Desperado

Konečne záporák ako sa patrí a nie karikatúra akou bol už v posledných dieloch Blofeld. A jeho motivácia bola konečne aj uveriteľná. Na Rogera Moorea si však nezvykali len diváci, ale aj sám Moore si zvykal na Bondovu postavu. Chýbal mi tu Conneryho flegmatický humor a nadhľad. Výrazné mínus považujem takmer 20-minutovú naháňačku na člnoch, kde "žiaril" odporný buranský šerif. Zrejme sa časti divákom a hlavne producentom zdala táto postava vtipná, nakoľko sa objavil aj v nasledujúcej časti, no ja som z toho bol úplne znechutený. Nachádzajú sa tu však skvelé a nezabudnuteľné momenty: útek pred krokodýlmi, Yaphet Kotto, étericky záhadná Jane Seymour či titulná pieseň.

Hodnotenie pilotu. Vyzerá to zatial na slušné mäsíčko. Seriál v sebe nezaprie velký potenciál a štedrý rozpočet a vizuálom hravo strčí do kapsy drvivú väčšinu zombie movies. Napätie sa v niektorých momentoch doslova dalo krájať a ocenujem aj tvorcovský nadhlad. Bude zaujímavé sledovať vývoj postáv, nakolko seriál bude záležať hlavne na nich. Z hereckých výkonov však nadšený nie som, sú vskutku televízne a na prvý pohlad možno seriál nie je o hercoch samotných, na druhý však práve na nich bude závisieť celé to megainferno.

V USA Bruce Willis už dávno nie je v kurze, žije len zo starej slávy a poriadny hit nenatočil už dobrých 6 rokov. Richard Donner po prepadáku Timeline tiež potreboval do niečoho poriadného "pichnúť" a tak sa títo dvaja páni zišli pri štandardnej old-school akčnej kriminálke, kde slovo akcia je mierne nadnesená, lebo tých zopár rádoby efektných búračiek za akciu nepovažujem. Willisova postava je však zaujímavá a škoda že sa s ňou scenáristi nepohrali viac, lebo Mosleyho minulosť a neokrôchaná prítomnosť v kombinácii s neperspektívnou budúcnosťou by zarobili na slušnú psychologickú kriminálku. Škoda, lebo takáto postava Willisovi padne ako uliata, aj napriek málovravnosti a chýbajúcich typických hlášok ála Last Boy Scout. Lacné mi pôsobili aj dialógy medzi Willisom a inak veľmi zaujímavým Morseom. Naozaj škoda, lebo to mohla byť viac než len slušná rutina dvoch ikon akčného filmu.

Na pokračovanie pre mňa nie veľmi vydareného filmu 28 dní neskôr som bol pripravený v tom zmysle, že to čo inak relatívne cenený originál Boyle spackal, ťažko nájde podarenejšiu kontinuitu v pokračovaní jeho nástupca. Mýlil som sa. Tvorca zaujímavého Intacta to na moje prekvapenie zvládol lepšie. Nesnaží sa dať filmu didaktický tón, zameriava sa len na čistú psychológiu v stiesnených podmienkach fiktívnej katastrofickej vízie Zeme. Zo začiatku mi síce nebola po srsti trasľavá kamera navodzujúca kvázi autenticitu, no potom našťastie tá "Parkinsonova vizualizácia" ustala. Opäť však musím pochváliť hudbu, presne vystihujúcu bezútešnosť a frustráciu danej situácie. A Robert Carlyle ako...no, nebudem ďalej prezrádzať, ale vskutku som si to celé užil lepšie ako pseudo-freudovskú Boylovu jednotku.

Takže po Liamovi Neesonovi, Johnovi Travoltovi sa do Paríža prestrieľal ďalší hollywoodsky matador, Kevin Costner, a vyzerá to tak, že jedinou Bessonovou úspešnou reinkarnáciou týchto bezpochyby charizmatických páprdov naďalej zostane zatiaľ iba Neeson. McGho výplachovka rozhodne nenudí, má zopár skvelých momentov, jeho zásadným problémom však je až prílišná žánrova rozpoltenosť a nezámerné klamanie telom. Dejová línia sa začína ako zaujímavý špionážny thriller, pokračuje ako komediálno-akčné rodinné drama a končí ako paródia na všetko, čo dovtedy po kúskoch žánrovo celkom zábavne ponúkal. Ano, v jednotlivostiach 3 dni na zabitie funguje veľmi solídne, ale celkovo vytvára dojem spektakulárneho mišmašu, ktorému chýba často šťava a brzdia ho linky, na ktoré som po traileroch vôbec nebol zvedavý (rodinné vzťahy). Tie som samozrejme očakával, ale tie linky úplne odtiahli úvodný dej na vedľajšiu koľaj, a tak ma záver nechával úplne chladným a postavy vrátane hodne slabých záporákov (samozrejme vinou imbecilného scenára) ma vôbec nezaujímali (úplne zbytočná a nevýrazná Amber Heard) , a ich osudy viacmenej len prešumeli do záverečných titulkov a márne som si po nich spomínal, o čom to vlastne celé bolo. Pri tom veľká škoda, Costner je aj v rokoch frajer, mnohé scény fungujú len jeho prítomnosťou, akčné scény sú vydarené, ale prílišná nadsázka celkový dojem strhavá do priemeru, na ktorý sa zabudne po pár dňoch. From Paris with Love 2.

