majo25

Génius loci skrývajúci sa vo vysokohorskom himalájskom mieste zmieta všetkými postavami. Vetrom ošľahané sú nielen múry dávnej pevnosti, ale aj jej obyvatelia. Aj keď ide iba o štúdiovku, z filmu dýcha dobre spracovaná atmosféra. Dopomáhajú jej k tomu pekná farebná kamera a zaujímavý príbeh, v ktorom sa miesia dve rozdielne kultúry. Na jednej strane mníšky v dlhých habitoch, na druhej strane steny pokryté dávnymi maľbami neskrývane zobrazujúcimi ženskú krásu. Všetko podoprené kvalitnými hereckými výkonmi na čele s Kerrovou a Farrarom. Mladučká Simmonsová hrá síce iba tretie husle, napriek tomu je neprehliadnuteľná.

Síce ide o životopisný film so športovou tematikou, akých boli vtedy natočené tucty a takmer všetky majú jednotnú šablónu dejovej výstavby, rozhodujú detaily a tie hlavne v podobe James Stewarta, ktorý sa na tieto naivné a dobrácke úlohy vždy hodil, fungujú dobre. Hlavnej postave dobre sekundujú aj tie vedľajšie, hlavne hláškujúca prísna mama či bývaly opilec a objaviteľ Montyho. Možno za June Allyson by som si vedel predstaviť nejakú krajšiu náhradu. Samozrejme, aj odkaz filmu, ktorý hovorí o nezlomnosti športového i osobnostného ducha, ktorý je očakávateľný, je ku prospechu. Samotný bejzbal a CWS sú tak až niekde na pozadí.

Hudobno-tanečný film určený pre ženy - balet, primabalerína, láska. Nebyť predzáverečnej drámy v podobe rozkolu členov baletu a záverečnej tragédie, ostalo by to v iba pri týchto troch atribútoch, ktoré zaujmú asi len nežnejšie pohlavie. Nepridáva tomu aj prepálená stopáž a a bohužiaľ pre mňa veľmi nudné baletné tréningy i vystúpenia, ktoré dej výrazne ukracovali.  Inak ale pekná farebná kamera a scénografická pompéznosť.

Čo je za zamknutými dvermi a prečo má Mark chuť zabíjať svoje manželky vždy keď zacíti vôňu orgovánu? Menej typický noir, ktorý podtrhuje aj to, že tu nemáme femme fatale, ale homme fatale. Mysterióznosť nemožno snímku určite upierať, aj keď je zameraná iba na jeden dom a viacmenej iba na jedny zamknuté dvere. Vždy musí byť tma, naskakujú tiene a hudba náhle zosilní...končí to ako-inak ukrutným ženským vreskotom, ktoré ma vo filmoch tak strašne iritujú.

Ďalší z radu talianskych produkcií točených v JúEsEj. Mix psychonásledkov z vietnamskej vojny, kanibalizmu a šíriacej sa nákazy je podivný, ale prekvapujúco fungujúci. Určite má na to zásluhu John Saxon, ktorý je dobrý ťahúňom tohoto akčného kanibalského trileru. Viacmenej o talianskej produkcii dávajú vedieť iba hektolitre krvi, množstvo gore efektov a toporné výkony hercov. Inak je to pozerateľné akčné papaníčko, ak teda divák obľubuje "raw" kuchyňu.

Človek čaká zabijáckych vtákov (už už som to chcel začať porovnávať s Hitchockovými Vtákmi) a namiesto toho tu "strašia" zombíci. Bez ohľadu na to, že postavy sú nesympatické, a viacmenej sa len čaká na to, kedy budú rad radom odchádzať, v istých chvíľach to nemá zlú atmosféru. Až sa celkom čudujem tunajšiemu až tak nízkemu hodnoteniu. Áno, obsahuje množstvo logických nezmyslov, lacné spracovanie, fušerské efekty či plochý scenár, ale tiež aj žiadne nahotinky, čo je pre D'Amata netypické. Film je síce obsadený americkými mladíkmi, z ktorých vytŕča Robert Vaughn, inak ide o typickú taliansku fušerinu, ktorú vidno takmer na všetkom.

Treword Howard sa do romantických polôh príliš nehodí, čo potvrdia aj jeho neskoršie úlohy. Tu v roli milenca zadanej ženy príliš nehviezdi, prím hrá manželský pár a jeho nezhody. Prišlo mi, že manželka berie vzťahy povrchne, chce sa baviť a mať pri sebe niekoho, kto jej vyznáva lásku, na druhej strane o pocit bezpečnosti a istoty domova prísť v žiadnom prípade nechce a tak hrá na obe strany. Romantiky je tu požehnane, hlavne úvod a stred nie je o ničom inom ako o milostnom trojuholníku a musím sa priznať, nemal som ďaleko od toho, aby som sa nudil. Našťastie dramatickejší záver tomu dáva čiastočne zabudnúť a vyrukováva s niečim silnejším.

Celkom zaujímavá noir dráma s výrazným paranormálnym prvkom, ktorý sa tiahnem celým filmom a určuje jeho mysterióznosť. E.G. Robinson ako vždy výborný, ostatné postavy už menej. Miestami viazne tempo a dej sa utápa v siahodlhých dialógoch či monológoch, ale smerom k (predvídateľnému) záveru sa to podstatne lepší. Som rád, že mystérium ostalo nedovysvetlené, resp. že sa jasnovidectvo neosvetlilo ako niečo vysvetliteľné či podvodné.

Dramatickejší záver vylepšuje celkový pocit z filmu, pretože dovtedy sledujeme iba také bežné osudy jednej rodiny strednej vrstvy, všetko odľahčene podané. Práve tá odľahčenosť má za následok, že postavy výraznejšie neoslovia, vlastne ani neexistujú typicky hlavné postavy, skôr viac tých polohlavných a príbeh len tak plynie bez zaujímavejšieho elementu. Mne prišiel lekárnik-otec rodiny celkom správňacky, rodinku si držal pekne na uzde a hoci občas pritvrdil, takmer vždy iba tónom hlasu, aj záver ukázal, že nie rojkom, ktorí sa večne dostávajú do problémov, patrí svet. Mladučký Gordon Jackson aspoň pobavil.  A práve gradujúci záver je to najlepšie na celom filme a pozdvihuje celkový dojem, aj keď v ňom ostatní členovia rodiny už nedostávajú žiadny priestor a všetko sa obracia k lepšiemu sťaby mávnutím čarovného prútika.

Veľmi podmanivo pôsobiaci nenápadný snímok o niekdajšej subkultúre 'kanálnikov'. Forma je miestami dokumentárna, ale aj zásluhou doprovodného rozprávača pekne a obsažne dovysvetluváva život tejto niekdajšej britskej časti spoločnosti, ktorá dnes už neexistuje. Snúbi sa tu jednoduchý a ťažký život s romantikou kanálov, ktoré mali kedysi v anglickej časti Spojeného kráľovstva svoj nezanedbateľný kredit. To sa s pltníkmi na Váhu zvážajúcimi drevo porovnávať veľmi nedá. Tí nebývali celý svoj život na úzkom člne, do 20. storočia ťahajúceho iba silou jedného koňa. Dialógy pôsobia autenticky, nič tu nie je navyše. Pokojne by som privítal aj dlhšiu stopáž.