Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Drama
  • Komedie
  • Animovaný
  • Dobrodružný

Recenze (649)

plakát

Úlovek (2009) (seriál) 

Keby som to trochu (ale naozaj len trošičku) prehnal, tak poviem "britský Krstný otec". Fascinujúci kriminálny a zároveň rodinný epos. Skvostný scenár, skvostné postavy, perfektné emócie. A Tom Hardy? Ten je... ten je naozaj démon.

plakát

Jimmy Carr: In Concert (2008) (TV film) 

Áno, sranda... ale od Jimmyho som zvyknutý na onakvejšie veci.

plakát

Mission: Impossible - Ghost Protocol (2011) 

Je strašne zaujímavé porovnať si, ako sa Brad Bird a Andrew Stanton, dvaja vychytení pixarovskí režiséri, popasovali so svojimi hranými debutmi. Totiž zatiaľ čo Stanton sa už od prvého záberu Johna Cartera ocitol bezradný v úplnej riti, Bird drží svoj film pevne v rukách a nepustí ho až do záverečných titulkov. Vo štvrtej Nemožnej misii funguje všetko - od perfektnej, adrenalínom a napätím priam nacucanej akcie, cez vtip až po emócie. Bird je pán režisér.

plakát

Austrálie (2008) 

Je mi úplne jasné, čo chcel Luhrmann natočiť - kryštalicky čistý, emóciami poháňaný príbeh. A hoci sa snaží žmýkať slzy naozaj poctivo, v mojom prípade sa mu to bohužiaľ nepodarilo ani raz. Pritom možno stačilo tak málo - nerozprávať príbeh z perspektívy toho malého zasrana...

plakát

Jimmy Carr: Comedian (2007) (TV film) 

Jimmy Carr nie je žiadny kár, ale naopak najlepší stand-up komik na planéte. A to prosím aj v konkurencii takých kalibrov ako je Louis C.K., Russell Peters alebo Ricky Gervais. Geniálna nálož nádherne drzého, urážlivého a nechutného humoru. Tak to mám rád.

plakát

Coriolanus (2011) 

Moderných filmových adaptácií klasických divadelných hier sme tu už mali pomerne dosť, avšak Coriolanus je snáď prvá, ktorá si zachováva úplne VŠETKY znaky originálu s výnimkou prostredia, v ktorom sa odohráva. Myslíte si, že zasadením do súčasnosti sa príbeh, postavy a ich vyjadrovanie nejako pretransformovali? Omyl! Vo filme sa to síce len hemží samopalmi, cigaretkami, LCD televízormi a kravaťákmi, z úst hrdinov však aj napriek tomu padajú kvetnaté súvetia, vzývanie prastarých rímskych božstiev a kvantá staroanglického "thee", "thou" a "thy". Práve tento fakt robí príbeh Coriolana dokonale nadživotným a vzbudzuje dojem, že film sa odohráva v nejakej inej, alternatívnej realite. A čuduj sa svete, keď si človek zvykne, tak to celkom funguje, hlavne teda vďaka perfektným hercom (Fiennes a Redgraveová sú naozaj skvostní) a parádnej Eshkeriho hudbe, ktorej ten drsný minimalizmus naozaj svedčí. Tento odvážny počin preto určite stojí za pozretie, ale šanca, že vás naserie alebo unudí k smrti, je bohužiaľ naozaj veľká. Rozhodnite sa sami.

plakát

Jump street 21 (2012) 

Prvá americká komédia PO ROKOCH, pri ktorej by som nielenže neľutoval vysoliť prachy za kino, ale pri ktorej by som si v tom kine pokojne dal aj reprízu. Vy-ni-ka-jú-co napísané a zahrané ústredné duo, brilantný timing vtipov, skvelé hlášky ("Fuck you, science!") a parádne vedľajšie postavičky (mothafucka Ice Cubom počínajúc a matkou končiac). Najvtipnejšia komédia od Borata a feel good movie of the year. A teraz sem sa s vysokou!

plakát

Diktátor (1940) 

Obdivuhodné... a takmer až neuveriteľné. Očakával som jednoduchý "slapstick" humor plný faciek a pádov, avšak aj napriek tomu, že ho film obsahuje naozaj veľa, je Diktátor primárne komédiou PREMYSLENÝCH vtipov a dokonca dobrých HLÁŠOK! Úplne vážne - dáva si to na raňajky 90% súčasných amerických komédií. No a samotný Charlie Chaplin... ten je fantastický. Jeho vynikajúce stvárnenie dvoch rozdielnych postáv je o to obdivuhodnejšie, že to bolo vôbec prvý krát, čo vo filme prehovoril. A keď na samotnom konci vystúpi z úlohy a prehovorí divákovi priamo do duše, zostane v človeku pocit, že práve videl niečo naozaj dôležité.

plakát

Hněv Titánů (2012) 

Ani miestami dobrá akcia a cool momenty (Zeus a Hádes bojujúci bok po boku) nedokáže prebiť neskutočnú debilitu scenára. Zostáva mi rozum stáť nad tým, ako niečo takéto muselo byť napísané viac než jedným človekom a ako ten výsledný počin mohol byť vôbec niekým schválený. Množstvo ľudí sa sťažovalo na demenciu jednotky. Tých tento film garantovane na mieste zabije. Hrozná sračka. Čo sa týka vysokorozpočtových veľkofilmov, Hollywood je v hlbokej žumpe.

plakát

Prometheus (2012) 

K scenáru len toľkoto: áno, je pravda, že film predkladá viac otázok ako odpovedí a na niektorých miestach naozaj nedáva veľmi zmysel. Ale treba si uvedomiť jedno: Prometheus bol prestrihaný. Director's Cut môže všetko uviesť na pravú mieru a sám o sebe mi scenár prišiel dostatočne premyslený a inteligentný (niektoré súvislosti do seba zapadajú naozaj krásne) na to, aby som nemal problém uveriť tomu. No a teraz k jadru veci: Scottov návrat ku koreňom je strašná paráda. Dokonale čisté, skvostne napínavé (napr. scéna s "cisárskym rezom"... Holy shit!) filmové remeslo s výbornými hercami (hlavne Fassy a Noomi), navyše podporené úžasným pocitom z toho, že sa ponárame do príbehu, ktorý je oveľa rozsiahlejší a hlbší, než ako sme si mysleli po zhliadnutí toho nenápadného nízkorozpočtového sci-fi hororu zo sedemdesiateho deviateho. Na režisérsku verziu sa už len trasiem... a chcem dokonca aj sequel. P.S.: A ak by DC náhodou aj nebol, za hodnotením si stojím. UPDATE: No dobre. Na druhé pozretie bez kúzla veľkého plátna tu s čistým svedomím tých 5 hviezd proste nechať nemôžem. Stále síce netvrdím, že je Lindelof sám o sebe debil... ale debilné logické faily rozhodne napísal. A až teraz vynikli so zdrvujúcou silou.