pepito25

Tá melódia vás buď otrávi, alebo ju začnete dýchať a pristihnete sa, že dýchate zhlboka, lebo chcete a musíte. Dialógy sú tu tkané ručne a na mieru. Dotyky sa dotýkajú klavíra, fľaše vína, skáču po príbore a po okraji vane, podpisujú doklady "život alebo smrť", siahajú po zbrani, ktorá bola až do tej chvíle bezvýznamná. Komplikovaný milostný príbeh a tragédia zvrátenej nacistickej ideológie (a tu vidíme, že ju nemožno nazvať ani ideológiou) sú tu navzájom popretkávané tak, že sa divák posúva vpred po jednej súvislej dramatickej línii... A možno mu pri tom až vynecháva srdce.

Nezvyčajne zostrihané, ale s pribúdajúcimi minútami som si postupne zvykol. Cesta revolucionára, ktorý sa stal ikonou preto, že to bola preňho cesta jediná. Tí, čo uchopia myšlienku, ktorej bez výhrad veria, sú inteligentní, charizmatickí a majú dostatok energie a navyše sa ocitnú v dobe, ktorá spĺňa atribúty potrebné pre zmenu - tak tí dokážu skoro zázračne pohnúť nepohnuteľným.

Dramatický pohľad hlboko pod čísla, ktoré nám na druhý deň sprostredkujú médiá. Nie je dobro a nie je zlo v tomto nekonečnom boji. Prvý impulz, ktorý plameňmi uchvátil túto krajinu, je už zasypaný pieskom a jeho tisícoraké interpretácie nám dávajú možnosť vybrať si, kto koná správne. Tento príbeh nie je o žiadnom hnutí za oslobodenie čohokoľvek... - je o ľuďoch. O tom, ako sa rozhodnú. A ako sa potom možno rozhodnú, že sa rozhodnú inak. Každý hľadá zmysel seba samého ako len vie.

Tvrdo realistické. Prvá línia v Afganistane i doma. Veľmi solídne, presvedčivé a vyvážené herecké výkony všetkých zúčastnených, Tobey Maguire je excelentný! Ono, aj keď sú kocky hodené, nikto ich nikdy nehodil naposledy, či už tie svoje alebo niekoho iného. A sled udalostí, náhodných alebo pseudonáhodných (každý to vníma inak), nás má všetkých na otvorenom mori. Ťažká sonda do postáv, ktoré spadli niekam, kde sa fakt zle orientujú, podaná divákovi stráviteľným a prehľadným spôsobom. A U2 = paráda!

Silný príbeh! Téma, ktorá donedávna bola tabu pre každého, koho sa bytostne nedotýkala. Tradície môžu byť neskutočne kruté, keď dokážu v mnohých prípadoch urobiť z rodičov vrahov svojich detí. Waris merala dlhú cestu. V konečnom dôsledku ju merala za nás všetkých. Najmä v mene 6000 dievčat denne, ktoré nedobrovoľne podstupujú obriezku vo veku, keď nemajú ani tú najmenšiu šancu o sebe rozhodovať. Tento film je najmä informáciou pre všetkých. Šokujúcou informáciou. Zdvihnutým prstom a prstom ukazujúcim.

Absurdné zvraty revolučnej doby naservírované kráľovsky ako divina. Umelec zostáva umelcom. A ostatné vrstvy spoločnosti akoby niekto veľkou rukou opakovane znova a znova nevyberaným spôsobom premiešal. Svet je naruby. Javier Bardem, Natalie Portman, Stellan Skarsgård a Michael Lonsdale - herecké výkony, na ktoré sa skutočne dobre pozerá. Záver naberá tempo a padá rýchlo z kopca. A pri poslednej scéne mi padla sánka.

Veľká výprava, prima nadupané bitky a súboje, sympatické hlavné aj vedlajšie postavy a vynikajúca atmosféra (teda môcť sa tam tak teleportovať!!!). Taká tá rozprávka pre všetky generácie, asi tisíc-a-druhá-noc. Jednoduchá dejová línia, niekoľko plytkých zvratov, jemný humor (ale ešte by som zniesol viac)... No a niečo mi tam chýbalo - asi to bolo všetko podľa prísne komerčného receptu, no a mne chýbalo zahodiť ho, spáliť a trochu sa zapliesť do nejakej nepredvídateľnej (no nie nelogickej) zápletky. A aby som nezabudol: Gyllenhaal je talent. Teším sa na jeho ďalšie projekty.

K tomuto filmu som mal veľmi osobný vzťah ešte skôr, ako som mal možnosť vidieť ho. Krásna, farebná a voňajúca mozaika talianského života, rodiaceho sa a zomierajúceho a znova sa rodiaceho v postavách, čo na nás pozerajú ako cez časopriestorové okno. Baaria. Baaria, v ktorej pribúdajúcimi rokmi stále hustejšie bzučí svet. A nitky - osudy členov jednej rodiny vystúpili z piesku a potom sa v zemi opäť skoro nebadane strácajú. 150 minút je veľa, ale presne toľko bolo treba. Herecké výkony super (doslova som si na tie tváre, mimiku, gestikuláciu zvykol), nádherná krajina a povznášajúca hudba.

Nicolas Cage nie je herec, ktorého by som zaradil medzi top ten, dokonca ani medzi top 50, ale tu mu to celkom išlo. Alebo skôr možno povedať, že nekazil to, čo sa okolo neho odohrávalo - no úspech! A to, čo sa okolo neho odohrávalo, sa mi fakt pozdáva. Zmes žánrov je namixovaná citlivo a s mierou. Kde bolo treba pritlačiť, tam to na nervy pekne brnká, záhadné "záhadovité" postavy na okraji lesa, na Koestlerovom pozemku, dýchajúce na sklo auta..., čísla, čísla, čísla nepríjemne nahusto natlačené na papieri žmurkajúce na diváka... - všetko ide, ako má, bol som v očakávaní a dlho dlho mi to vydržalo. Scéna s lietadlom, aj scéna s metrom má svoje upratané miesto. Postavy neoslnili, ani nerušili. No posledných 20 minút - stretnutie s mimozemšťanmi - necháva v mojom ponímaní spadnúť film do dosť šedého priemeru.

Týchto dvoch keď vidím pokope, srdce mi poskočí. Abrhámove monológy su úplne perfektné. A Libuše Šafránková - na tú je radosť pozerať, radosť ju počúvať. Začíname v absurdistane "Straty a nálezy" a končíme na svadbe, ktorú sme len tak tak stihli, aby sme zistili, že oddávajúci je v Liptovskom Mikuláši. A všetko to medzi tým je ako rozprávka.