Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Akční
  • Komedie
  • Horor
  • Thriller

Recenze (339)

plakát

Šedá zóna (2001) 

Tichá, nenápadná ale zato mimoriadne, až desivo pôsobivá snímka odohrávajúca sa v koncentračnom tábore , rozprávajúca o zmysle života, smrti, viere a rovnako aj beznádeji. Film prakticky bez hudobného doprovodu, minimalisticky natočený, skvelo zahratý je jednou z ukážok a dôkazov, že americkí filmári dokážu rovnako ponuro a vierohodne natočiť a zachytiť európsku (svetovú) traumu, ako hociktorý špičkový iný európsky tvorca. Táto citlivo natočená látka sa im skrátka podarila.

plakát

Šestý smysl (1999) 

Shyamalan ma vo svojom prvom veľkom projekte síce príjemne prekvapil, no neohromil. Pre mňa atraktívne téma malo oporu predovšetkým v hlavných predstaviteľoch, no príbeh mal veľmi pomalé tempo. Verím však, že išlo o úmysel, no minul sa účinkom. A nepomohol tomu už ani záverečný šokujúci zvrat.

plakát

Šílenství (1994) 

Jeden z najlepších Carpenterových filmov , ak nie najlepší. Výborný námet, depresívna atmosféra, skvelí herci. Škoda , že je to aj jeho posledný film, kde zanechal rukopis geniálneho tvorcu hororov.

plakát

Špion, který mě miloval (1977) 

Jedna z najspektakulárnejších bondoviek vôbec. Roger Moore sa konečne našiel v úlohe agenta 007, no záporák mi pripadal nevýrazný a Barbara Bach v úlohe ruskej agentky XXX (ako z pornofilmu) bola síce krásna, no jej postavu musel písať zrejme sexistický scenárista.

plakát

Tajemné okno (2004) 

Romány Stephena Kinga sú filmovo lákavé, avšak zriedka dopadnú aspoň spolovice tak dobre ako sú samotné knihy. Tým nechcem naznačiť, že Kingova tvorba neobsahuje aj slabšie diela, no v každom prípade samotné filmové prepisy úspešných kníh ešte úspešnejších autorov sa často minú účinkom. Už poviedka "Tajomné okno, tajomná záhrada" z Kingovho súboru poviedok "Štyri po polnoci" samo o sebe originalitou neovplýva. A tu sa nachádza hlavný koreň problému. Štandardný psychologický príbeh o úspešnom spisovateľovi nachádzajúceho sa v životnej a profesnej kríze je síce z Kingovho pohľadu možno zaujímavá a do značnej miery osobitá, ale na rozjazd napínavého príbehu je trochu prislabá. A preto nastupuje bujará fantázia nielen tvorcov ale predovšetkým samotného autora, ktorá vedie nepravdepodobne vyvýjanú dejovú (a za vlasy poriadne pritiahnutú) líniu k udalostiam, ktoré sú len nastavovaním umelo vytvorených situácií. Poviedku som čítal pred mnohými rokmi, a nemôžem povedať, že by ma neoslovila, ale chýbala mu akosi šťava, ktorá sa vie dostať čitateľovi viac pod kožu. Ešte väčší problém je potom so samotným filmom. Nejde ani tak o príbeh, dokonca ani atmosféra nie je zlá, ale rádoby šokujúci záver filmu po zhliadnutí snímok ako napríklad Šiesty zmysel (a po ňom ďalšie trháky) až taký prekvapivý nebol. Aj priemerne inteligentnému divákovi, ktorý sa do deja dostane, môže po polovici filmu dôjsť, kam sa dej filmu poberie a akým jediným možným spôsobom môže skončiť. Nepredpokladám, že by sa na tento naviják tvorcov veľa divákov chytilo. Nepríliš skúsený režisér David Koepp, ktorý sa v Hollywoode preslávil najprv ako scenárista buduje príbeh pozvoľna, vedomý toho, že netočí film podľa románu, ale podľa poviedky, ktorá je na poldruhahodinový film predsa len prikrátka. A tak sa snažil postavám dať vierohodnejší rozmer, no napriek tomu zostali ploché. Najmarkantnejšie je to práve na hlavnom hrdinovi, s ktorým by sme mali, ale predsa nesúcítime. Johnny Depp zvezený na úspechu Pirátov z Karibiku sa do tohoto typu veľmi nehodí, alebo lepšie povedané, moja predstava o jeho postave z knihy bola predsa len iná. Naopak, John Turturro svojho imaginárneho Shootera vybavil presne tými vlastnosťami, akými som si ho ako znalý čitateľ predlohy predstavoval. Ale to si divák uvedomí hlavne v závere (ak nie skôr). Ostatné postavy sú len do počtu, príbeh neposúvajú dopredu, skôr vadia. Preto by tento komorný psychologický príbeh vystačil len s dvoma účinkujúcimi, to znamená, že by s trochou predstavivosti mohol byť aj divadelnou hrou. Takto je to len priemerný film, ktorý diváka neosloví, ale ani ho vyslovene nenaštve.

plakát

Tajemství nesmrtelných (2002) 

Pomalé rozprávanie, snová fantasy atmosféra, zaujímaví herci a v konečnom dôsledku inteligentné podanie skôr pre dospelého diváka, než pre deti, ma prinútili k dopozeraniu tohoto filmu bez jediného rušivého momentu, so zapalením pre pútavý príbeh.

plakát

Telefonní budka (2002) 

Schumacher to s Farrellom vie, Farrell si so slúchadlom rozumie tiež a Forest Whitaker ako vyjednávač by sa tiež nestratil. Minimalistická snímka s maximálnym diváckym zážitkom. Teda až na ten Sutherlandov otravný a samoľúby hlasový výkon.

plakát

Temnota (2002) 

Malý, nízkorozpočtový, ale stopercentne účinný atmosferický horor, ktorý sa tak trocha líši od ostatných aj napriek tomu , že obsahovo nie je originálny. Skôr 3,1/2 hviezdičky.

plakát

Tenká červená linie (1998) 

Čas je najlepším sudcom, a tak aj v prípade kauzy Vojín Ryan vs. Tenká červená línia dávam palec hore pre Malickovú snovú a poetickú formu filmového stvárnenia Druhej svetovej vojny, v tomto prípade bitky o Guadalcanal. Ako ďalšie plus by som pripočítal aj množstvo hereckých hviezd, v ktorých najviac žiaria Nick Nolte či Elias Koteas.

plakát

Tenkrát v Americe (1984) 

Sergio Leone, Ennio Morricone, Robert De Niro, James Woods, 30.te roky v USA, prohibícia, každodenný boj o prežitie, detstvo, dospievanie, prvé lásky, prvé sklamania, bolesti, straty, precitnutia, nenávisť, zrada, vzostupy, pády atď, atď. To všetko v tejto ohromujúcej freske.