľutuje svoje rozhodnutie a presviedča štrajkujúcich robotníkov, aby ich porazili. Keď je Groesbeck mŕtvy, Mary sa do Nicholasa zaľúbi.

Taliansko, 1970. Film založený na udalostiach zo života bankového lúpežníka, anarchistu menom Horst Fantazzini, známeho v severnom Taliansku ako "bandita gentleman", lebo prepadával banky nenásilne, používal hračkársku pištoľ. Po niekoľkých súdnych procesoch a následných útekoch bol v lete 1973 zavretý vo väzení v Piemonte, odkiaľ sa pokúšal znovu ujsť. Tentokrát si ale zobral pravú zbraň a zajal dvoch policajtov ako rukojemníkov.

Dokumentárny film o sociálnom a politickom stave Bolívie od vojenského prevratu v novembri 1979.

20. storočie, severné Mexiko. Antropológ pracujúci pre mexickú vládu sa snaží pomôcť Tarahumarom (Raramurom), indiánom žijúcim v pohorí Sierra Madre Occidental v štáte Chihuahua, chrániť ich zem pred nenažranými drevorubačmi a skorumpovanými politikmi, ktorí nerešpektujú žiadne práva. Film ukazuje fascinujúce scény indiánov a ich život v prírode. Alternatívny názov filmu "Cada vez mas lejos" znamená "Stále viac odlúčení" a poukazuje na neustále brutálne útoky okupantov na indiánov s cieľom vyhnať ich preč z ich zeme, aby ju mohli vyrúbať a rozpredať – podľa vzoru, ktorý sa opakuje v celej Amerike po stáročia dodnes.

21.08.1910, v malej dedinke v obci Osa de la Vega (provincia Cuenca), bol José María Grimaldos, videný na ceste do susednej dediny v obci Tresjuncos a tam "zmizol". Jej rodina naliehala na žandárov a tak oni počas rýchleho vyšetrovania podozrenie hodili na dvoch mužov, Gregoria Valera a Leona Sancheza. Násilným vypočúvaním a mučením ich donútili priznať sa k vražde. 25.05.1918 boli odsúdený na 18 rokov. V roku 1926 bol José María Grimaldos videný ako si spokojne žije v susednej dedinke. Film podľa skutočnej udalosti.

1937, španielska občianska vojna, Teruel. Pohľad na boje republikánov, s veľmi slabými prostriedkami, ale veľmi silnou angažovanosťou a odhodlaním, proti fašistickej armáde generála Franca, nám prináša spisovateľ, politik a samotný veliteľ jednej z republikánskych brigád, režisér André Malraux.

Argentína, 1974. Suprino je miestny peronistický politický šéf v malom mestečku Colonia Vela. Plánuje odstránenie od moci starostu Fuentesa, lebo ten sa odmieta podieľať na zatknutí svojho asistenta Matea pre obvinenie zo sympatií k marxizmu. Fuentes, namiesto toho aby sa skrýval, sa radšej zabarikáduje na svojom úrade s ľuďmi, čo za ním stáli a je pripravený čeliť útoku polície. Ľavicoví študenti potom unesú policajného šéfa požadujúc tým, aby útoky na Fuentesa prestali. Toto vyhrotí situáciu do miestnej občianskej vojny.

Zima, 1944. 21-ročná Lucia sa vracia do jej malej dedinky, kde po dlhom čase stretáva Manuela, mladého kováča, ktorý pomáha antifašistickým skupinám Maquis v horách. Lucia ľúbi Manuela, pre jeho úsmev a statočnosť, veď stále bojuje za ich ideály, pri čom môže ľahko prísť o život. Keď ho začnú prenasledovať Francovi žandári, uteká do hôr, a Lucia odhaľuje realitu politickej represie, teroru a strachu.

Dokument o známych vzburách v Gréckych väzniciach v apríli 2007.
Vo väznici Maladrino bol 23. 4. dozorcami surovo napadnutý väzeň, anarchista Giannisa Dimitrakisa. Jeho spoluväzni začali protestovať proti tomuto násiliu, ale keď začali dozorci napádať aj ich, začala protestovať celá väznica. Protesty sa rozšírili ako reťazová reakcia aj do ďalších väzníc po celej krajine.
Na ďalší deň bola okupovaná väznica v Patras a niektoré krídla väznice v Koridallos (Atény). Vo väzniciach v Trikale a Larise väzni začali hladovky ako spôsob protestu, zatiaľ čo podobné akcie sa konali aj v Nafplio, Korfu a Komotini. Niektoré z požiadaviek väzňov boli zrušenie disciplinárnych trestov, zmena trestu doživotia na 12 rokov väzenia a ďalšie.
25. apríla vstúpili policajné jednotky MAT do väznice v Maladrino, zatiaľ čo väzni založili požiare a vybavili sa podomácky vyrobeným náradím. O niekoľko dní neskôr policajné jednotky MAT dosiahli svoje vďaka doktríne nulovej tolerancie a vstupom do ostatných väzníc, ako je Koridallos, Diavata, Agios Stefanos a Korfu...

Príbeh o palestínskom militantovi Salimovi Ajamim, ktorý bol unesený v Bejrúte zvláštnymi oddielmi a transportovaný do USA na výsluch pre vraždu štyroch amerických turistov.
Príbeh začína "príchodom" Salima Ajamiho do USA. Zúčastňujeme sa diskusií na Ministerstve spravodlivosti a na súdnom procese, kde sa film mení na drámu, až pokým nepadne rozsudok.

