Terzeus

Bežná rodinná oddychovka bez jediného prekvapivého miesta, vystavaná do bodky a do písmena podľa dnes používaných bežných hollywodskych postupov. Do bodky a do písmena znamená, že dané postupy sú len spôsobom akým režisér Softley zorganizoval celú tú maškarádu aby sa to dalo zniesť ako jedno hubka a nepridal žiaden zaujímavý nápad, žiadnu invenciu a ani nevyužil bohatý nápad. Nerobí poctu fantasy knihám, len ich nemiestne využíva tak ako sa mu to hodí. Aspoň, že Serkis je fajn záporák. Efekty tiež ušli. Fraser je len face, ktorému to tam vážne nesluší. 55%

Masaker, ktorý okrem vizuálu ani po takmer 40 rokoch nestratil nič zo svojej sily. Tobe Hooper zrežíroval vynikajúci obraz násilia, strachu a dramatickej podlosti bez toho aby sa vyžíval v krvi alebo sa snažil používať lacné naratívne klišé. Zmysel tu dáva jednoducho všetko, vyústenie bez pointy paradoxne najviac, ako čerešnička na torte. Historicky nadčasový horor. 100%

Priemerná béčková oddychovka, z ktorej sa dala vytrieskať parádna béčková oddychovka ak by produkcia nechcela PG-13. Lebo DOA na to má, odhliadnuc od videohry, z ktorej vychádza, je to najmä nevážna bojovka o jednorozmerných bojovníkoch a jednom záporákovi, ktorý ich všetkých chce len oklamať svojím zlým plánom. Zápletka stará ako samo ľudstvo, ale stále funguje. Aj tu. Až na to nudné finále (seriózne, technicky bola réžia vymakanejšia v one-on-one súbojoch, ktoré finále predchádzali) je to ale konzistentná a vizuálne príťažlivá žranica (odhliadnuc od niektorých fakt slabých digitálnych efektov). A herci tu nie sú kvôli hraniu, sú len inštrumentom pre fungovanie šou pre tých, ktorí nehľadajú pointu ale svižnú zábavu bez cieľa, snímok, ktorý pripomenie hranie hier. A to sa Corey Yuenovi podarilo. Ale nič to nemení na tom, že je fakt škoda toho, že tam nie je žiaden gore. Na druhej strane, boj bez červenej šťavy všade naokolo je súčasť toho pestrofarebného štýlu zábavy, ktorý DOA ponúka. 65%

Dekonštrukcia zombie tematiky. Nemusí to vyložene znamenať zlú vec, práve naopak, vážne zásahy do tradičných fikcií môžu niekedy len rozvinúť ich komplexnosť a mnohotvárnosť. Bohužiaľ, väčšina ľudí pozná skôr negatívnu stránku takéhoto zasahovania (viď dekonštrukciu upírov v Twilighte). A Warm Bodies? Taký zombie Twilight, Jonathan Levine si akoby neuvedomil, že vážne deformácie zavedených konvencií si vyžadujú aj vážne angažovanie samotného tvorcu v tom aby to nepôsobilo nemiestne, trápne a hlavne aby to nebolo cieľom haterov. Warm Bodies na tom nie je až tak zle ako mohol byť ale stále to je mega omyl. Som ochotný pripustiť myšlienku, že zombie sa zamiluje, som ochotný pripustiť myšlienku, že existujú ešte horší zombíci, ktorí len zabíjajú a vyzerajú akoby ich animovali v roku 1992. Čo však nie som ochotný pripustiť je stočiť takéto konflikty v tématike do žánru romance. A to nezachráni ani zopár kvapiek krvi. Už len samotná narácia a sledovanie myšlienok hlavného hrdinu pôsobí tak ukecane ako by to bol ten najzamilovanejší romanťák pod slnkom, horšie je keď si Levine tieto žánre nemiestne spája dohromady a celé to pôsobí ako nekonzistentná blbosť, ktorú ortodoxný zombie geek bude skôr nenávidieť ako milovať. Podľa toho vyzerajú aj herecké efekty. Zrejme si celé obsadenie po celý čas kládlo otázku, čo majú vlastne hrať, či skôr, hráme v horore, trileri či romantickom filme? Ach, keby to bolo jasné z finálneho produktu, bol by som rád. Tak nevyladenú, seriózne chaotickú, seba neuvedomelú snímku ako stvoril Levine, už snáď v snahe o revitalizáciu zombie tematiky neuvidíme. 35%

