Čajka

Dokonalý, neskutočný a vzácny film, ako hadí diamantový šperk . Ten dokázal svojou jedinečnosťou ovplyvniť a rozhýbať celý svet Femme fatale. Možno raz podobne toto dielo Briana de Palmy uvedie do nového pohybu svet kinematografie.

Chudák Simone to mal trošku v hlave pomotané a v 60. rokoch, dobe veľkých zmien a politického napätia, zažíval zmätok, ktorý so sebou prináša mladosť. Revolúcia študentov na univerzite bola krásne idealistická, už od začiatku odsúdená na zánik. Je fascinujúce, ako veľmi tejto myšlienke jej aktéri verili. Ako povedal p. Blažejovský, tento film by sa mal prehrať všetkým študentom. Nie preto, aby im ukázal, aké úžasné môže byť obsadenie rektorovej pracovne, ale preto, aby im ukázal, že búriť sa je treba, ale zrejme trošku implicitnejším spôsobom. Aplikácia stratégie so zmyslom pre ľudskosť môže mať zarážajúce výsledky a priniesť ovocie. Týmto študentom chýbala. Film je natočený bravúrne, hravá kamera a aj mierne nesympatický pomotaný hlavný hrdina zabezpečia kvalitný filmový zážitok.

Film, ktorý odkrýva zákulisie českého režiséra Vojtěcha Jasného. Film sa nezameriava len jeho režisérsku a tvoriacu pozíciu, ale ukazuje Vojtěcha Jasného najmä ako človeka veľmi emotívnym spôsobom. Vojtěch sa tejto úlohy nebráni, herectvo mu ide veľmi úprimne a skutočne, kamery sa nebráni. Životom sa pohybuje s obrovským odhodlaním a vierou, napriek ťažkým životným stratám. Divák sa dozvie zaujímave skutočnosti, napríklad je vo filme vystihnuté, ako sa Jasného tvorba prelínala s jeho skutočným životom a bola ním inšpirovaná.

Fish tank? hm...no veď ja som na ten film pôvodne vôbec nechcela ísť...ešte že sa tak nestalo! Po filme ma zaplavila zvláštna vlna emócií, ktorá vyvrcholila, keď som vyliezla o pol noci na brnenský Špilberk v neustále pretrvávajúcom uchvacujúcom pocite. Pri tomto filme, akoby si človek uvedomil, aký život naozaj je a aký je koniec koncov trpký a úžasný. Film, ktorý sa nanič nehrá. Pri sledovaní som sa cítila ako voyer sledujúci mladú Miu pri jej jednom úseku života. Bolo to tak skutočné ľudské a výnimočné. Nech sa natočí čo najviac takýchto snímkov. Divák ako ja si mal možnosť uvedomiť aký život vlastne žije a čo v ňom robí zle. Mne ten film veľmi pomohol:) A ešte také ponaučenie: Nikdy sa nespoliehaj na nikoho, len na seba a ešte ma napadla taká antimužská poznámka, ale radšej si ju nechám pre seba... Úplne najlepšie!!!

Filmársky dokonalé, zábery strhujúce, pomalé, nadýchané, alebo skľúčujúce... čiernobiela vie dokázať viac ako farebná. a treba vidieť v kine...Pohľady na krásne malé deti ma dojímali. Tak roztomilé deti a plastické postavy pôsobili veľmi reálne. Na príbehu mi však vadili isté veci: Nedotiahnutý koniec, neodhalený vinník, a v textoch o filme sa uvádza , že film odhaľuje korene nacistickej viny. Bohužiaľ ja som na žiadny súvis s nacizmom neprišla, zvrátenosti a zločiny by sa mohli odohrávať hocikde inde, naozaj nevidím paralelu s nacistickým režimom. Takisto zasadenie do kontextu s 1. svetovou vojnou mi prišlo zbytočné. Film však nepochybne v divákovi zanechá po skončení premietania silný pocit, a množstvo existenciálnych otázok o dobre a zle, o potrebe ľudského konania a o úchylkách typických pre našu dobu. V tom je film viac než aktuálny.

Network je v mojom top aj keď nerebríčkujem (vždy sa vynorí niečo nové :/). Sidney Lumet svetu cez tento film úprimne a skutočne odkrýva skľúčujúcu pascu, v ktorej sa nachádza väčšina obyvateľov Zeme. Ovládaní, podriadení a zhypnotizovaní médiami. Dokonale ukázal neustály boj médií o priazeň diváka, v ktorom neváhajú pošliapať aj to najcennejšie - ľudskú dôstojnosť. Okrem toho film najmä v záverečnej fáze rieši otázky systému a moci, ktorou je svet, najmä ten ekonomický ovládaný. Úžasným monológom popredného finančného magnáta zisťujeme, že nitky osudu nesplieta politická moc, alebo ideálna demokracia, ale sú to práve spoločnosti, korporácie a "najmocnejší muži" sveta. Ohľadom na túto skutočnosť divák pochopí ako trápne a zbytočne vyznieva karierizmus a workoholizmus hlavnej hrdinky. Po zhliadnutí prichádza trpké poznanie, rozčarovanie. Je na divákovi ako tento fakt prijme a ako s ním naloží. Nechať sa ovládať alebo bojovať?- možno dopredu prehratý boj!! Za pokus to však stojí.

