Cracker

Yoshihiro Nakamura ma svojimi filmami neprestáva prekvapovať a čoraz viac sa mi páči jeho štýl. Kačička domáca, kačička sťahovavá a Bob Dylan zavretý v skrinke. Atraktívnejší názov by som si asi predstaviť nevedel, no a dokonca nieje ani tak moc abstraktný ako si človek môže myslieť, pretože film do bodky vystihuje. Príbeh hlavných hrdinov je interpretovaný veľmi poeticky a filozoficky. Shiina sa chce dozvedieť čo sa prihodilo jeho novému susedovi z Bhutánu a tak sa pýta všade kde sa dá. Celkom jednoduché. Opak je však pravdou, príbeh bhutánčana Dorjiho, jeho priateľky Kotomi a ich spoločného známeho Kawasakiho sa zamotá ako klbko vlny, pretože od začiatku mu nikto nepovie pravdu. Teda aspoň nie, celú pravdu... Na pomalé a dramatické filmy s ne-prihlúplym zvratom, ktoré odhaľujú nejaké obrovské tajomstvo tým najpútavejším spôsobom sa oplatí pozrieť aj keď si myslím že Ahiru to kamo no koinrokkâ je jedinečný a na niečo podobné tak skoro opäť nenarazím.

S odstupom jedného mesiaca som sa vráti k seriálu Kore wa Zombie... aby som konečne dopozeral aj druhú sériu. Na moje prekvapenie, druhá séria sa mi oproti prvej pozdávala oveľa viac. Of the Dead ponúka desať dielov nabitých sarkazmom, humorom ktorý diváka zaručene rozosmeje a celé to opäť má nádych jemnej paródie, keďže sa vrátia všetky postavy a pár ďalších aj pribudne. Anime som skukol doslova na posedenie a určite by som rád videl aj sériu s číslom 3.

Kar-wai Wong si u mňa vyšliapol na miesto v mojej topke. A to je Chongqing senlin prvý film, ktorý som mal od neho možnosť zhliadnuť. No už podľa týchto dvoch krátkych, romantických príbehov viem, že jeho ostatné filmy ma zaujmú. Jeho štýl podávania príbehu som si zamiloval, takisto má dobré oko na hercov a ucho na hudbu.

Django, the D is silent. Nebudem sa rozplývať nad tým aký je film dokonalý, to tu už za mňa spravilo +1000 iných užívateľov. Napíšem len že, ďaleko predčil moje očakávania, narehotal som sa do sýtosti a kino plánujem navštíviť opäť. Quentin, herci, scenár, hudba, kamera...perfection.

Navštevovať školu, ktorá má namiesto kultúrnych a športových festivalov každodenne na programe nekonečné súboje o nadvládu, musí byť veľmi hektický spôsob prežitia tých sladkých študentských rokov. Škola alebo skôr arkáda, kde ak chce jedinec dosiahnuť top, musí si postupne podrobiť/pobiť všetkých čo sa mu postavia do cesty, jedného po druhom(niekedy aj po 30-tich). Aby to zas nebolo také ľahké na konci čaká ''final boss'' so svojou neporaziteľnou partou. Niečo podobné som zažil pri Miikeho - Ai to Makoto, to však natočil o pár rokov neskôr, takže sťažovať sa budem inde. Pri písaní tohto komentáru stále premýšľam, ako mám film ohodnotiť. 4-5? Je to vlastne jedno, Miike ma pobavil svojím situačným humorom, držal ma v napätí vyhrotenými scénami, z yakuzi a stredoškolákov spravil moderných samuraiov a ani všetky tie nespočetné bitky neboli na škodu. Ďalej ma okamžite naladil na dvojku a ak bude aspoň spolovice tak dobrá ako prvý film, je sa načo tešiť.