Tu nejde o príbeh takže hodnotenie je tu vzhľadom k nemu trochu irelevantné. Ide o ukážku toho, čo sa dá pokiaľ má človek odhodlanie, niečo ho baví a nepustí sa do roboty kvôli tomu, že nemá peniaze. Kaleb Lechowski si získal práve svojím zapálením a skvelými efektami prakticky vybudovanými bez peňazí, len z láske k filmovej technike, špeciálnym digitálnym efektom a StarCraftu. Výsledok je nadštandardný animák, ktorý svojím príbehom vytrie zrak každému neskeptikovi. 85%

On the Inside nie je vôbec zlý, priemerný či nezaujímavý film ergo netuším prečo je tu takto (až príliš!) podhodnotený. Žeby preto lebo nepredostiera všetko ako na tanieri? Ach, nech je to akokoľvek, faktom je, že film je vzhľadom k iným filmom z prostredia psychiatrickej liečebne, akosi realistickejší a snímaný z viacerých perspektív, často len veľmi stručných a krátkych až ich je miestami ťažšie postrehnúť, dokopy však budujú mozaiku toho ako to v realite v psychiatrickej liečebni chodí z pohľadu jednotlivých osôb s kompletne inými náhľadmi na vec. Napr. hlavný hrdina Allen, spočiatku iste zmätený hoci tichý, pomaly začína objavovať pravdu o sebe a o tom, že sa tam mal objaviť už skôr a vlastne do toho miesta patrí, priznáva si svoje problémy no nechce ich nejako riešiť, jeho ľahostajnosť sa vyparuje pri poznávaní Mie, ktorá si je neistá samou sebou a podľa toho aj vníma liečebňu - ako miesto, kde na ňu každý musí dávať pozor lebo sama to zrejme nezvládne. Allen pri kontakte s ňou začína znovu objavovať návrat správnych citov a Mia pri ňom istú formu vlastnej istoty. Je tu ochrankár dobre si uvedomujúci, že dlhodobá práca v podobnom zariadení sa na ňom podpísala viac ako by chcel, no zároveň si vybudoval k bláznom určitú formu bázne, vie ich pochopiť. Jeho kolega Nathaniel je zelenáč utvárajúci si o tom všetkom predstavu, značne milnú a príliš agresívnu z hľadiska nedôvery, čo sa zosobňuje vo finále ako neschopnosť vyniesť správny posudok situácie. Mimo to tu sú náhľady na dvoch šialencov, ktoré sú v podstate konštatovaním režiséra nad nemožnosťou hľadania logiky v niektorých zlých situáciách resp. činoch, symbolika cez bláznov to demonštruje veľmi jasne, len to, samozrejme, treba chcieť nájsť. D.W. Brown síce predviedol svoj debut, ale rozhodne sa teším na jeho ďalšie dielko, osudy postáv, ktorých je skutočne dosť sú prednesené s citom, nadhľadom a zároveň nie na tanieri, nechávajú diváka aby ich odhalil sám. Herecké výkony decentné, hudobný doprovod výborný, finále prednášajúce vrchol osudov postáv dusné, skvelé a nepredvídateľné. Rozhodne to nie je bezchybný film (prvá polovica má po cca 20 minútach pomalejšie tempo, niektoré príbehové zamerania sú pre diváka nedôležité hoci esteticky sú osudy postáv vychytané...), no už len z hľadiska analýzy by si zaslúžil lepšiu reputáciu. Rovnako treba v tomto prípade podotknúť, že sa jedná o celovečerný debut režiséra, z tohto hľadiska je to výnimočný, seba uvedomelý počin. 70%

Klasika, ktorá sa nezaprie. Každý diel som netrpezlivo čakal a nenásytne hltal. Nick Slaughter bol hrdinom, na ktorého som sa tešil. Ubehol veľmi dlhý čas, aj vďaka nemu je už mi ďaleko jasnejšie, že Tropical Heat nepatril k žiadnym seriálovým opusom, detektívny žáner fungoval na osvedčenej šablóne každú jednú časť, divák vedel, čo očakávať a nikdy to nebolo niečo príliš perfektné ale vždy decentné a pozerateľné. To si teraz cením viac ako predtým. Ani by som si nespomenul, že som ho sledoval nebyť surfovania. Aj z dôvodu nostalgických pocitov prilepším hodnotenie na 75%.