Kusturicova pocta argentínskej hviezde na sláve ktorej sa zviezol aj on sám. Nepokladám to však ako vo väčšine recenzií za úplne zatracujúci nápad. Zábery na zabávajúcich sa Argentínčanov a Talianov sú príťažlivé pre neznalcov juhoamerického prostredia. Dokumentu bolo vyčítané prílišné populizátorstvo... pre koho je však film určený? Kusturicov zámer, ktorý je vo filme jasne prezentovaný, bol natočiť najlepší film o Maradonovi. To sa mu zatiaľ podarilo. Hudobné scény sú perfektne zvládnuté a príjemne sentimentálne. Vadili mi však neustále odkazy na Kusturicove predošlé filmy, ktoré prepájal s jednotlivými epizódami Maradonovho života. V tomto filme nie je spopularizovaný Maradona ale Kusturica. A robí to veľmi okato a prvoplánovo, akoby mu bolo jedno, čo si diváci budú myslieť. A to sa počíta. Kritiky film veľmi odsúdili. Ja spomeniem recenziu Mirky Spáčilovej, ktorú si môžete prečítať v externých recenziách na csfd. Jej reakcia mi totiť príde ešte viac zinscenovaná a hraná, ako tento film. Samozrejme že musela film odsúdiť a neustále sa narážať do jeho politického posolstva, keď robí pre noviny prozápadne orientované a tento film je naklonený protikapitalistickým ideológiam. Jej poznámka o jeho charizme bola už totálne scestná... No a čo? Niekedy je v názoroch film príliš extrémny, no je na divákovi, aby si urobil vlastný názor, či už je Maradona len hlúpym futbalistom, ktorého pomiatla sláva, alebo naozajstným nasledovníkom revolúcie... Mínus filmu: prílišná angažovanosť Kusturicu byť v čo najviac záberoch. Niekedy sa však celkom hodil. Napríklad scéna na štadióne v Sarajeve, ktorá síce dej neposúva, no celkom príjemne sa snaží diváka presvedčiť o prieteľskom vzťahu medzi dvoma hercami vo filme:) Maradona je herec, človek, manipulátor a legenda...Boh? pre niektorých tiež. O takýchto ľuďoch sa ťažko točia filmy, ešte ťažšia musela byť ich spolupráca. Maradona totiž týmto filmom musel uspokojiť predstavy miliónov fanúšikov, aby jeho hviezda nikdy neprestala svietiť. Bol to dobrý krok?

No dokonalé...film u ktorého sa dá plakať a zároveň sa smiať, neskutočný filmový zážitok pre všetkých nadšencov starých biografov. Oslava kinematografie, lásky a života samotného!

Je to takmer dokonalé s príchuťou horkej pachute smrti...Jedna hviezdička však musela ísť dolu z mojich osobných dôvodov: 1. Takúto formu protestu či odporu proti moci pokladám za nerelevantný a neľudský. Pokiaľ je človek nehumánny, načo sa má búriť? Konanie hrdinu a politický podtext vo filme nebol vysvetlený úplne, divák jednoducho musí konanie Bobbyho Sandsa prijať a užívať si vizuálnu symfóniu diela. 2. Vadí mi, že v poslednej dobe takmer každý súčasný nezávislý európsky film, ktorý som videla, sa zameriava na zvrátené a šokujúce výpovede, akoby to bola takmer najväčšia rozkoš ich tvorcov. Autori buď jednajú na základe osobnej potrebe výpovede ( Antichrist) alebo z pocitu dať divákom, čo si žiadajú (komerčný film) alebo šokovať ( zvyčajne pocit frustrácie, smútku, znepokojenia) a tým si ich získať (Do tejto skupiny musím zaradiť aj Hlad, napriek jeho kamerovej a nedejovej dokonalosti.)

Spoznávať tvorbu Martina Hollého je nesmierne poetické a krásne najmä preto, lebo sa jedná o tvorcu, ktorých je na Slovensku ako šafránu...Tento film radím medzi jeden z vrcholov jeho tvorby a zaručene poteší a milo prekvapí mladú generáciu mysliacu si, že na Slovensku sa netočili žiadne filmy. Pri pohľade na majestátne Tatry film dokáže prebudiť isté národné povedomie, ba až hrdosť... Dejová línia je jednoduchá, film pôsobí realisticky. Jedinečnú poetiku mu dodávajú Tatry, úžasný hudobný motív a nádherná Milka Vášáryová. Sledujeme troch priateľov, každý z nich má jedinečný charakter ( najviac mnou zarezonoval nesmrteľný Mistrík), ktoré spája puto, ktorým je spoločný domov v lone Slovenska.