Hamaradža

Vypočítavý, politicky korektný a plochý oscarový kalkul o útlaku černochov v dobovej amerike - na rok 2019 odfajknutý. A nepomôže mu ani celkom funkčná chémia ústrednej dvojky. Nejaké ďalšie poznámky, nech nezabudnem: Nikomu neprišlo rovnako zvláštne že Mortensenov transformačný oblúk trvá nanajvýš dve minúty? Hovorí sa o veľkom prekvapení Farrellyho - ja mám pocit že nešiel o nič viac pod povrch ako je u neho zvykom, iba sa tentokrát chytil oscarovo osvedčenej témy. Máme veriť že scéna s pripútaním o radiátor nebola vo filme práve kvôli tomu? (Významovo pre príbeh nebola dôležitá) A snaží sa snáď Farrelly naznačovať, že jeden z veľkých problémov černošskej menšiny 60tych rokov boli stereotypy o kuracích krídelkách z KFC?

Konečne zhliadnuté - v deň úmrtia legendárneho Bruna Ganza, ktorého Hitler je dnes už hádam nezmazateľne zapísaný do histórie kinematografie. Der Untergang je, až na pár akčnejších scén z frontu, komorná inscenácia s fantasticky zahratými postavami (Goebbels!) a minimalistickými prostriedkami vypovedajúca toľko o desivej ideológii, kvôli ktorej umierali milióny, ako i sfanatizovaných ľudí z mäsa a kostí, ktorí boli jej a jej Führerovi verní do poslednej sekundy (a na tom nie je nič kontroverzné). Atmosféra je tu značne ťaživá, od prvej minúty vieme k akému záveru sa príbeh schyľuje, no i tak nedýchame. Podzemný bunker zažíva svoj posledný výdych.

Druhý Wreck-it Ralph by bol rád iný ako nostalgická jednotka, chce byť aktuálny, chytro odkazujúci na internetovú kultúru memes, jednoznačne tešiaci skôr svojho násťročného/dospelého diváka. Robí tak však natoľko vypočítavo, ako i odtrhnuto od súčasnosti (s 10 rokov starými memes) a s (ani detskému divákovi) nič nevypovedajúcim a prekombinovaným scenárom, tak na kolene zbúchaným za jedno popoludnie, že po ňom ostáva na jazyku skôr pachuť nepotrebného, nevtipného cringu, veľko-štúdiového produktu upomínajúceho minuloročný emoji movie. Disneyovské princezny sa dajú brať ako kreatívne búranie štvrtej steny, alebo ako onanistický trapas. Ja volím skôr za B.

Havetta bol skutočne akýsi James Dean slovenskej kinematografie, a hoci nie som úplne stopercentne naladený na jeho vlnu (na to sú jeho filmy na mňa priveľmi ukričané, urehotané, nespútané), cítim k nemu nepopísateľný rešpekt - k jeho bohatému vnútornému svetu, jeho energii, jeho úprimnej láske k ľuďom, vrátane žobrákov, bláznov a ľudí inak neprispievajúcich ružovým socialistickým zajtrajškom, čo z neho samozrejme robilo umelca nebezpečného, nežiadúceho. Spoločnosť šťastná, divoká, bláznivá a najmä slobodná, taká sa ovláda najťažšie, žejo.

Priemerné hodnotenie samozrejme udeľujem iba pre mňa nie príliš zaujímavej/inovatívnej forme. Spoločenská dôležitosť tohto kvalitného dokumentu je nepochybne vyššia, vzhľadom k tomu ako málo informácii o vojne na východnej ukrajine dostávame. Mravcovi klobúk dolu a prajem veľa šťastia v ďalšej tvorbe.

Chytilová rozpráva francúzsky, Forman odpovedá anglicky a keď sú frustrovaní z nepochopenia toho druhého, plynulo prechádzajú do rodnej češtiny, aby o chvíľu znova pokračovali v jazykovom chaose pripomínajúcom bájny babylon. Nie len týmto je zaujímavý vášnivý názorový stret sedliackeho rozumu a analytickej experimentátorky, očividne tak fascinovanej ďalekou Amerikou.

Môže to byť aj ovplyvnením čerstvo dočítanou knihou, no filmová verzia trhliny mi zatiaľ prišla ako neujasnený dramaturgický čurbes, ktorý zachytáva väčšinu najdôležitejších momentov knihy (niekedy akoby samoúčelne, bez pomyslenia na panenského diváka ktorému môžu byť niektoré väzby nejasné), no jej podstata, duch autenticity, ktorý nás (minimálne prvú polovicu knihy) donútil veriť v záhadné zmiznutia a tajomného genia loci malého pohoria pri Partizánskom, akoby zachytený nebol. Bebjak tému skôr rád tlačí do konzumnej zábavy, akoby povrchne kopírujúcej hollywoodske postupy (záverečný plot twist?). Casting postáv celkom presný, ich herectvo už podstatne menej. Predĺženej televíznej minisérii bude dúfajme tá polhodinka navyše svedčať.

Stručný (oproti seriálu určite), no informačne pomerne bohatý súhrn niekoľkých najdôležitejších filmov novej vlny, s nenahraditeľnými a dnes (keď väčšina prítomných režisérov je už zosnulá) už neopakovateľnými výpoveďami ich tvorcov a nepochybne i s edukatívnou hodnotou. Každému filmu sa venuje približne 8 minút.

Na konci filmu matka jednej z obetí ťuká prstom do semienok obsahujúcich maličké larvy ktoré ležia v jej dlani a pýta sa. "Si tam? Chcem ťa vidieť. Vylez. Si naozaj tam?" Akoby však tieto otázky boli položené niekomu inému. Spravodlivosti? Bohu?

Ak sa o pár rokov podarí utlmiť extrémistické nálady v SR a z tejto profašisticky-tendenčne postrihanej propagandy sa stane iba dobová kuriozita, veľmi rád zvýšim hodnotenie a budem si ju užívať rovnako ako som si užil Triumf vôle. "Ak si odmyslíme prístup k židovskej menšine..." :) "Ďakujeme: Milan Mazurek" :)