Macejko

Že bude akcia parádna, som čakal. Ale že ma film osloví aj v rovine "rodinných žvástov"... s tým som teda naozaj nerátal. A to som z predchádzajúcich dielov nevidel ani jeden.

Geniálna prvá "výcviková" tretina. Trošku utlmená "kecacia" tretina. A opäť geniálna "ostreľovačská" tretina. Olovená vesta je Mariňákov naturalistickejší a krutejší starý otec... a Stanley Kubrick je pánboh. Zážitok silný ako výbuch napalmu.

Niekto potrebuje 250 miliónov dolárov, armádu marťanov a románovú predlohu, aby mohol aspoň dúfať, že z jeho snaženia vzíde dobrý film. Joeovi Carnahanovi stačí desaťkrát menší rozpočet, krátka poviedka a pár chlapíkov spolu s pár vlkmi, aby natočil tvrdú a emocionálnu bombu, zarezávajúcu sa do tela ako aljašský mráz. Precízne a realisticky natočené, skvelo odohrané (a to nielen Neesonom), nepatetické a napínavé ako šľak. John Carter my ass.

Bohužiaľ, štúdio Disney a filmoví fanúšikovia sa báli úplným právom. To, čo spočiatku vyzeralo ako film, ktorého jediným problémom je nezvládnutá trailerová kampaň, sa v kine zmenilo na bezradne tápajúci a svoju identitu márne hľadajúci splachovač rozpočtu, ktorý predstavuje dokonalú ukážku toho, že režisér vynikajúcich animákov nerovná sa automaticky režisér vynikajúcich hraných filmov. Doslova už od prvých sekúnd je nad slnko jasnejšie, že Stanton naozaj nemá ANI POŇATIA, ako tento kolos ukočírovať, a predstavu o tom nezíska až do záverečných titulkov. Pod jeho vedením sa John Carter zmenil na mechanickú rutinu bez akéhokoľvek zaujímavého nápadu, v ktorej nie je ani jeden jediný moment, ktorý by diváka vytrhol z konštantnej a všeobjímajúcej nudy a fádnosti. Film obsahuje naozaj štedré množstvo akcie, ale či už sa jedná o prestrelku lietajúcich plavidiel, o chlapíka likvidujúceho stohlavý jazdecký oddiel alebo o súboj v aréne s dvoma gigantickými opicami, v Stantonovom podaní sa z toho stáva ekvivalent sledovania majstrovstiev sveta v šúchaní nohami. Nikto mi nenahovorí, že chyba neleží výhradne na pleciach režiséra - som skalopevne presvedčený, že aj keď je Carter plný klišoidných a trápnych fantasy drístov (spolu so štvorrukými zelenými špagetami, ale to je jedno), tak v rukách skúseného tvorcu sa staručičký Burroughsov román dal spracovať atraktívne, vkusne, vhodne pre rok 2012 a hlavne zábavne. Stantonov hraný debut nie je ani jedno z toho. Vráť sa ty pekne k robotom, rybičkám a chrobákom, chlape. Toto nie je pieskovisko pre teba.

Tatko Louis kruto a neúprosne. A na došťanie zábavne.

Okúzľujúce. Nie emočná bomba, proste len... okúzľujúce. Herci sú vychutnávkoví a nádhernej a skvostne hrajúcej Michelle som sa jednoducho nemohol nabažiť. Bola tak dobrá, že akosi odmietam uveriť, že by skutočná Marilyn Monroe mohla byť ešte o niečo lepšia. Asi nadišiel čas zabrúsiť do jej filmografie.

Do okamihu, kedy sa ústredná dvojica roztrieskala s lietadlom na púšti, som si neustále opakoval: "Tak týmto ma chceš ohúriť, Steven? Viac nedokážeš?" Avšak Spielberg akoby ma chytil za slovo a akonáhle začal blúzniaci Haddock flashbackovať, sa režisérsky odviazal, naplno využil možnosti virtuálnej kamery a skvostnej animácie a začal súkať jednu strhujúcu scénu za druhou. Paráda. Každopádne, tie štyri hviezdy nie sú zase až tak silné v kramflekoch, čo je dané hlavne fádnym záverečným apendixom (po akčnom vyvrcholení by nikdy nemal nasledovať ešte kusisko filmu, kde sa toho veľa neudeje) a tým, že scenár nie je dostačujúco gradujúci (spomínanú akciu v Karaboudjane som za vyvrcholenie sprvu vôbec nepokladal). Inak som ale oveľa spokojnejší, než som čakal, že budem. Nie je to ťuťu-ňuňu infantilné, má to skvelého Andyho Serkisa ako kapitána Haddocka (Tintin je narozdiel od neho dosť nezaujímavá postava) a ako celok to skrátka baví. Nepochybujem ale, že až Jackson s tým urobí pravé divy.

Plytké, pramálo vtipné, herci nevyužití. Sklamanie.

Dovoľte mi uviesť vás do mojich myšlienkových pochodov pred zhliadnutím tohto filmu: "Ženy nevedia režírovať... A Phyllida Lloyd že natočila iba nechválne známu Mamma Miu? Kto jej doprčíc zveril réžiu tohto filmu? A prečo? Toto bude tak smutne nevyužitý potenciál... Nie, toto bude rovno sračka!" A tak ďalej, a tak ďalej. V skratke - Železnej lady som neveril ani za máčny mak. Vedel som, že Meryl bude skvelá (čo aj je, pravdepodobne si ide pre Oscara), ostatne ako vždy... a to je asi tak všetko. A teraz si predstavte, v akom šoku asi musím byť, keď sa z tohto mnou už dopredu odpísaného snímku vykľul tak vynikajúco zrežírovaný a sebaistý počin. Scenár funguje, emócie detto, herci sú perfektní. Som evidentne v menšine, ale na mňa to naozaj, naozaj silno zapôsobilo. A je mi úplne jedno, či bola skutočná Thatcherová anjel spásy, alebo sviňa, ničiaca životy ľudí. Film NIE JE o jej politike. Film je o tom, ako sa Thatcherová ako žena, ako osoba, postavila k svojim cieľom a čo s ňou tieto ciele urobili. Tak sa k Lloydovej filmu treba stavať. UPDATE: Takže plešúň je doma ;)

Milujem to do bodu, kedy sa skončí hrdinov tréning. Odvtedy to pre mňa, aj napriek akčným jatkám, výrazne stráca dych.