majo25

Neviňátka si pamätám už iba matne. Tuším, že deti boli mladšie ako v tomto prequeli, ktoré mi liezli od začiatku na nervy a pár výchovných by si zaslúžili. Vlastne nielen pár. Brando hrá štandart, ktorý si zaiste prispôsobil podľa seba, ako v každom filme kde hrá. Najautentickejšie vyzeral pri decentne nasnímaných sado-maso scenách. Vo vedľajšej roli potešil Harry Andrews. Až na záver pôsobí snímok vágne, menej zaujímavo, v ktorom sa deje pár detských lapajstiev. Tragický záver je fajn, ale vyzerá, ako keby bol z iného filmu.

Nenáročná oddychovka s polofrajerským Martinom Sheenom a mladučkým Nickom Noltem, ktorá rieši tému pomsty. Síce sa väčšinu času vlečie a každú chvíľu sledujeme, ako jedno auto sleduje to druhé, aj záver je ľahko predikovateľný, ale v podstate neurazí. Taká priemerná televízna jednohubka, miestami neslaná, ktorá na druhý deň vyfučí z hlavy.

Keď 26-minútový kraťas žánrovo niekde medzi rozprávkou a vojnovým filmom dokáže dejom unudiť. Jedna scéna však v hlave zostala "-Daj mi chlieb. -Dám ti chlieb, keď mi dovolíš oslepiť ťa. -Tak dobre." WTH?

Odvážna téma rasizmu na americkom juhozápade, ktorá je zakorenená aj u tých najvyšších špičiek malomesta a vykoreniť ju je priam nemožné. Trochu prekvapilo, akú moc mal miestny advokát, ktorý nielen ovplyvňuje, ale dokonca aj prikazuje policajtom či starostovi mesta. Kvalitné herecké výkony na čele s Cobbom, silná téma a jasné posolstvo aj pre tých najtvrdohlavejších, že tadiaľ vlak prosto už nejazdí. Wyler opäť trafil do čierneho, už po koľkýkrát. Kvalitná filmárčina.

Film stojí predovšetkým na výborných hereckých výkonoch a relatívne silnej téme, čo si dôstojníci môžu dovoliť a čo už nie. Stará britská herecká škola ponúka to najlepšie, čo má a divák nevie, na koho sa má skôr zamerať. Dokonca aj mladý York sa medzi týmito bardami nestráca (čoho som sa trochu obával) a podáva kvalitný výkon. Téma vojenskej cti, ktorá sa rieši na neoficiálnom súdnom procese, je okorenená nuansami, postupne odkrýva ďalšie skutočnosti a pláva tak ďalej ako len po povrchu. Záver je síce mierne teatrálny a málo očakávaný násilník je málo vierohodný, ale inak veľká spokojnosť.

Ako komunistu nahradil fašista. Keď sa po Allendeho smrti dostal k moci diktátor Pinochet, pre krajinu to bolo ako dostať sa z dažďa pod odkvap. Allende znárodnil (teda ukradol) všetky veľké priemyselné podniky; bol to komunista dušou i kosákom, podporovaný Sovietmi a platený samotnou KGB, ale on sa cítil (resp. tak bol vykreslený) ako spasiteľ národa. Film je síce zaujímavo zasadený do menej známej histórie juhoamerických dejín, ale to spracovanie, podoprené štyrmi koprodukujúcimi krajinami, je slabé, neprehľadné (veľa postáv, skoky v deji), miestami až úbohé. Od réžie začínajúc cez kameru a strih a hercami končiac. Ani Bruno "Ohnivák" Oya nič nezmôže. Na vyše dvojhodinovej stopáži prevláda nuda, komunistická propaganda a opäť nuda. "Chátra VŽDY drží s fašistami" znie v jednej hláške, ale podobných hlášok je viac. Za zmienku stojí aspoň násilný prevrat v posledných minutách, kedy tanky ostreľujú prezidentský palác, ale to je na celý film málo.

Vďaka kratšej stopáži má film so zaujímavou teroristickou zápletkou veľmi dobrý drive. Vítaný je aj prvok odpočítavania hodín, ktorý vytvára napätie. Nebezpečenstvo v podobe nervového plynu je originálny nápad a originálne je aj to, ako tajní k páchateľovi a jeho teroristickým chúťkam prichádzajú. Marshall je síce fajn, ale na rolu teroristu by sa hodil skôr niekto mladší. Menšie nelogičnosti sa nájdu, ale nie je ich veľa. Napr. keď zadržaný terorista, už pán v rokoch, dokáže agentom poľahky uniknúť rovno pred ich očami a tiež to, ako si je istý, že jeho vypočítavosť je bezchybná a neomylne predpokladá, že sám vyšetrujúci agent podnikne sám aj riskantný vnik do onej miestnosti. Film zároveň upozorňuje, že teroristický čin je možné uskutočniť aj pre civila.

Typická katastrofická dráma zo 70. rokov s hojnosťou rôznorodých postáv a napätí tvorenom z vopred avizovaného nebezpečenstva. To napätie nie je síce ktovieako dobré, ale inak film spľňa béčkové parametre a klasickú zápletku, ktorú divák očakáva. Efekty pádu lavíny pôsobia z dnešného pohľadu smiešne, ale 44 rokov dozadu a bez pomoci počítačov to inak asi nešlo. Ešteže sú mixnuté aj zábermi z reálne nasnímanej lavíny. Rock Hudson možno ako jediný spľna prísnejšie herecké kritéria, resp. sa aspoň snaží. Čo sa týka Mia Farrow, nepochopil som, ako sa o takú šeredu mohli zaujímať až dvaja muži. Ona bol čistým omylom obsadenia.

Epizóda o bratských vzťahoch ma teda nebavila. Nezaujímavé a naviac čisté klišé. Tragický záver bol síce  menej očakávaný, ale ani ten nevytrhol epizódu z priemeru.

Borg opäť na scéne. A aj keď sa to v závere strháva do značnej sentimentality, celková zápletka je veľmi zaujímavá. Scéna, kde sa Piccard snaží vystupovať ako Locutus, je geniálne mrazivá. Aj keď by bolo zaujímavé, ako tento infikovaný vírus dopadne, po úspešnej infekcii by tvorcom nezostali zadné vrátka na ďalšie epizódy s (ne)premožiteľnými Borgami.