Hoci sa jedná o zúfalo neoriginálny film, je zároveň aj podhodnotený. El Mechri predovšetkým zvláda jednu vec a to tempo. Na rozdiel od iných, herecky zväčša nezaujímavejších akčných béčok, je The Cold Light of Day, až zarážajúco rýchly a v konečnom dôsledku veľmi ľahko stráviteľný triler. Síce záverečná automobilová naháňačka má ďaleko od rýchlosti keď sa umelo naťahuje nehodou, po ktorej sa skrátka ide ďalej hoci to mohlo skončiť ale aj tak tu zostáva solídny, vizuálne a zasadením aj celkom atraktívny filmík. Inými slovami adekvátne vyťažené béčko. El Machri pritom nie je žiaden majster akcie. Jeho réžia nemá veľa prekvapení a ak tam nejaké sú, hneď sa na ne zabudne, ale predsa to zvláda udržiavať v rovine béčka a snáď aj vedome tým podčiarkuje podstatu svojho námetu - neskúsený a nevinný muž v snahe vyriešiť svoje problémy. Herecky tu síce stojí Henry Cavill (dúfam, že v Supermanovi to nebude na rovnako) za starú Belu ale v akcii je tu zosobnené to, čo má hrať. Nie je to žiaden Bourne so špičkovým výcvikom, tým ani nemá byť a to je dobre. Skrátka priemerné ale rozhodne nie mega tupé béčko. El Machri vie, hoci sa to tak na prvý pohľad nezdá, čo robí. 50%

Vydarený záver trilógie o štvorici po opici, ktorý paradoxne vôbec nie je o opici! Todd Phillips výborne identifikoval a aplikoval v Hangover III to, čo robilo prvý diel tým, čím bol - výbornou komediálnou jazdou. So 100 miliónovým rozpočtom viditeľným vo výprave sa tiež rovno rozhodol naservírovať príbeh úplne nový, ktorý okrem toho, že mýtus "vlčej svorky" najlepšie vystihuje, aj ho doháňa k žánrovo výborným cross overom verným pritom stále komédii. A nie hocijakej. V Hangover III som jednoducho nenašiel trápny humor alebo zle načasovaný humor. A paradoxne sú niektoré zdanlivo trápne vtipy len výborným kulminovaním postáv Alana a Chowa. To, čo ich stvárnitelia Galifianakis a Jeong niekedy robia nie je možné identifikovať ako herectvo. Sú to skrátka postavy písané im na telo! Záporák Goodman tiež sadol. Nový príbeh má akurát nevýhodu vo finále, ktoré postráda výraznejší drive a tým pádom absentuje forma humornej katarzie z predošlých dielov, ktorých vrcholom bolo nájdenie Douga. Tento raz ide o prepustenie Douga a to je skrátka niečo úplne odlišné. Záverečné scény však tilógiu dôstojne ukončujú čím ten nesúlad múdro vyrovnávajú. Tiež je cítiť, že okrem Galifianakisa je "vlčia svorka" prakticky len sériou arche typálnych charakterov, čo bolo vidno už v prvom diele... hoci tá výborná úloha Alana čoby zdroja problémov v inak zohranej kamarátskej partii je ako pointa "vlčej svorky" super. Hangover III rozhodne odporúčam. Sérii nerobí hanbu, zručne ju inovuje pričom je jej verný a zároveň je to, či už ste videli predošlé diely alebo nie, jazda humorom od začiatku až do konca! 75%

Slaboduchý triler s desivo jednoduchou zápletkou, na ktorú neskočí ani malé decko. Nie žeby tam nebola snaha o nejaké napätie. Skôr ide o to, že je to veľmi fádna scenáristická robota a réžia jej nijako nepomáha. Riziko "15 čísel" a to, čo by sa mohlo stať ak dvojica hlavných postáv neuspeje je absolútne nerozvinuté pričom práve na tom by mala stať aká taká akčná, napätá zložka filmu. Ale nie, ona stojí na blbých dialógoch o vysokej škole a rozoberaní špinavosti spoločnosti, pre ktorú protagonisti pracujú. Samotní protagonisti sú takmer nevýrazný. Cusack aj Akerman nemajú, čo hrať, v nezaujímavom prostredí len recitujú a ustavične na niečo čakajú. Proste generická "akčná" snímka z prostredia tajných operácií. 30%