majo25

Pre Mexičanov bol Benito Juarez politickým hrdinom, pre svet (ne)obyčajným zločincom. Film historicky verne prerozprávava konflikt medi dvoma režimami Mexika v 19. storočí - demokratickým a monarchistickým. Takmer každý historický detail sedí, aj keď sa často nevyhne prílišnému patetizmu a idealizovaniu postáv, chýba mu dravší dej a samotnému Juarezovi sa venuje "až" v druhom rade. Svojou témou však určite stojí za pozornosť.

Francúzska revolúcia prerozprávaná z pohľadu kráľovnej Antoinetty. Vyberá si uhol, v ktorom je hlavná hrdinka vrhnutá do ťažkého kolesa osudu, napriek tomu sa chce zachovať čestne a byť na strane tých spravodlivých. Aký to rozdiel oproti francúzskym filmom. Prvá polovica filmu sa venuje viac romantike (priestor dostáva mladý Tyrone Power) a mňa občas nudila, druhá polovica popisujúca jatrivé dejinné udalosti Francúzska je už ale o niečom inom, dostavujú sa silnejšie dramatické prvky, palácové intrigy a film (ne)očakávane nekončí happyendom. Film preto napriek ohromnej 2,5-hodinovej stopáži zanecháva dostatočne silný dojem. Neznáma Norma Shearerová v hlavnej úlohe milo prekvapila, rovnako ako Robert Morley.

Mladá Dietrichová v historickej dráme z obdobia novovekého Ruska, alebo ako sa naivná pruská princeznička svojimi intrigami na ruský trón dostala. Pochváliť musím atmosféru - ruský palác pôsobí ako veľká temná mučiareň; všade je viac tmy než svetla a výplň tvoria ohyzdné sochy. Na druhej strane, príbeh a spomínaný prerod budúcej ruskej cárovnej je prerozprávaný iba skokovite. Celkovo chýba historickejší podtext. Keď sa nový cár dostane na trón, mení svoj naturel o 180 stupňov - z blbca vyžívajúceho sa zo smrti sa mení na panovačného diktátora - táto výrazná zmena nie je nijako vysvetlená. Naviac cítiť z filmu, že sa ešte stále nevie nabažiť zvuku ako nového filmového prvku - keď zvonia zvony, tak doslovia hučia, keď hrá palácová hudba - je tak silná a vtieravá, že je až odpudivá. Filmu by prospela aj kratšia stopáž, od polovice mu dochádza dych.

Nie horor, ale krimi-triler s temnejšou atmosférou, v ktorom je páchateľ až príliš skoro rozpoznazeľný. Film spadá ešte do doby, kedy ženy vrieskali aj pri bežnej vražde či náznaku krvi a všetko sa dopodrobna vysvetľuje, obsahuje tiež dosť alogizmov - hlavne v závere, keď chlapík kričí pred všetkými na políciu, aby už konečne "vraha" odbachli. Nieže by sa jednalo o nudu, to nie, patričná stopáž a atmosféra to ani veľmi nedovolia, ale dnes pôsobí tento triler svojím spracovaním už dosť zastaralo.

Ďalší z radu polohraných poľských animákov. Fantázii tentoraz uleteli krídla dosť vysoko. Vcelku podivný príbeh je zmesou dobrodružna, sci-fi, komédie či fantasy a všetko mieša podľa ľubovôle. Na môj vkus až príliš uletené. Na druhej strane, animácia je sympatická a na európske pomery podarená.

Nepriame pokračovanie seriálu a filmu Tajemnice wiklinowej zatoki. Animácia ostala rovnaká, keď teda opomeniem občasné a jednoduché 3D animované vsuvky. Príbeh sa tentoraz odtrháva od ondatriaka a venuje sa predovšetkým potkanovi a jeho jednoduchým dobrodružstvám vo veľkom meste. Že pôjde aj o nejakú hviezdu, je spomenuté až niekde v závere. Celkové je to rovnako slabé, nevýrazné a často nudné ako prvotný film.

Znepokojivá je téma, nie samotný dokument, ktorý nesleduje vec z nestranného hľadiska, de facto pozorovateľa, ale naopak sa stáva aktérom, jasne ohraničený na jednej zo strán. Samotný dokument je tak iba tuctový priemer, v niektorých ohľadoch podpriemer, akých sú v dnešnej rýchlej dobe tucty.

Téma tribblov ma príliš nezaujala ani v pôvodnom seriáli a aj tu je to skôr o humore, než o zaujímavej zápletke a atmosfére.

Síce také klišé s útekom, rukojemníkmi a vyhrážaním, ale v rámci seriálu netradičná zápletka a pútavý dej. Páčila sa mi aj konfrontácia vojenského a civilného pohľadu.

Prvým sfilmovaným románom Julesa Verna bola Cesta na Mesiac, no a rovnako na tento román sa v minisérii podujali aj maďarskí televízni filmári. Spracovanie pripomína televíznu inscenáciu, takže žiadne veľké či megalomanské počiny sa nemôžu očakávať - triky sú minimálne, oveľa viac sa kecá. "Kokpit" strely je ale fajn. Všetko je také skôr odľahčené a naivné, filmové postupy i dialógy, podobne ako knižka. Pomalý rozjazd sa v druhej časti lepší, aby záverečná sa opäť dostávala skôr kdesi k priemeru. Nepomáha ani hudba k seriálu, ktorá sa mi postupne sprotivila. Netvrdím, že miniséria je ktovieako záživná, ale vzhľadom na nízkorozpočtové televízne možnosti je celkom výpravná a skôr sa snaží prerozprávať knihu jednoduchým spôsobom.