Ako komiksom nedotknutý divák na mňa druhý Sladov celovečerný pokus pôsobil mierne rozladene. Režisér sa snažil pomalým tempom a temnou atmosférou navodiť filmu autenticttu s príchuťou apokalyptična. Ako žánrový bonus pridáva aj nemalé množstvo krvi, rozrezaných údov či hláv, kde kameru zámerne neodvracia. Tento ojedinelý mix gore a survival hororu Sladovi celkom vyšiel. Na papieri to všetko vyzeralo, že sa bude jednať o skvelý zážitok. Ale nastal problém. A tým je scenár. Natiahnúť 30 dní do necelých 2 hodín na plátno sa ukázalo pre tvorcov ako ťažké dilema. Kde pridať a kde ubrať? Ako vnútiť divákovi pocit za 110 minút, že sa pozerá na mesačné utrpenie preživších? Častá zmena tempa mala za následok, že som sa vo filme časovo strácal a nebyť tých naozaj málo informačných dodatkov, že ktorý deň práve ubieha, bol by som mimo už načisto. Tieto scenáristické barličky tu boli dôkazom, že scenár sa neveľmi vydaril. Dialógy, odhliadnuc od toho, že film má základ v komikse, sú natoľko toporné, až sú miestami otravné. Vzťahy medzi hrdinami (a nielen medzi nimi) sú len odfláknuto načrtnuté, nič viac. Spomínaná časová neprehľadnosť spôsobuje, že po čase stráca okrem tempa aj gradáciu napätia. Pri dôležitých pasážach, ako napríklad vynútená poprava jedného z preživších, zas chýbajú emócie. Kamera je pri akčných scenách natoľko roztrasená (akýsi novodobý trend), že z toho bolia oči. A záver je natoľko nepodarený, konkrétne jeho prevedenie do filmu, že z relatívne slušne rozbehnutého, vybudovaného celku sa mi na jazyk derie to povestné - sklamanie. Avšak, na strane druhej, sú tu solídne herecké výkony, zaujímavo stvárnení upíri a pôsobivá atmosféra. Takže celkovo priemer.

Už prvé zábery ma presvedčili, že toto nebude lekcia z dejepisu či historický veľkofilm. Millerov rukopis tu je evidentný, no prečo točiť takmer dvojhodinový komiks, ktorý je obsahovo tak prázdny, že aj napriek snahe scenáristov, jediné, čo si z toho divák zapamätá, budú pekné a ľúbivé obrázky. Je to naozaj ako listovanie v pestrofarebnom zošite, plnom nádherných obrázkov so zopár tupučkými textami ako doplnok, no ale čo ma najviac prekvapilo, že si s tým nedokázali tvorcovia poradiť tak, ako v prípade Sin City, kde sa atmosféra a dej nádherne skĺbili do úchvatného celku. Tu naozaj zostali len naivné a hlúpe heroické hlášky premotivovaných a nadržaných gerojov, ktorí si mýlia hrdinstvo a statočnosť so šialenosťou a naivitou. Aj samotná myšlienka o práve na slobodu človeka je hrubo podkopávaná úvodným predhovorom o zákonoch statočných, no hlavne bojovných Sparťanov. Bleh! Inak, Gerard Butler opäť dokazuje, že jeho charizma sa uplatní vo vodcovských postavách ako sú Attila či práve kráľ Leonidas. Suma sumárum: akojeden z najväčších blokbastrov roka je to mierne sklamanie.

Miestami citlivá a miestami hrubozrnná komédia, ktorá napriek týmto dvom protichodnýmm pojmom pôsobí sviežo a milo. Dve hodiny je však na oddychovú komédiu predsa len príliš a tak sa aj tu nájdu občas vaty, pri ktorých si divák neodpustí letmý pohľad na hodinky. Film, ktorý nespôsobuje výbuchy smiechu, zato vyčarí po takmer celé dve hodiny dobrú náladu.

Klasický buddy-movie, typický pre 80te roky. Skvelo zohratá dvojka Nolte-Murphy.