majo25

Sympatický animák situovaný do povojnovej Británie a s atypickým malým hrdinom, ktorý musí čeliť absurdnému osudu. Ušatého myšiaka Manxa musí totiž zožrať mačka Manx. Tak je to napísané v absurdnej knihe osudu. Oceňujem zábavnosť animáku, dobrodružnosť deja a sympatickosť postavičiek. Občas sa vydarí aj nápad, napr. v podobe do policajných uniforiem a heliem oblečených policajných psov, ktorí majú neduhy ako ich ľudskí páni. Inokedy sa nestačím diviť, čoho sú japonskí tvorcovia schopní vyplodiť. Typický japonská animácia tej doby strieda pokojné až nudné scény s tými uletenými a akčnými. Hovoriace a do ľudských šiat oblečené zvieratká sa tu rozprávajú s ľudmi, dokonca aj so strašidlami (bludičkami) a celé to pôsobí ako jedna uletená, ale celkom zábavná strela.

Ďalší japonský animovaný film, ktorý vychádza zo seriálu a tak sa na ňom do značnej miery prejavuje dejová nesúrodosť a útržkovitosť jednotlivých dobrodružstiev. Hlavný námet je celkom atraktívny - posledný preživší Triton (obyvateľ bájnej Atlantídy) v súboji o svoj život proti monštrám oceánu, na čele ktorých stojí boh Poseidon. Potešia scény ako keď vytryskujúci kráter sopky zničí obriu korytnačku alebo pod hladinou bojujú stovky žralokov a obrovské chobotnice. Na druhej strane, je to orientované na detského diváka a tak tu sú hovoriace zvieratká a s nimi spojený infantilný humor, hlavní predstavitelia sú deti a na európskeho diváka to môže pôsobiť celé afektovane. Najviac ale vadila tá útržkovitosť a dejová skokovitosť, ktorá vychádza z faktu, že ide iba o seriálový zostrih s divne useknutým záverom. Seriál by som si určite rád pozrel.

Animovaný film vychádzajúci z rovnomenného japonského seriálu je predovšetkým nenáročný rozprávkový počin s množstvom humoru a dobrodružstiev. Najviac ma tom bavil asi ten humor. Akčno-dobrodružný dej tesne za ním. Čiastočne sa tu mieša aj dráma a rozpravkový svet, ktoré z celého vytvárajú taký nesúrodý miš-maš, ale prispieva do toho aj fakt, že ide o seriálový zostrih. Animácia je zjednodušená, ale veľmi sympatická.

Takže aj Rusi majú program cestovania časom, ale ako je v závere úsmevne poznamenané, ani o 25 rokov sa nedostali tam, kde sú Američania "dnes". Dobrá originálna sci-fi zápletka, ešte k tomu na druhú.

Opakovanie témy spred niekoľkých sérii nie je práve to, čo by ma extra bavilo, ale uznávam, že z toho srší dobrá atmosféra a napätie. Moriarti je charizmatický záporák a epizóda pôsobí originálne. Od najvyššieho počtu hviezd ho však pribrďujú logické nedostatky, ktoré mi v hlave vrtali po celý čas sledovania a ktoré nie som ochotný spapkať. Už len samotné sebauvedomenie simulátorovej postavy je nonsens. To ako keby kreslená postavička spod ruky animátora by si uvedomila samu seba. Ďalej tu máme to, že preniesť nehmotný objekt do reality je z logiky vecí neuskutočniteľné. Ani so simulátormi, ani inak. Postava v simulátore je predsa len nejaká silueta, tvar s externe pracujúcim softwerom, nie osoba s DNA, vnútornými orgánmi, krvou a mysliacim mozgom. Simulátorova osoba (ešte k tomu z 19. stor) by predsa nemohla programovať simulátor, nie do takých detailov, ako to vidíme, prevádzať autoritizáciu lode a pod. A keď už v nejakom absurdnom vesmíre áno, ako by bez jeho vedomia mohli vnútri simulátori ostatní vytvoriť vlastnú simuláciu bez toho, aby to "šéf" nevidel. Naviac tu máme fakt, niekoľkokrát spomínaný v minulých dieloch NG, že simulátor má obmedzený priestor, do hraníc ktorého možno naraziť, čo sa tu nestalo.

Toto sa robí Piccardovi? Hlavne, keď ľudia neokúsili mučenie už možno stáročia? Cardassianci pôsobia v tejto epizóde neprateľskesjší ako hlavní nepriatelia Federácie - Romuláni a pomaly siahajú až k Borgom. Spolu s ich maskami vynikajúce. Podporené známym filmovým hercom Davidom Warnerom, ktorý ide spoznať aj zamaskovaného. Na lodi pokračuje konflikt Riker - nový kapitán, a musím uznať, že argumenty a spôsoby nového kapitána boli lepšie a dôležitejšie ako tie Rikerove. Ten dokonca nepochopiteľne pri vyjednávaní s Cardassiancami a popieraní federačných špiónov na Cardasii sa prezradí, keď sa pýta, či je Piccard živý. Takéto amatérstvo a vraj veľmi schopný komandér. Každopádne výborný dvojdiel.

Fantazijné dobrodružstvo malého chlapca proti mocnej (priam hororovej) čarodejnici je načakané otvorené, čo sa týka vrážd, bitiek a všemožných ziel, ktoré dnes v animákoch už nie je možné vidieť. V niektorých momentoch má parádnu temnú atmosféru, na hony vzdalielnú od amerických či európskych animákov. Vyrovnávajú to zvieratká či niektoré postavičky hlúpych samurajov a s nimi spojený humor. Animácia je sofistikovaná, aj keď treba prihliadať na to, že animák bol točený ešte v 50. rokoch a anime bolo ešte stále v štádiu učenia sa.

Opičí kráľ a jeho putovanie v japonskom spracovaní. Animácia je fajn, príbeh ponúka všetky najdôležitejšie momenty z predlohy, má dostatok humoru a akcie, občas vydarené nápady, keď spája historickú legendu s prítomnosťou (zbrane, vysielačka,..) a v závere epický súboj s démonmi.

Porovnateľné s o 10 rokov mladšou Bondarčukovou tetralógiou. Svojou veľkoleposťou, veľkoštúdiovými scénami, aj svojou atmosférou. Možno akurát vojnovej akcie bolo o niečo menej. Herci fajn, množstvo veľkých hviezd, vypichol by som Mela Ferrera. Naopak, mladá Hepburnová mi tam nesedela. Ako nevyzreté roztopašné dievča ešte ušla, ale keď už mala byť za dospelú, romantickú, o ktorú sa bijú hneď traja muži, tak to vôbec. Príbeh verne korešponduje Tolstovovu predlohu, akurát tá monštrózna stopáž je ubíjajúca. Tam sa dalo toľko krátiť, hlavne v úvodnej časti plnej večierkov, výletov, plies a opier.

Vojnová dráma z prostredia španielskej občianskej vojny, ktorá sleduje konflikt v oboch nepriateľských táboroch. Ich rôzné snahy o úspešné vojnové ťaženie. Príbeh sa nezaoberá žiadnymi podružnými zbytočnosťami a sleduje len a len vojnu, zo zeme či zo vzduchu pomocou lietadiel. V ničom extra neuchváti, ale zasa ani neurazí. Možno len takým úsmevným postrehom, že osoby, ktoré sú v bunkroch počúvajú streľbu z vonku, pričom zvuk streľby tvorí iba jeden jediný samopal.