giaruj

Príjemná doslovná adaptácia. Intelektuálna oddychovka.

Prísť do kina s filmovým koncertom v súčasnosti nie je nič nezvyčajné. Túto skúsenosť má za sebou už aj Metallica filmom Through the Never. Na koncertný setlist pretavený do filmu sa dá pozerať a počúvať rôznymi spôsobmi. Prvý je soundrackový. Šestnásť skladieb, dramaturgicky mierne chaoticky usporiadaných, postupne vyskladáva mozaiku celej kariéry metalovej legendy. Z rozsiahlej diskografie nemá v setliste zastúpenie nedocenený Load, žiadna pieseň z dvojalbumu garážoviek a nezazneje ani jedna skladba zo Saint Anger. Napriek tomu sa takmer dvojhodinový koncert počúva dobre. Hetfield komunikuje pomedzi piesne s publikom. Hammett, okrem povinných sólových jázd v piesniach, si odohrá jedno mile akustické sóličko. Kapela nechá vyznieť aj drsné hlboké zvuky Trujillovej basy za skandovania davu. Ulrich pomedzi tradičné školácke bubnovanie zatlačí na dvojkopák. Koncertu chýba akási šťava a charizma, najmä v osvedčených vypaľovačkách. Na druhej strane oveľa viac vyniknú albumovky ako ...And Justice for All alebo Ride the Lightning. Zaradenie inštrumentálky Orion na záver a ani jej interpretácii nie je vôbec čo vytknúť. Ak mate napočúvaný soundrack, filmový koncert môže byť miernym sklamaním. Zaujímavé Hammettovo sólo pred Nothing else matters sa nekoná. Nie veľmi vydareným ťahom je zlepenie skladieb Wherever I May Roam s Cyanide. Najprv odznie predohra Wherever…, obraz aj hudba dostávajú na obrátkach a zrazu Hetfield a spol. sú v strede skladby Cyanide. Okrem toho na soundracku sú obe skladby na inom nosiči!!! Taktiež ruší i akustický strih v polovici Batery na Nothing Else Matters. . Ak ste zvyknutí na koncertnú verziu komunikácie Hetfielda s publkom pomedzi piesne, vo filme sa toto oživenie absolútne eliminuje. Dosť závažné dôvody na zníženie hodnotenia filmového koncertu. Dúfajme, že direct´s cut na DVD tieto nezorvnalosti so soundrackom napraví. Tretí rozmer filmu a technicky veľmi dobrej šou nič z kúzla neubral, no ani nepridal. Objavilo sa pár scén, kde sa 3D pohľad dal naozaj vychutnať a oceniť, no bolo to len pár scén. K dejovej línii majú fanúšikovia ale i diváci viac otázok ako výhrad. Meno hlavného hrdinu, Trip, nie je, okrem titulkov vo filme, nikde výrazne spomenuté. Podľa mena treba chápať aj samotný dej. Ako metaforický trip o osudoch kapely. Nehoda v dodávke je odkazom na smrť basáka Cliffa Burtona, Tripova “samovražda” na ťažké obdobie kapely začiatkom millennia, boj kladivom s prízrakom na koni spája obdobie Kill 'Em Al (obal albumu) s albumom Death Magnetic. Okrem déja, ktorý je rovnako dejový ako v aktuálne sa premiatajúcej Gravitácii, je na diváka a poslucháča pripravených ďalších sviežich a vtipných prekvapení. V pokoji vlastnej obývačky, s kompletným znením setlistu to bude rovnako dobrý zážitok ako v kine.

To bolo čo za somarinu:-) Nativity Southpark!!! Povinne púšťať na Štedrý deň:-))))

Ale áno... Celkom sa dá. Autor predlohy je Ján Štrasser a večerníček má všetko, čo dobrý večerníček zo 70 rokov má mať. Dokonca som si ho chvíľu predstavoval v modernej 3D podobe:-)

Každopádne zaujímavá snímka. Rušivo pôsobili akurát tak spomalené zábery, ktoré vyvolávali viac patetickosť ako vzžitie sa s postavami a s situáciou vo vyhladovanom meste. Taktiež som sa chvíľami strácal v logike deja. Po zaokrúhlení dávam 4*, hoci si film zaslúži 3 1/2.

Filmová interpretácia nádhernej ľudovej balady. Interpretácia preto, lebo celý kratučký dej posunula do iných dimenzií. Absolútne inak sa pozerá na psychológiu každej z postáv. Otca, macochy, tetky, ba dokonca i (malého) Juríka. Ostatné postavy sú domyslené. V rámci svojho žánru - TV film - si zaslúži vyššie hodnotenie, i keď chvíľami som mal pocit, že sledujem film na prelome ´70tych a ´80tych rokov. Ku kvalite filmu, samozrejme, pridáva hudba Svetozára Stračinu. Podľa osobných odhadov bol film natočený v Múzeu oravskej dediny v Zuberci.

Pre veľký úspech večerníčka a jeho zvučky vznikol tento seriál. Milý, čistý, krásny s dávkou romantiky idylického života Dedka Večerníčka. Keďže príbehy napísal Ján Pavlovič, bolo jasné, že pôjde o vydarené dielko. Odporúčam malým i veľkým.

Haluz. Najlepšia hudba zo všetkých krtkovín. Hudobný motív slona je absolútne skvelý. Krtek rulez!!!

Veľmi prekvapivé. Málokedy sa stáva, aby pokračovanie bolo lepšie než predchodca. Na primiešanie nábožeského fanatizmu do filmu si zvyknete. Vždy lepšie ako bezduchá jednotka na spôsob Blairwich, kde divák len odrátava mŕtvoly... Dvojka, okrem lepšie skombinovaných kamier, vlastní pointu, príbeh a prekvapenie. Na druhé pozretie odporúčam postiť si oba diely krátko za sebou.

Príjemná béčkovská kvalita. Komu sa páčil Creepshow bude sa páčiť aj Cat´s eye. Každá z poviedok má niečo do seba, napríklad prvá odrezaný prst, druhá obrátený motív nikdy neprehávajúceho stávkara, tretia veselého škriatka killera. Pobehujúca mačička je obvzlášť sympatícká. Ide o obyčajný sivý pouličný druh mačky, žiadná cvičená perzia. Motívy v poviedok sú dosť z cesty, ale vôbec nevadí. Kingova vypointovanosť poviedkový nonsens absolútne zachráni:-) Vrele odporúča, nielen na odreagovanie sa.