pepito25

Dielo, do ktorého Costner vložil svoju dušu a tým sa takpovediac „minul“. Je to príbeh vypovedaný v dlhých troch hodinách, kde ani minúta nevychádza nazmar, kde súlad hudby, exteriérov a kostýmov ide ruka v ruke s jemne vyprofilovanými postavami. Svet, ktorý sa pominul zachytený tesne pred tým, ako sa to stalo.

Jeden z mojich piatich NAJ. Vybrúsený diamant medzi filmami, čistý a magický. Uveril som každé slovo, čo bolo povedané alebo zamlčané. Uveril som postavám každý výraz, každé gesto. Tie scény: železničné nádražie, na okne u Richarda či samota hotelovej izby Laury Brownovej.... alebo v závere rozhovor zostarnutej matky s láskou jednoho básnika.... "Klid nikdy nenajdes tym, ze se vyhnes zivotu."

Synonymum českého filmu. Veľmi celistvo a kompaktne zachytená charakteristická doba našich dejín. Veľmi vhodný výber hercov a ich obsadenie do postáv, ktorých hlášky sa dajú citovať za každého počasia. K tomu hudba, pri ktorej treba povedať, že soundtrack sám o sebe je opakovaným zážitkom. Proste Pelíšky.

Príbeh vyrozprávaný veľmi jednoduchým, dokumentárnym, priamočiarým spôsobom. Pokiaľ človek nie je vopred zásobený informáciami o tom, čo presne sa hlavným hrdinom stane, tak je chtiac nechtiac v stave veriť, že to dobre dopadne. A potom príde precitnutie a ďalšie, a ďalšie a nakoniec sa mu môže stať presne to, čo mne - že z ničoho nič z neho vytrysknú emócie. Sú filmy, ktoré by sa mali pozerať. Kvôli svetu, v ktorom žijeme.

Film dýchajúci nádhernou a nevtieravou poetikou. Človek si to neuvedomí hneď. Ale ako minúty pribúdajú (tiež veľmi nepozorovane), zrazu sa pristihne, že sa usmieva, že je uzrozumený s tým, ako si ho Bob a Charlotte pustili k telu a že im je za to doslova vďačný. A otázka "Prečo?" ani nepotrebuje byť vyslovená. Subtílne, dojemné, smutné, veselé, tiché i hučiace, a keď odchádzame, už navždy zostávame.