majo25

Ono je to fakt horor, aj keď začiatok vyzerá presne v štýle vyvražďovacích slasherov, dokonca je aj pekne brutálny. Je to zároveň aj najlepšia časť filmu. Nastáva však scéna, v ktorej väzeň v cele berie (satanskú?) energiu z televízora a už to nie je ono. Vraždiaci psycho-záporák síce brutálne vraždí ďalej, ale zároveň preskakuje jeho duša (!) medzi telami a chtiac-nechtiac dochádza aj ku komickým situáciám - napr. keď sa vtelí do tela malého dievčatka či jeho mamy. Poznávací znak u všetkých tiel - krívanie - má jasný a jednoduchý zámer, spoznať zabijáka. Záver s ocitnutím sa v televíznej sieti a preskakujúci medzi jednotlivými kanálmi bol už totálny šuvix. Nejdem nižšie v hodnotení len z toho titulu, že je zábavná jazda, ktorá nestíha nudiť.

Šanca zachrániť planétu sa čoraz viac vzďaľuje, záporaci majú stále navrch. Dej sa opäť presúva do dvoch časov a zápletka tak ostáva pekne otvorená. Podarená je scéna s taxikárom, ktorý na žiadosť, aby sledoval ružovú dodávku nadšene odpovedá, že už roky čakal na to, že mu to niekto navrhne.

Dvojlinková epizóda, z ktorej bola rozhodne zaujímavejšia tá o ztroskotancoch a takmer beznádejnom boji o vodu a životy. Konečne točená aj v exteriérovom prostredí, čo je pri NG takmer nezvyk. Druhá o odpravení rádioaktívneho "odpadu" nebola nič moc, pravdepodobne bola iba výplňou. Asi sa lúčime s jedným zo stabilných členov posádky Enterprise - Wesleym, ktorý bol v seriáli od jeho počiatku.

Budúci čas. Super začiatok, len keď tá budúcnosť začala mať viac a viac múch, prestávalo ma to tak baviť. Povýšenia, Raikerov syn, Ferengi na mostíku, väčšina postáv sa takmer nezmenila, atď...preto mi celkom prišiel vhod zvrat v podobe Romulánov a "vymývania" mozgu (niečo podobne ako sa pokúsili aj Goauldi v Hviezdnej bráne). Druhý zvrat bol už ale myslím priveľa.

Film na pomedzí poetickej drámy, historicky zasadená do starého Anglicka a rozprávky má fajn atmosféru, ale aj dosť pomalé tempo. Kým sa k niečomu rozhúpe, prejde polovica filmu a to najpodstatnejšie sa udeje až v záverečných minútach. Komunisti zmenili fialovú (purpurovú) farbu na sýtočervenú, ale kto by si to 43 rokov po októbrovej revolúcii v Rusku všímal, že? Nie zlý príbeh, celkom sympatické postavy, ale bohužiaľ sa nevyhne nude a keď už sme na anglickej pôde, (ruského) pospevovania a rozprávania sa so slnkom a stromami si mohli tvorcovia odpustiť. Nie sme predsa niekde v ruskej zemľanke. A teraz už ticho, ide sa snívať, aj keď niektorí si určite stihli schrúpnuť už počas sledovania.

Veľa čakať od rozprávky z roku 1913 asi nemožno. To podstatné z pera Gogoľovho v ňej obsiahnuté je, ak keď cárovná Katarína sa v nej neobjaví. Čert má typicky 'pa rusky' prasačí ksicht a je v ňom zakompovaná aj podstatná časť humoru celej rozprávky. Triky boli ešte len v plienkach a tak už len to, že čert s Vakulom na chrbte prelietavajú nad zasneženou dedinou či kradnú svietiaci Mesiac, treba asi oceniť. Nudiť to nenudí, ale je to aj vďaka kratšej stopáži a komediálnym prvkom.

Slasher z prostredia niekdajšej väznice sľuboval zaujímavé prostredie, čo sa mu atmosfericky podarilo naplniť iba tak napoly, ale divoká čisto béčková jazda to bola aj tak. Najlepšie na ňom ale boli atypický záporák a elektrické kreslo. Cca 130-kilový zabiják milujúci elektrinu z eletrického kresla sa síce až moc ksichtil a bolo iba ťažko uveriteľné, že v niektorých chvíľach sa dokáže chovať "rozumne", napr. preoblečený za policajta (s veľkosťou kostýmu sa tvorcovia príliš nepárali). Slabučkí klaďasi aj spolu so zbytočným Anthony "psycho" Perkinsom boli zasa naopak nezaujímavým prvkom, v prvej polke až príliš okorenení dávkou humoru. Ako to už pri takýchto béčkových trileroch býva, ani tento sa nevyhne dávke nelogizmov, aj preto viacmenej iba priemerná záležitosť.

Zo štyroch adaptácií, ktoré som mal možnosť zhliadnuť, je práve táto najlepšia a vďaka Chamberlainovi aj najpamätnejšia. A hoci bol Dumas Francúz, je paradoxné a pre Francúzov iste skľučujúce, že najlepšie sa ho podarilo stvárniť na britskom striebornom plátne. A Chamberlain je zasa najlepším Monte Christom, aj keď aj Marais bol dobrý. Príbeh má solídne tempo, dejový spád a vďaka príjemnej stopáži sa viac než statočne vyhýba ukecanejším a nudnejším pasážam. Je síce pravda, že prvú polovicu (vo väzení a na úteku) som si užíval viac ako tú druhú, ale je to tak v každej adaptácii. O herecké výkony sa stará skvostné svetové obsadenie (zamaskovaného Howarda bolo relatívne ťažko spoznať), na ktoré sa dá spoľahnúť. Na to, že ide "iba" o televízne spracovanie, pôsobivé.

Príbeh sa síce už nejakú tú časť výrazne dopredu nepohýňa, ale zdarile sa doklepávajú načaté mikrolinky. Aj táto epizóda je dostatočne akčná, stále sa v nej niečo deje a plusom je zakomponovanie závisti medzi dvoma kamarátkami v hlavnej úlohe.

Stretnutie po rokoch. K'Ehleyr poslednýkrát na scéne a ja hovorím, dobre. Dva či trikrát stačilo. Opäť nahliadnutie pod klingónsku pokrievku a opäť sa divák dozvedá viac o klingónskom svete. Čerečniškou v závere je (zradca) Worf a jeho pomstou vyvolaný súboj na život a na smrť s iným Klingónom, a musím povedať, že veľmi zdarilý. Worfov syn bol ale už zbytočnosť.