Desperado

Poučné, úsmevné, ironické a prekvapivo osviežujúce. Aj poriadne ukecané. Aaron Eckhardt tu pôsobí ako odistený slovný-automat a s odzbrojujúcim šarmom ako bonusom, dokáže presvedčiť aj zarytého člena Ku-Klux-Klana, že je potomkom Martina Luthera Kinga.

Del Toro aj v tejto duchárskej dráme nezostáva nič dlžný svojej povesti. Opäť tu líči večný boj dobra so zlom, kde sa zlo skrýva za maskou nevinnosti či naopak. Del Toro na jednej projekcii sám prehlásil, že vo svojich filmoch sa to snaží povedať stručne: buď ste zlosyn alebo anjel. Aj keď som film videl dávno pred Faunovým labyrintom, môžem prehlásiť, že majú mnoho spoločného. Či už audiovizuálnou formou, ale aj práve spomenutou témou boja s dobrom, pohľadom režiséra. Do jeho pohľadu patria neodmysliteľne aj naturalistické chuťovky, to aby sa vykreslila autentickosť filmu. Práve v dráme z vojnového Španielska sa to hodí o to viac. Tak ako pri Mimic, ako aj pri Faunovom labyrinte, aj tu režisér zúžitkoval skúsenosti a hlavne cit pre prácu s detskými predstaviteľmi. Herci sú spoľahliví, kamera detailná a hudba mrazivá. Dokopy sa jedná o výborný atmosferický zážitok, a mať o 20 rokov menej, asi by to so mnou zalomcovalo trvalejšie. 90%

Originálne, na prvý pohľad ťažšie uchopiteľné, avšak v retrospektíve nádherne poskladané filmové puzzle. Skrýva mnoho paralel, ktoré divák môže hľadať každými opakovanými zhliadnutiami, z ktorých si vždy vezme niečo nové. Herecké výkony ústrednej trojice, resp. štvorice tomuto nevšednému zážitku len pomáhajú. David Lynch zbavený temnoty. Silné 4 frčky, zatiaľ.

Riskantný pokus skĺbiť niekoľko žánrov do jedného celovečerného filmu. A pravdupovediac, neviem do akej kategórie by som tento film zaradil najviac. Skôr by sa mi hodil - rodinný. Aj keď aj to len preto, lebo vzniklo u Disneyovcov, a príbeh ktorý sa nám snaží podsunúť rozpráva detsky nostalgicky, pravda skutočnosť je taká , že to nie je ani vyslovene detský film a pravda je tiež taká , že je najmä o nich. Triky sa tu využili konečne aj na niečo iné než len na bezduchý samoúčel. Mladí a neokukaní herci, veľmi zaujímavý príbeh obalený skvelou réžiou a bohtou výpravou. Ja som sa pri jeho pozeraní cítil skvele, a myslím si, že podobne na tom bude i väčšina z vás. Pretože tento Disneyho tak trochu netradičný projekt je prakvapujúco skvelý aj bez toho , aby sa násilne vtieral, ako napríklad ich pravidelné kreslené celovečeráky.

Disturbia je malá, nenápadná, s jedinou snahou: na vyše 100 minút zabaviť diváka, aby dostal svoju zaslúženú porciu napätia, jemnej erotiky, štipky výchovy a nejaký ten dielec humoru a akcie. D.J. Caruso je taký typický odpočinkový režisér, neunavuje zbytočne diváka nudnou vatou, ide rovno na vec, a aj keď sa tá vata zásluhou scenára predsa len logicky dostaviť musí, má Caruso v talóne vychádzajúcu megahviezdu Shiu LaBeoufa, ktorý pôsobí na plátne sebaisto a sympaticky, čiže hluchšie pasáže dokáže zastrieť svojím charizmatom. Či už pri samoúčelných monológoch, prostinkých dialógoch alebo len pri záberoch, kde sa snaží zahnať nedobrovoľnú nudu. David Morse sa už neraz ukázal ako lahôdkový záporák. V kontraste jeho robustnej postavy so sympatickou, dobráckou fyziognómiou mu dávajú podobne napísané postavy vďačnú príležitosť predviesť svoj nemalý herecký rozmer. Viac takýchto odpočinkových filmov, pri ktorých si užijú aj dospelí, aj teenageri.

Ukecané, no zábavné. Nie som dotknutý tvorbou Kevina Smitha, takže si to nemôžem porovnávať s jeho predchádzajúcimi dielami. Ale môžem to ohodnotiť ako veľmi svojský filmový zážitok.

Musím na začiatok napísať, že najväčším mínusom tohoto inak dobrého snímku bol Vin Diesel. Do postavy jedného z najobávanejších členov podsvetia v New Jersey sa nehodil, nakoľko jeho komické výstupy a celková štylizácia do za každých okolností loajálneho a sympatického outsidera "rodiny" nebola vieryhodná. Celkovo, problematický a kontroverzný obsah filmu podľa skutočnej udalosti viac pripomenuli akýsi manifest určitej vyčlenenej spoločnosti než filmársky mnohokrát prevarenú súdnu drámu. Sidney Lumet je však šikovný a skúsený rutinér, ktorý v mnohých momentoch, keď by iný režisér prekĺzol do nezámernej paródie, dokázal balansovať na hrane absurdna a s použitím vhodných hudobných motívov obišiel jednoznačný postoj filmu k tematike. Nekritizuje a neobhajuje. Ale myslí si o tom svoje.

Klasický thriller, kde sa pracuje s náznakmi a postavami. Neovplýva originalitou, ale pod pokličkou sa tam nájde viac než na vrchu. A musím povedať, že na druhýkrát mi to prišlo ešte lepšie. Výrazným kladom je však aj prostredie. Vidieť Dokonalý únik na veľkom plátne či doma pred veľkou obrazovkou vo vysokom rozlíšení je naozaj zážitok. Herci odvádzajú slušnú prácu, a Twohy ukazaje opäť schopnosť pracovať s charaktermi a tradične sa snaží odvádzať pozornosť ich nejednoznačnosťou, čím dokáže vytvoriť slušnú atmosféru a po nie veľmi vydarenom epickom Riddickovi sa opäť vrátil tam, kde sa cíti najlepšie. K malej, nenápadnej a inteligentnej zábave.

Obrazové a strihačské orgie, ktorým chýba celistvosť a vzhľadom na to, že šlo zrejme o akýsi formálny experiment, postráda aj dejovú charizmu. Mickey Rourke dokazuje, že jeho životnými osudmi a skalpelmi ošľahanej tvári bad-guy postavy slušia, no Keire Knightley by som neveril tú drsňáčku ani vtedy, keby sa špacírovala pred armádnou budovou ovešanou samopalom a granátmi. A pri jej kvázi cool precedených hláškach a životných múdrostiach som sa občas nechtiac zasmial.

Nostalgia? Mozno. Sympaticky stret dvoch svetov, brany dobrodruzno-romantickym usmevnym tonom, kde sa da vsetko prvoplanovite pochopit. Cesta k skutocnemu stastiu nepotrebuje dokaz toho v co verime, ale nadej v to, comu sme sa branili verit. Zivot je jedna velka fantazia, a ani obtlstly Brando mi nevadil na to, aby som si tento mily cvokarsky slabikar oblubil. K-Pax pre vyliecenych romantikov (presne tu som pochopil otrepanu rovnicu cynik=frustrovany romantik) , a pamatajte, bol daleko pred nim.