Terzeus

Dobrý námet, výborná audiovizuálna realizácia ale príšerne napísaná. Po dopozeraní som premýšľal, že ak by nebolo tej precíznej réžie, tak by to patrilo k tomu najhoršiemu béčku roka. Takto je to áčko, ktoré zabaví, okom strhne no utopí sa vo vlastných postavách, neschopnosti dodať im mocnejšiu motiváciu. Tie sa sami o sebe menia a niektoré vyšumia do prázdna kvôli nahradeniu novými. A nezachránia to ani odľahčujúce komické vsuvky a zvučný casting. Herci ani nemajú, čo hrať. A pointa je na tom rovnako ako motívy postáv - ideologicky to má síce dobrý základ ale koniec sa vytratí kamsi preč a nezanechá za sebou žiadne stopy. Polemika o nespravodlivosti, chudobe a bohatstve, peniazoch a nerovnosti tak zostáva len v pozadí, čo je veľká škoda (a bohužiaľ sa to ešte celé scvrkne len na riešenie med baya!!!). Najhoršie na tom, že prakticky všetkému sa dalo vyhnúť, nebyť nesprávne doriešeného scenára.

Atmosférou hutný no obsahom dosť skúpy post apokalyptický film. Dobre natočený. Ten film je skrátka plný opakov. Každý plus má svoju druhú stranu mince. Namiesto vymenovania plusov a mínusov preto radšej prejdem na jadro veci. Nekonzistentnosť a chovanie postáv. Dve kamene úrazu. Nevadila by mi tá neoriginálna zápletka, teda, ani mi nevadí, ale je šialene plytká a z hľadiska hlavných postáv mi bolo takmer ukradnuté či sa vyrieši. A hoci tam dramatický náboj je (vďaka ostrej réžii), motivácie hlavných postáv ho zatieňujú. Totiž, ako napísal Shadwell, jediný kto vo filme má cieľ a systematicky premýšľa v danom svete, sú záporné postavy. Kalkulujú, majú plán, vedia, čo robia. Hlavné postavy sa len chcú dostať do hôr ale to diváka vôbec nezaujíma, sleduje ich na ceste a pri ich každodenných problémoch a hory mu nemá, čo pripomínať, nemá k nim vzťah a túžbu po nich nemá ako od postáv prevziať. Tak to aj neskôr vyzerá keď je prakticky celý film o oslobodení zopár postáv a končí strašne skratkovito, navyše k nemu vedie aj nutný podiel nudy. Práve koniec je nekonzistentný najviac, na jednej strane završuje motív, na druhej strane je divákovi úplne ukradnutý, sledoval predsa úplne iné veci, úplne inú stránku postáv a prakticky, ani mu nezáležalo na jednej z nich. 60%

Čakal som, že Stoker ponúkne vedľa perfektnej réžie aj niečo iné než tú réžiu. Bohužiaľ, nie, neponúkol. Dúfam, že Chan-wook Park to však nebude robiť aj v ďalšom filme. Bolo tu už veľa snímkov s podobnou tematikou čo do postáv ale Stoker prakticky neponúka okrem vynikajúcej formy nič svieže, nič bohatšie, nič než komentár, žiadne rozuzlenie alebo súd. Aj preto mi celé vyvrcholenie vyznelo ako nútená súčasť filmu bez hlbšieho zmyslu - ako aj väčšina príbehu. Nemám nič proti scenáru ani proti chovaniu postáv alebo akejkoľvek forme nelogickosti, to k tomuto príbehu právom patrí a nedá sa to vyčítať ale je dosť blbé, že nielen že je neoriginálny ale on ani nič nezanechá, herci si v ňom odvedú svoju prácu na špičkovej úrovni a potom hneď zistím, že to vlastne bol úplne zbytočný film, ktorý nemá šancu niečo zanechať. Skrátka úplne iný Park akého som videl v Trilógii Pomsty (čím nechcem povedať, že Stoker mal byť taký istý, je to odlišný film), ktorý svoju formu doťahoval do takých emocionálnych kriviek až mi bolo zle (v dobrom slova zmysle). Pár perfektne zrežírovaných scén, výborné výkony Wasikovskej a Goodeho, vizuálna hravosť a nápaditosť Parka a okrem toho dosť sóda. 65%

