genetique

Pokiaľ sa dnes kladú medze sci-fi fantasy možností až na úroveň neskutočne prevratných diel s vizuálne prešpikovanými efektami, tak Méliès, pôvodne majiteľ divadla a kúzelník, by bol dnes pánom dnešného fantasy filmového sveta. Tvorca fantázie prichádza s prevratnými myšlienkami s dôrazom na iluzívnosť. S jednoduchosťou a zároveň prevratnosťou vtedy, a ešte dlho nemožných záberov a filmových kúskov dokázal za pomoci Verneho predlohy vykúzliť podmanivú minirozprávku. 80%.

Dva kraťasy od Scorseseho za sebou. V prvom bol ešte len filmátorské ucho, v druhom si už dovolí vzdávať hold a poctu jednému z najväčších filmových mágov. Samozrejme štyridsať-ročný rozdiel medzi týmito filmíkmi mu na to dáva právo a skvelú príležitosť si aj trošku šplhnúť u divákov. Škoda, že tie chýbajúce stránky sa zatiaľ nenašli a ak sa niekedy nájdu, určite budem chcieť, aby film s hitchcockovským scenárom natočil práve Martin. Vždy si rád pozriem šikmé, farebné úvodné titulky. 80%.

Keď vezmeme do úvahy, že sa jednalo o film natočený za študentských čias a pravdepodobne aj za študentské peniaze, musím uznať, že zábery a technická práca sa vydarila dosť slušne. Dnes, s dnešnou technikou a vymoženosťami by sa to podarilo asi každému, vtedy len Scorsesemu. Druhá vec je hodnotiť dej, či obsahovú stránku, ktorú má film, hm, žiadnu. Ale každý má svoju úchylku, tak prečo nejakú z nich nezachytiť aj na kameru. Ak ma to má vystreliť medzi štúdiové filmy, prečo nie. 60%.

Kristepane, to asi budem radšej pozerať nemecké romantické filmy od Pilcherovej ako sa pozerať na týchto strapňujúcich sa hercov a na upadajúci násilný humor. Jedna hviezdička za Marcina. Ale ani nie tak za to, že by práve on vytiahol seriál zo sračiek, ale aspoň zo sústrasti. 20%.

V prostredí dnešných preškriekaných, jednotvárnych horrorov je tento pokus o návrat ku klasike veľmi sviežim závanom a teda podľa stopáže škoda, že len takým krátkym. Perfektný filter dodáva filmu deduškovský dojem, i keď nie v plnom rozsahu. Hudba je postavená na klasickej horrorovej orchestrálnej z nemej éry, ale nápaditosť a niektoré moderné postrehy sú jasne rozoznané, čo len pridáva na atmosfére. A práve tá je rozhodujúca. Zaujímavo podaný, zozačiatku trošku nudný príbeh len jemne mrazí a ozajstne vystraší naozaj len záverečných pár minút. Vzhľadom na minimalizmus a skromnosť techniky veľmi dobrá práca. A aj keď toto sa podarilo, nedovolím si povedať ako by režisér Leman obstál v ozajstnom pozvaní do horrorového žánru, ak by sa však obdobne vyhral aj s ďalšou čierno-bielou jednohubkou, určite by som nebol sám, kto by sa na to tešil. 75%.

Zaujímavý spôsob ako osviežiť televízne seriály a zároveň sa vrátiť ku klasickej ich forme. Deväť ľudí, ktorí prežijú hroznú skúsenosť rukojemníkov počas bankového prepadu a ich spomienky na danú drámu. Bohužiaľ, táto inovácia trvá len nejaké tri-štyri diely, potom je to už len otrepaná americká vzťahová takmer-telenovela na pozadí traumatizujúcich zážitkov. Potom už stojí za zmienku len postupná analýza a retrospektíva toho, čo sa vlastne počas lúpeže stalo. Na prekvapenie ale poslúžili pozerateľní herci a pomerne slušné dialógy, či neotravnosť deja. 70%.

Od nemeckého televízneho filmu o tajomných a magických silách budhizmu, navyše aj natáčaného v Číne sa nedalo veľa čakať, teda prakticky nič, preto som prekvapený nenásilným a netrapným scenárom a pomerne rýchlym a dobre ubiehajúcim dejom. Dialógy sú síce priehľadné a otrepané, bez štipky originality, zato príbeh má aspoň jej jemnú iskru a občas humorným podtónom aj pobaví, čo sa síce v druhej polke vytráca, ale nejak sa to dotiahne A navyše nádherná titulná melódia. 55%.

Skutočne fascinujúci autentický dokument, ktorý vo svete prakticky nemá obdobu. Najmä ak ide o trinásť rokov zachytávajúce časti zo života prezidenta republiky, tak ide o skutočný megaprojekt v minimalistickom ponímaní, o ktorého pripravovaní som predtým nemal ani potuchy. Inteligentne natočené a hlavne zostrihané. A myslím, že hodnotiť by sa tu mal film ako film, nie osobnosť, ktorú zobrazuje. Aj keď sčasti aj tu je názor ovplyvňujúci. A keďže ako Slovák, nepoznajúci elementy Havlovho vládnutia a peripetie, ktorými ako prezident prešiel, objektívnosť je myslím si na mieste. Nakoniec, predsa len v '93-ťom roku som ako sedemročný som politiku nesledoval našu, nie to ešte zahraničnú. Navyše názov hovorí za všetko, prezident je tiež len občan, obyčajný smrteľník, často obyčajnejší než 'bežní' smrteľníci. A mrzí ma, že v televízii nevysielali dlhšiu verziu, ktorú si s radosťou pozriem. 90%.

Tematicky príbuzné filmy, spomenuté v komentároch kolegov, ktoré boli natočené aj tak neskôr, som pred týmto filmom ešte nezhliadol, takže príbehom a originalitou ma tento film ohromne prekvapil. Bolo by príjemné a zaujímavé zistiť, že sa tieto filmy so svetovými menami inšpirovali práve týmto snímkom. Jazyková bariéra troj-jazykového filmu bola prekonaná s úplným prehľadom a dokonca aj náročné boxerské zábery a pre hercov v tuzemskej tvorbe v tomto smere nevídané (najmä fyzické) predstavenie by sa malo dať zarámovať. Z tohoto obdobia určite. Akurát dej občas trošku pribrzdí a chvíľu trvá kým sa znova rozbehne, ale keď nabere to správne tempo, tak to stojí za to. 80%.

Jemné televízne ladenie (najmä kamera a kostýmy) v podstate len pomáhajú jemnému, no zároveň drsnému kratučkému príbehu o veciach dávno vypovedaných, no svojou prirodzenosťou stále majú čím zaujať. K tomu kratučká stopáž, príjemní herci (aj tí malí) a malebný filmík je na svete. 60%.