Filmy natočené podľa určitého psychologického konceptu sú pre mňa osobne veľmi zaujímavé. Ak k nim však pridáme ázijskú mentalitu (tajomná,nepredvídateľná), spravíme z nich anime a réžiu prenecháme Satoshi Kon-ovi, tak len takto ľahko vznikne perfektný kultový film. Kon sa vo svojich filmoch snaží podať všetko reálne a to najviac ako sa len dá, nedáva si servítku pred ústa a vždy príde s nejakým odvážnym motívom. Práve preto aj toto anime pôsobí, možno viac reálne ako hraný film, desivé. Perfect Blue je skvelý, zaujímavý, chytrý, dramatický, dômyselný, napínavý, mysteriózny, skrátka úplny, príbeh popového idolu - Mimi-rin odhodlanej, stoj, čo stoj, sa stať herečkou - Mimou. Na svojej ceste sa stretne s náročnými prekážkami, ktoré ju donútia prekročiť jej vlastné racionálne aj morálne hranice. Príbeh so skvelou peripetiou, ktorú si divák uvedomí, až keď mu to dovolí sám režisér, si ma získal od prvej chvíle. Animácie sú typické pre Kon-ov štýl, takže s nimi som problém nemal, tak ako niektorí. Skvele som sa bavil a môžem len odporučiť 6/5*

Zaujímalo ma ako a hlavne prečo si jedna z mojich obľúbených kapiel, Billy Talent, vybrala svoje meno, a preto som siahol po titule HCL. Po zhliadnutí a spoznaní členov tejto, žiaľ fiktívnej kapely, je mi všetko jasné. Ak by boli HCL skutočný, koncertovanie s touto maximálne ŠIALENOU kapelou by bolo jednoducho FUCKED UP. Filmu nemám čo vytknúť, pre mňa bolo všetko perfektné či už uletené-šialené-geniálne charaktery, zaujímavá hudba, pútavý príbeh alebo forma akou je film natočený. Bruce McDonald to má tentoraz za 5, som však zvedavý čo prinesie, podľa mňa zbytočné, pokračovanie...

Vitajte vo svete NEETov, hikkikomori, zlých organizácii, ktoré pre vás každodenne plánujú spiknutia, a iných trafených ľudí. Osud hlavného hrdinu je šedý, ba až zúfalo čierny. Pred sebou nemá žiadnu budúcnosť, pretože kvôli svojej fóbii už dva roky neudržiava kontakt so žiadnymi ľuďmi a päty z domu vytiahne len keď potrebuje nakúpiť. Zavretý medzi štyrmi stenami, sám a bez štipky zdravého rozumu je dennodenne nútený počúvať otravný song ktorý mu nedá spať a rozmýšľa nad tým, čou vinou sa z neho stala taká troska. Sato-kun je teda poriadny ''týpek'' a keď spojí sily s Yamazakim a Misaki-chan, budete im držať palce, nie len na rukách. NHK ni youkoso! je anime ktoré ma dostalo od prvého dielu, páčilo sa mi po všetkých stránkach a jednoducho mu nemám čo vytknúť. Aj keď sa tu väčšinou riešili problémy vážneho charakteru, tvorcovia, tu a tam, šikovne vložili humornú scénku. Toto riešenie by som vo väčšine bežných filmov nebral pozitívne, no NHK nie je len tak obyčajné. Ktoré iné anime sa predsa môže pochváliť hovoriacimi domácimi spotrebičmi? Pre istotu si prečítam aj mangu a som zvedavý ako moc sa od anime líši.

Zdá sa že som našiel ďalší film, ktorý budem opakovane sledovať každé Vianoce, až pokiaľ nebudem jeho lajny kričať zo sna. Satoshi Kon doslova prinúti diváka veriť na zázraky svojím absurdistickým, rozprávkovým a čarovným príbehom.

Natočiť anime o mange je celkom nezvyčajný avšak veľmi zaujímavý nápad. Hlavný hrdinovia sú neskutočný idealisti a romantici, obaja Saikou aj Shujin sú dobre napísaní a ľahko sa s nimi človek(študent :P) stotožní. Z pohladu animácie je pravda že od middle school až po univerzitu sa im nezmenil ani vlas na hlave, no v ostatných smeroch dospeli a sú ešte viac trvdohlavý, odhodlaný splniť si svoj sen, tomu ja hovorím otoko no roman. Prvej sérii nechýba vôbec nič, trochu ma len mrzí že to tu videlo tak málo ľudí. V druhej sérii mi troška vadilo, ako moc menili a pretvárali rôzne charaktery, stále je to však starý, dobrý Bakuman. Som zvedavý čo prinesie tretie pokračovanie... Každému fanúšikovi mangy odporúčam Bakuman. pozrieť.