Po pravde, ako som videl to hodnotenie tu, rátal som, že azda to znamená, že minimálne je to menší prúser. Mám už skúsenosti s podhodnotenými i nadhodnotenými filmami na ČSFD ale toto je mega prúser v tom prvom prípade. Odfajčiť Coriolanus tvrdeniami, že film je "čudný, shakespearovský, ťažký, divný" a inými podobnými nezmyslami bez podloženia neoprávňuje absolútne k zlým hodnoteniam, skôr ukazuje filmovú gramotnosť komunity, ktorá tu tento film nezaslúžene potopila. Pretože to, že je Coriolanus divný, čudný a Shakespearovský má svoj zámer. V režijnom podaní Ralpha Fiennesa, čoby jeho debutu, navyše brilantne spracovaného. Áno, má to svoje muchy, ale určite nespočívajú v teatrálnosti alebo nezvyčajnosti. Ak niekto používa na tento film rovnaké meradlo ako dajme tomu na hollywoodsku produkciu, tak mieša hrušky s jablkami. Coriolanus systematicky a veľmi inteligentne prevádza Shakespearovskú hru do súčasnosti pričom sa nebojí použiť aj Shakespearovský scenár, zvyšuje to spomínanú teatrálnosť a v konečnom súčine to aj demonštruje poctu klasike ako aj jej pointe. Tu sa musím zasmiať keď som v jednom komentári tuto na stránke čítal, že film nemá pointu. Na to sa dá povedať len jedno - naučte sa vnímať! Coriolanus je o politike, zasadením do moderného sveta len chytrým spôsobom podčiarkuje pravdy, ktoré boli jasné už v Shakespearovskej dobe a vôbec, aj v dobe Starého Ríma, skrátka vždy. Mimo to je to po filmárskej stránke aj značne netradičný zážitok, ktorý však neoprávňuje k odpísaniu filmu s nič nehovoriacim "je to čudný film!". A v čom je to netradičné? Okrem divadelného scenára divadlo pripomína aj výprava. Prostredie Ríma nie je nijako špecifikované, vidíme tradičné mestské kulisy s nespokojnými ľuďmi (väčšinu času teda) no predsa sú tu prostriedky, ktoré jasne ukazujú, že nejde o podobu mesta ale o fakt, že mesto tvoria ľudia, čo predsa vraví aj sám scenár. Réžia nekladie dôležitosť scenériám ale ľuďom, pri scénach s ich veľkými počtami ich kamera "nevie pobrať naraz", stráca sa medzi nimi lebo tvoria mesto. Možno práve štylisticky veľmi osobitá stránka Coriolanusa odradila väčšinu k obyčajnému konštatovaniu, že je to somarina. Dúfam, že raz začnete dávať každému filmu presne to, čo si zaslúži. Pretože po objektívnej stránke Coriolanus splnil prakticky všetko, čo chcel - priniesol do modernej doby klasickú Shakespearovskú hru so scenárom hodným Shakespeara, rozjatril politiku a jej nemenné problémy, polemizoval nad úlohou ľudu a jeho ľahkým ohýbaním a takisto systematicky rozvíjal svoju hlavnú postavu do tých najmenších drobností (vďaka Fiennesovi a Redgraveovej za fantastické výkony). Vytkol by som azda len občasnú nudu ale to už s teatrálnymi divadelnými postupmi vo filme chodí, nie je to zápor, ktorý by objektívne podkopával hodnotu filmu, skôr ukazuje ako objektívne je Coriolanus zrežírovaný vo svojej podstate a pointe. Celkovo nie je vo filme takmer žiadna scéna zbytočná a to sa nedeje každý deň. Píšem už dlho takže len hodím poslednú pochvalu Johnu Loganovi za výborne adaptovaný scenár a vzďaľujem sa. 80%

Americká verzia Chan wook Parkovej trilógie Pomsty. Akurát film je iba jeden a na rozdiel od hĺbavého a emocionálne náročného štúdia aké predvádza Park, Jeff Nichols robí to, čo predvádza aj v zvyšných dvoch filmoch svojej filmografie - rýdzu nezávislú filmárinu založenú na premyslených kamerových expozíciách, atmosférickej minimalistickej hudbe a najmä na ľahkosti rozvoja postáv, takmer nenútenej a predsa strhujúcej. Jednoducho je to ten najsprávnejší pohľad na pomstu aký som vo filme videl (okrem Parkovej trilógie, tá pomstu síce takisto neomylne kritizuje a odmieta ale činí tak diametrálne odlišným prístupom - jej predvádzaním). Jeff Nichols bude v budúcnosti veľký režisér. Každý jeho film si ma niečím hlboko získal. Pre neznalcov jeho tvorby odporúčam začať s Take Shelter a ak sa vám nechce pozerať všetky 3 filmy, ktoré spravil, zostaňte len pri Take Shelter. Ten film skrátka stojí za to, rovnako ako Shotgun Stories. 90%

