Čajka

Vtipný guláš všehochutí, ktorý obsahuje navonok nezmiešateľné ingrediencie ( Matka frustrovaná manželom, žena pokúšajúca sa otehotnieť, dievča, ktoré cez rôzne "šialené" zážitky spoznáva samú seba, 2 homosexuáli túžiaci po láske a večný študent, ktorý svoju takmer nekonečnú lásku núka nesprávnej osobe. ), no dokopy vytvárajú ľahkú symbiózu, ktorú snáď kazí len príliš obyčajné hudobné korenie. Počas prijímania tohto energického jedla sa na jazyku rozpúšťajú najrôznejšie otázky čudnosti ľudskej existencie a určitá potreba človeka, život si komplikovať zbytočnými záležitosťami. No po poslednom prehltnutí človeka otázky prejdú a veselo pokračuje vo svojom malom živote. Ľahké, stráviteľné a vtipné jedlo, odporúčajúce sa konzumovať po psychických ťažkostiach:) Účinné placebo.

Jedno z Vávrových najvýznamnejších diel, zachytávajúcich život Majstra Husa. Škoda, že film je príliš napáchnutý dobou svojho vzniku(50. roky - roky budovania). Prevládajúce davové scény pôsobia príliš proletariátsky. Hus je vykreslený príliš idealisticky. Tomuto filmu nedokážem prikladať dostatočne hodnovernú úroveň, napriek tomu, že sa jedná o biografický film. Krásna výprava, kostýmy, kulisy a detailná stredoveká atmosféra, ktorá však bola do maxima dotiahnutá až pri jeho neskoršom Kladive na čarodejnice.

Strhujúco spracovaný námet o krutosti a zločinoch páchaných na českých obyvateľoch Protektorátu Čechy a Morava. Výborné herecké výkony, skvelý scenár pretkávajúci sa výrokmi klasických mysliteľov, hlboké myšlienky, ktoré ostanú v divákovi rezonovať ešte dlho po zhliadnutí tohoto diela - jedného z najvýznamnejších počinov českej kinematografie. Divák je doslova pripútaný k sedadlu a to až do záverečných titulkov. Na základe nevinného žartu spoznávame režisérov obraz spoločnosti, neľudskosti i humánnosti postáv, postavy sú vykreslené dokonale plasticky a vierohodne. Príbeh je však treba brať s nadsázkov, takisto aj neľudských gestapákov. Alebo som len príliš veľký idealista?

Film o hľadaní lásky, šťastia a blahobytu na pozadí ťažkých sociálnych skutočností. Kachyňovi sa skvelo podarilo predložiť problémy mladej generácie v 30. rokoch 20. storočia. Film prebieha vo viacerých kontinuálnych rovinách, je rozdelený do kapitol, ktoré uvádza kabaret, z ústredným motívom Já hledám štestí od Evy Olmerovej. Výborná kamera, nadčasový príbeh. Rivalita medzi bratmi o mladé dievča má najprv Kainovský charakter, no končí úplne inak. Praha je tu vykreslená v rovnakom období, ako v súčasných 3 sezónach v pekle, no pôsobí omnoho skutočnejšie. Já půjdu dál a důvod tady je každý mi lhal a proto adieu..Refrén pesničky, ktorý môžeme označiť aj ako jedno z posolstiev filmu. Len či je útek riešením?...

Antichrista považujem za jedno z Trierových najkomplexnejších diel, v ktorom sa mu podarilo bravúrne vystihnúť morálny, psychický a aj fyzický rozklad dvojice. Tento film nie je natočený pre divákov, ale zrejme hlavne pre neho ako určitý pokus dostať von zo seba démonickú podstatu jeho bytosti. Zrejme sa mu ju týmto počinom nepodarilo odstrániť, ale len ukázať svetu, pre ktorý sa stal režisérom, ktorý „vie“.

Film má nenormálne skostnatený scenár, ktorý diváka ničí a uspáva. Postava investigatívneho novinára sa môže zaradiť medzi najtrápnejšie v dejinách českého filmu. Vlastne, keď sa zamyslím, všetky postavy vyznievajú trápne a smutne strácajúce sa v živote peňazí, médií, túžiace po sláve. Touto trápnosťou Vorel nepriamo kritizuje mediálny priemysel. Odkrýva skorumpovanú políciu, bábkarskú politiku, nevyspelosť v sfére médií a komunikáciách. Samozrejme ide o zveličenie, no divák sa neubráni pocitu, položiť si otázku, či v takomto svete nežije naozaj. Či nežije vo svete, v ktorom sú mu podsúvané informácie nepravé, slúžiace na manipuláciu celej verejnosti. „To čo sa teraz deje v našej zemi je odporné spiknutie!“ zaznieva vo filme. Predstavme si, čo sa reálne deje, všetky nafúknuté škandály, o ktorých je informovaný občan. Na čo iné môžu slúžiť, ako na zastieranie reality? Radšej nech dookola čítame o emisiách, nafúknutých pandémiách a podobne zavádzajúcich, nikam nesmerujúcich kauzách, ako by sme sa mali naozaj informovať a uvedomiť si, kto ťahá za nitky v štáte. Druhý plus bola pre mňa postupne gradujúca hudba ( odkaz: http://www.ulovitmiliardare.cz/soundtrack/SOUNDTRACK/01%20NEJSEM%20VYJIMECNY.mp3 ) a výkon Matanohu. Škoda, myšlienka filmu mala omnoho väčší potenciál. Konečná podoba filmu ho nevyužila ani na 20%.

Netypický Allen v krásnej slnkom zaliatej Barcelone. Herecké prevedenie vyráža dych a to najmä, keď sa na scéne objaví Penelope Cruz, ako šialená umelkyňa Maria Elena, neustále otvárajúca hádky s pravým južanským temperamentom, ktorý nenechá žiadneho muža ľahostajným. Výkon jej polovičky v súkromnom živote Javierom Bardemom, ktorý stvárnil Juana Antonia, je taktiež skvelý a poteší najmä ženy hľadajúce muža typu MACHO, ktorý je okrem svojho charizmatu a idealizme v láske talentovaným umelcom. Krásna rozprávka na ktorej mi však niekedy vadil prílišný allenovský ukecanizmus. Samozrejme scenár sa vo veľa momentoch absolútne vydaril a divákov inšpiruje. Ja sa stotožňujem s Cristininým " Viem, čo nechcem, ale neviem, čo chcem."