HumanClay

Ja-malé dieťa, film-veľká zmrzlina. Keď som chcel veľké sústo, dostal som malý kúsok v podobe nemých výrazov hercov a statických priam zdĺhavých scén, po ktorých som ešte väčšmi slintal, po väčšom kuse. Keď som si už však myslel, že zmrzlina, ktorej som sa síce ani len nedotkol ale naplnila ma pocitom šťastia, je preč, dostal som plnú porciu v podobe grandiózneho finále, ktoré stále nekončilo a nekončilo a pri ktorom som s každým záberom nachádzal novú a novú jemnú slzu v oku a blažený úsmev na tvári. Jemný, opatrný, dokonalý. 5*

Zistil som (už dávnejšie), že je zbytočné zamýšľať sa nad tým, či bolo moje rozhodnutie správne alebo kde som mohol byť keby som sa rozhodol inak. Keby premýšľam presne takto, tak by som sa úplne stratil v nespočetných možnostiach, akými cestami životom by som sa mohol uberať. Začal by som žiť v snoch, predstavách a ocitol by som sa v nekončenom kruhu, presne ako vo filme Mr. Nobody. Veď stačí povedať áno/nie a život sa mi môže otočiť o 180 stupňov. V každom prípade viem isto, že nech sa rozhodnem akokoľvek, život mi skôr či neskôr prinesie rovnako veľa šťastia. Takže si stojím za každým rozhodnutím a vďaka tomu nemusím nidky premýšľať, čo bolo správne a čo nie.

Ach tá pomsta. Od začiatku som mal, že Antonio nie je jediný, kto sa mstí. Mal som pocit, že pomsta je páchaná aj ma mne. Tak strašne som sa už dávno nenudil. Jediné, čo ma potešilo a čo bolo aspoň nejaké pozitívum na tomto filme bolo, že "milovaného" Antonka trafil chlapík od nožov. A aby sme zostali pri motíve pomsty, tak dávam 2*