Vynikajúci dialógový film s galaktickým presahom scenára. Presne taký typ filmu, ktorý podnecuje debatu pričom je samotne len o debate. A hoci je dôležité uvedomiť si, že niektoré škandalózne odhalenia sú historicky nepresné a nemožné (Nový zákon má naproti starému dosť silnú historickosť a to uznávajú aj odborníci, koniec koncov, keď sa ešte aj v historickej encyklopédii píše, že Nový zákon patrí k dôležitým historickým prameňom, už to niečo znamená), je to súčasť a podstata filmu, t.j. nemôže sa to vnímať ako chyba, nakoľko je to celé fikcia a ako taká si môže dovoliť rozmýšľať nad rámec faktov a nad rámec šialenosti či uveriteľnosti lebo je to celé o otázke "čo ak...". Ja som sa touto otázkou nechal pohltiť vďaka vynikajúco napísanému scenáru a bol som len a len obohatený vynikajúcim mysterióznym filmom s tak jednoduchou ale prepracovanou pointou, že sa nad ňou prakticky nedá nepremýšľať minimálne z hľadiska jej prehodnotenia alebo len čírej zaujímavosti k danej téme. The Man From Earth je veľmi inšpirujúci film, ku ktorému sa iste ešte vrátim. Vzhľadom k žánri a príbehu tiež nevidím problém byť s hodnotením štedrejší. Koniec koncov, historické nepresnosti sú tu dôležité a účelné vzhľadom k podnecujúcej funkcii pointy. 90%

Už si nepamätám aby som nejaký triler pozeral hneď deň po jeho prvom pozretí odznova a s ešte väčším entuziazmom si ho vychutnal. Danny Boyle opäť potvrdzuje, že patrí k tým najlepším režisérom dneška. TRANCE je režijne dravý, vizuálne pohlcujúci, hudobne hypnotický a príbehom strhujúci film. Dovolím si tiež vrcholne nesúhlasiť s tvrdením, že film nič neznamená. Aj odhliadnuc od jeho formálne perfektnej stránky je to stále výborné zamyslenie sa nad rozhodnutiami, ktoré v živote podnikáme a nad tým či ich aj koniec koncov ľutujeme. Na jednej strane nás tak Boyle so svojím TRANCE berie preč od nášho bežného sveta a robí to, čo filmy dokážu perfektne - strháva nás do iného sveta, preč od nášho, núti nás premýšľať nad problémami postáv a nie nad realitou, no na druhej strane je celá tá formálne, technicky i naratívne špičková trilerová dráma nie len o prezentácii. Ako som spomínal vyššie, Boyle v spolupráci s Hodgeom veľmi dobre vie, čo ten film znamená. A môže to zistiť každý, dokonca bez veľkého nadsadenia môžem povedať aj to, že interpretácie môžu byť rôznorodé a pritom celkom pravdivé z každej strany. A hoci zo mňa stále prýštia emócie, celkom objektívne sa dá zhodnotiť, že TRANCE, ak vám už nič nepovie, čo sa môže stať iba ak mu to nedovolíte, stále zostane filmom, ktorý je do slova a do písmena moderný... svojím audiom a vizuálom strhne, vynikajúcou kamerou a strihom vás bude drať dopredu nezastaviteľným tempom naratívu. Skrátka, v rámci žánru je to perfektné či už si pripustíte pointu alebo nie. U mňa suverénných 100%, objektívne 90% čiže stále výborných a zaslúžených 5*.

Solídny ale ako pri takmer každom remakeu, na viacerých miestach nedotiahnutý film. Áno, je to brutálne a odporné, útočiace a zároveň ťažko znesiteľné nech ste už videli čokoľvek ale zatiaľ čo Raimiho film toto násilie systematicky rozvíjal, tento remake ho má akoby len preto lebo ho musí mať. Dôkazom je úplne náhodné nájdenie píly na odrezanie ruky, takisto náhodné nájdenie klincovačky a zoznam by mohol pokračovať. Jasné, že to všetko svätí účel tvorcov ale je to strojené. Paradoxne najvernejšia vec originálu je kamera, nechutne lietajúca po lese a nepríjemne prekvapujúca obrazom, ktorý objavuje. Naopak najdebilnejšia vec, ktorá bráni od 4* sú tie mega hlúpe postavy. Seriózne, nedá sa aspoň pre jeden hororový remake vybrať aspoň trochu lepší scenárista, ktorý vie, že tie naivné rečičky a žabomyšie problémy sa dajú spracovať aj hodnoverne alebo sa dajú rovno odstrániť a nahradiť niečím lepším? 60%

