Recenze (1 148)
Domestik (2018)
Naozaj kvalitný scenár, aj audiovizuál je v podstate na európskej úrovni, akurát neveľmi dôveryhodní herci akoby nemali na to utiahnuť dvojhodinovú, náročnú psychologickú drámu. Rád by som dal vyššie hodnotenie, keďže takejto - Aronofskeho pripomínajúceho - body-horror tvorbe v našich končinách celým srdcom fandím, ale narozdiel od jeho filmov sa mi tu nepodarilo byť dostatočne vtiahnutý do deja. 3,5*
New York v čase korony (2020) (TV film)
Skôr než dokument je to niečo na hranici reportáže a sebastredného vlogu, s neveľkou výpovednou hodnotou. Tereze však nič nezazlievam, sám by som to na jej mieste a v jej situácii pravdepodobne nenatočil lepšie/objektívnejšie.
Ed Wood (1994)
Najlepší Burton. Bez diskusie.
King Skate (2018)
Popová forma plná zrýchlených dobových záberov s postprodukčne pridanými rámikmi filmových okienok (ktorá pôsobí trochu ako idealizované instagramové nostalgické videjká s filtrom), určite nie je mojou šálkou kávy. Filmík si to však vynahradzuje bohatým množstvom obsiahnutých informácií a dobrou náladou. 3,5*
Zaklínadlo k odehnání temnoty (2013)
Skôr 3,5*, no tento ambientný, blackmetalový art má - aj napriek skôr observačne-dokumentárnemu charakteru - svojho genia loci a núti diváka premýšľať aj dlho po skočení tituliek.
Herec: Ivan Mistrík (2015) (TV film)
Mistrík bol osobnosť, dokument o ňom však kolísa medzi (neúplným a stručným) profilom a úvahou nad zmyslom a technikami herectva (čo je obzvlášť pri tak krátkej stopáži akosi navyše). Pridal by som ešte aspoň polhodinu.
Místo na výsluní (1951)
Cukríkový, rýdzo kapitalistický (oproti Dreiserovi), naivný Hollywood, bol pre takto komplikovanú, komplexnú (a geniálnu!) látku asi najnevhodnejšou optikou. Oproti knihe veľmi veľa ubudlo a to nie len z príbehu (čo by bolo v poriadku, predsalen dvojhodinový formát ťažko konkuruje osemstostranovému románu), ale najmä významovo, príbeh prišiel o svoju sociálnu, politickú i existenciálnu vrstvu. Namiesto nej sa zamerali scenáristi rýdzo na gýčový romantický trojuholník (lebo ten divákov najviac zaujímal) a americkú tragédiu tak dokonalo sploštili. Natočené fajn.
Milenci z Pont-Neuf (1991)
Vyzretý Carax, komplexný, s pekným príbehom, citlivý, Európsky naturalistický a s polo-dokumentárnym kameramanom Gumma. Výborný. 4,5*
Ghostland (2018)
Napínavé a efektné (najmä celkom netradičné rozprávanie), ale je to reálne o niečom? Laugier sa zamierava na komplikovanú psychológiu hlavnej hrdinky, no necháva ju trápiť akousi štylizovanou partičkou žánrových, neľudských bubákov, takže nepôsobí príliš dôveryhodne. 3,5*
Capone (2020)
Milý autorský pokus o nabúranie odvekej glorifikácie a idealizácie Caponeho v populárnej kultúre, Trank ho vyobrazil ako senilné, zlomené zvyšky muža. Práve jeho netradičný uhol pohľadu beriem ako najväčšiu devízu filmu, príbeh už natoľko nezaujal. 2,5*