Dej sa odohráva 10 rokov po "najpokojnejšej revolúcii v histórii USA", revolúcii, v ktorej socialistická vláda získala moc.
Film ukazuje spočiatku fascinujúcu politickú konštrukciu, premenenú v utópiu a odsúdenú k stroskotaniu, v ktorej sú otázky mnohých progresívnych skupín, menšín, liberálov, organizácií pre práva homosexuálov, feministiek, zdanlivo rozoberané vládou, no stále sú problémy s prácou, rodovou diskrimináciou, vládnymi preferenciami a násilím.
Pri takejto vláde bolo iba otázkou času, kedy sa rasizmus a sexizmus zaslúži o vznik Ženskej armády, koalície revolučných feministiek bojujúcich proti neprávu prostredníctvom alternatívnych médií a propagandy. Keď však mladá černošská lesba, ktorá verejne vyjadrovala podporu Ženskej armáde, zomiera vo väzení, jej súdružky berú do rúk zbrane.

Seriál s ekologickým dobrodruhom Davidom de Rothschildom skúma environmentálny dopad a pôvod produktov, ktoré používame v dennodennom živote. Medzi hlavnými bodmi programu sú bavlnené tričká, papierové servítky a mobilné telefóny.
Každá epizóda trvá pol hodinu a sleduje životný cyklus týchto vecí od výroby po likvidáciu. Zároveň ukazuje, ako celý proces pôsobí na naše zdravie, životné prostredie a okolie.

V pamätnom vyšetrovaní nazvanom Cruel Camera tím Fifth Estate s Bobom McKeownom odhalil znepokojujúcu, šokujúcu realitu z oblasti natáčania filmov. Zvieratá boli úmyselne zraňované, týrané, či zabíjané pre vzrušenie, ktoré očakával dav divákov.
Fifth Estate tiež zistili, že aj v prírodopisných dokumentárnych filmoch zobrazené straty na životoch sú často skutočné. Mnohé akože prírodné filmy, vrátane tých, ktoré nesú rôzne ocenenia za dokumentárnosť, obsahujú umelé scény vytvorené len pre kamery, natáčané napríklad v zoologických záhradách.

Osemnásťročná Nancy Gulliverová je chytená do siete politických nepokojov Južného Írska roku 1920. Pomáha cudzincovi z Írskej republikánskej armády (IRA) Cassiusovi, ktorý sa ukrýva pred britskou vládou v jej chatrči na pobreží pri lese. Súhlasí s jeho návrhom, aby donášala správy do Dublinu.
Keď je však svedkom zastrelenia 12 britských dôstojníkov, uvedomí si obsah správ. Ponáhľa sa za Cassiusom a snaží sa ho varovať pred Kráľovskou írskou políciou (RIC), ktorá je mu na stope.

Dokument zavedie diváka na cestu od začiatkov kožušín používaných na obchodovanie medzi domorodými Američanmi a Európanmi, až k vykorisťovaniu zvierat kvôli móde.
Odhaľuje korupciu a lži módnych dizajnérov, ktorí tvrdia, že ich kožušinové diela sú ekologické, ako aj klamstvá predajcov a chovateľov kožušinových zvierat, ktorí tvrdia, že zabíjajú zvieratá humánne.

Člen írskej militantnej organizácie IRA Dowd, utečie z írskeho väzenia do New Yorku, kde žije samotársky život, vyhýba sa írskym krčmám a živí sa ako umývač riadu.
Raz sa v práci zraní, kolega ho zoberie a vyhľadá lekársku pomoc. Dowd sa vracia na byt Tulia a jeho sestry Moniky a zisťuje, že títo guatemalskí imigranti zdieľajú jeho revolučné princípy. Dozvie sa, že plánujú politickú vraždu a ponúkne im pomoc. Zaľúbi sa do Moniky a aj to prispeje k tomu, že sa prihlási ako dobrovoľník. Avšak policajti sú im na stope.
Dokáže to urobiť - ochrániť svojich nových kamarátov, alebo utiecť s Monikou?

Emily sa vracia na ovčiu farmu k rodičom po afére s akýmsi politikom, ktorý sa stal otcom jej dieťaťa. Spochybňovaná komunitou sa k afére stále vracia, bojí sa o svoje duševné zdravie a snaží sa zistiť, ako sa to vlastne stalo. Stopy ju zavedú až pred brány potravinárskeho priemyslu a dozvedá sa o životu nebezpečných vedľajších účinkoch produktov z kukuričného poľa distribuovaných do supermarketov.
Zhrozená sa stavia proti psychologickým démonom, ktorí ju trýznia už od doby, keď sa ešte vyvíjala v tele svojej matky a dospieva k odpovediam ohľadom vlastnej biológie.

Skutočný príbeh Galena Clarka (1814-1910), ktorý vytvoril Yosemitský národný park v USA. Na sklonku života sa nešťastný s myšlienkou, že neurobil dosť, rozhodne odísť zomrieť do divočiny.
Po nejakom čase v prírode sa mu však životná sila vracia. Rozhodne sa, že si tu založí nový domov. Zoberie so sebou dcéru aj jej rodinu a spolu začínajú žiť v lese s novými zvieracími kamarátmi.

Obyvatelia Bougainville (populácia 160 000) priamymi akciami spôsobili kolaps jednej z najväčších svetových baní. So starovekými zbraňami a podomácky vyrobenými puškami v rukách bránia tomu, aby do nej ešte niekedy vošli stroje ničiace ich zem. Títo ľudia sa postavili najväčšej ťažobnej spoločnosti na svete a vyhrali.