Obsahy(1)
Televízny film nakrútený podľa pôsobivej epickej skladby Pavla Országha Hviezdoslava, ktorá sa stala podkladom pre scenár Vincenta Šikulu. Medzi hodnoty, ktoré sú večné a treba ich ustavične hľadať, patrí láska detí k rodičom a naopak. Tento príbeh zobrazuje tragický osud Zuzanky v rozprávaní starého invalidného vojaka. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (18)
Dobou vzniku filmu i předlohy se nabízí srovnání s naturalistickým snímkem Kuře melancholik. Oba filmy se odehrávají na začátku století, v obou jde o tklivý příběh osiřelých dětí a jejich vztahu s novou macechou, oba končí tragicky. I když je Zuzanka Hraškovie pouze televizním filmem, je zpracovaná velice působivě, i když jsou náklady na výpravu úsporné. Není divu, že si film získal oblibu nejen u slovenských diváků. ()
Mamka Pôstkova, Čenkovej deti a Zuzanka Hraškovie - práve tieto postavy ma ako malú najväčšmi z celej našej literatúry poznačili. Toto je príbeh tretej spomenutej. Škoda len, že Šikula (autor scenára) neostal viac verný predlohe ( i keď uznávam, že na sfilmovanie bola asi príliš krátka ) a že celý dej obohatil o postavu invalida, ktorého dokonca povýšil na rozprávača. Niežeby bol Ivan Rajniak v tejto svojej role zlý, práve naopak, ale osobne by mi predsa len viac vyhovovala pôvodná Hviezdoslavova verzia. Inak však musím uznať, že film bol tragickým v tom najrýdzejšom slova zmysle. Azda ešte žiaden film vo mne nevyvolal taký nezastaviteľný prietok sĺz. Veľkú zásluhu má na tom práve dievčatko obsadené do titulnej roly, ktorého precítený a výborne uhraný výkon by nedojal naozaj asi len podobné ľudské trosky, akými sú ľudia schopní tak neskutočne ublížiť/ubližovať deťom ... ()
Filmová interpretácia nádhernej ľudovej balady. Interpretácia preto, lebo celý kratučký dej posunula do iných dimenzií. Absolútne inak sa pozerá na psychológiu každej z postáv. Otca, macochy, tetky, ba dokonca i (malého) Juríka. Ostatné postavy sú domyslené. V rámci svojho žánru - TV film - si zaslúži vyššie hodnotenie, i keď chvíľami som mal pocit, že sledujem film na prelome ´70tych a ´80tych rokov. Ku kvalite filmu, samozrejme, pridáva hudba Svetozára Stračinu. Podľa osobných odhadov bol film natočený v Múzeu oravskej dediny v Zuberci. ()
Šikula nepatrí medzi mojich obľúbených autorov, ale tento scenár sa mu vydaril. Klobúk dolu! Príbeh je spracovaný dôveryhodne, herecké výkony, výprava a réžia sú prijateľné. Smútok, ktorý sprevádza diváka celým filmom je tak skľučujúci a intenzívny, až vháňa slzy do očí a v podvedomí odsudzuje každé násilie. Vhodné pre deti od 7 rokov. Áno, slovenské školopovinné deti Hviezdoslavovu Zuzanku poznajú a jej tragédiu už dokážu pochopiť. A ja v podvedomí túžim uveriť, že nik z nich už nie je takto týraný.... ()
Trošku mi snímek připomínal kanadskou trýzeň. Ale opravdu jen trošku. Jen ústřední myšlenkou o ovdovělém tatínkovi a mrše maceše. Předlohu jsem nečetl, ale četbu hodlám minimálně zvážit. Nejvíce film vyniká v psychologii ústředních postav. K vidění je malebné prostředí slovenské vesničky kolem roku 1900 a z hrůzou zjišťujete, že se tam doteď pranic nezměnilo. Například dodnes tamní občané nadšeně vítají příjezd pana pošťáka. Velmi mile mě překvapili celkem solidní slovenští herci, kteří pro mě do té doby byli, jakožto pro Západoevropana, úplnou neznámou. Ve vzduchu je příjemné napětí a vše směřuje k nervy nervy drásajícímu konci, který mě ani malinko nepřekvapil, neboť mi byl před zhlédnutím vyzrazen moji ukecanou spolusledovatelkou. No, alespoň jsem se naučil pár nových slovenských slovíček. Celkově bych to viděl na pěkné tři kousky. ()
Galerie (6)
Photo © Archiv STV
Reklama