Vynikajúca akčná dráma, ktorej jediný mínus je v slabom a trochu zdĺhavom rozbehu. Venuje sa síce postavám a rysuje základné ťahy ale zároveň ich predostiera príliš veľa pričom väčšina sa ani k slovu nedostane a pôsobí len ako síce dôležitá, ale nezaujímavá vložka (línia s políciou napr. postavami nemá, čo veľmi povedať). Keď však Cha Tae-Sik uniká z policajnej stanice, rozbieha sa intenzívna, napätím srdcervúca odysea za hľadaním jedinej veci, ktorá má pre Chaa v jeho živote zmysel. A pritom ho nadobudla až stratou. Emocionálna separácia je pre Chaa odrazu chybou, ktorú môže odplaviť len nájdenie So-mi. Je to síce tradičná zápletka ale réžia ju pozdvihuje do značne umeleckejšej roviny z veľkej miery práve vďaka osobitému kórejskému štýlu filmovania a obrazovým rozprávaním (čím rozhodne nemyslím, že by scenár bol zlý, práve naopak). A Bin Won mal dostať oscara minimálne za posledný záber. Jeong-beom Lee zasa ocenenia za vynikajúcu réžiu, choreografia súbojov navyše úzko súvisí s postupným návratom zmyslu do Chaovho života. Kým zo začiatku filmu sú jeho schopnosti prezentované len útržkovito a často len nepriamo napr. zo servisnej kamery, neskôr, po tom, ako si symbolicky ostrihá vlasy a vráti sa do života kde mu na niečom záležalo (v spomienke na rodinu je rovnako ostrihaný), sa dostáva k slovu už priama ukážka jeho boja riadeného túžbou bojovať za to, za čo sa oplatí. Pána kameramana tiež treba pochváliť, hlavne za ten skvelý záber skoku cez okno. Dalo by sa ešte veľa analyzovať a veľmi rád by som udelil 5*, ale zostanem objektívny. Ajeossi je jednoducho vynikajúci akčný film s bohato rozpracovanou psychológiou záberov v kontexte s réžiou a postavami a rozhodne by mal mať ďaleko viac hodnotení než tu. 87%

Tak neambiciózny film je zábavnejší než rôzne akčné srágory zvané block buster. Olympus Has Fallen sa nedá potopiť tvrdeniami, že je to klišé alebo že to je americké až sa z uší parí. To sa jednoducho nedá. V prvom rade preto lebo je to americký film myslený vážne a to znamená, že Hollywood v ňom uplatní svoje tradičné rozprávačské postupy a techniky veľmi pevne. Pokiaľ očakávate triler s prekvapivým dejom, je jasné, že to sklame. Choďte do toho bez očakávaní a príjemne vás to prekvapí. Ako?! Nuž, navzdory tomu, že áno, je tam klišé, že áno, je tam patriotizmus, že áno, scenár stojí za 5 eur, že áno, človek vie ako to skončí, je to jednoducho perfektne odvedená režijná práca. Fuqua môže byť hrdý, počas dvoch hodín schematického rozprávania nenudiť a pritom vedieť ako to všetko nasleduje, sa už dnes len tak nevidí. A môže za to viacero faktorov. V prvom rade, režisér miesi veľmi vydarene jednoduchý príbeh s politickým pozadím s nefalšovanou akčnou náložou s R ratingom a osamelým hrdinom a lá Casey Ryback (za výbornú asociáciu, ktorá by ma asi nenapadla, ďakujem Cervenakovi). Vtedy začína tá pravá zábava. Herectvo Gerarda Butlera, ako aj zvyšku obsadenia, je iste diskutabilné ale tu nejde v prvom rade o žiadne oscarovské roly, toto je film, ktorý má fungovať v najlepšej možnej miere pri danom scenári. Ak sa na to takto pozriem, vidím maximum herectva aké môžem čakať. A verte mi, herci za rozmedzie ich role nemôžu. Fakt je, že aj tá akcia sa dokonale tvári ako prvotriedny film, čomu by sa aj dalo veriť ak by nebolo tých otrasných efektov. Olympus Has Fallen je uvedomelý film poukazujúci na dôležitosť krízových situácií nech už sa to ich obecenstvu páči alebo nie, však sú to práve tie situácie, ktoré veľa menia v budúcnosti. Hoci, v pozadí tej americkej vlajky a gýčovitého scenára, sa to ako vydarený film každému nemusí zdať. Kľúčom je preniesť sa cez ten patriotizmus, pochopiť, že to takto v americkom filme skrátka musí byť, kto čaká niečo iné, klame samého seba. 75% za to, že film je viac než dúfal, že bude. A za to, že napriek tomu vážnemu feelingu je to skrátka akčný nárez, ktorý odpúta od reality a rozhodne sa pri ňom dá vypnúť.