Recenze (1 147)
Válek (2018)
Kvalitne spracovaný a informačne veľmi bohatý dokument, trpiaci prílišnou literárnosťou, formálnym konzervativizmom, vďaka čomu nemôže zaujímať asi nikoho mimo cieľovú skupinu, napriek tomu, ako chytro sa pozerá na (česko)slovenskú minulosť skrz jednu kontroverznú postavu a pokladá mnoho zaujímavých otázok, ak je divák ochotný celú dobu počúvať. 3,5*
DOGG (2017)
1* 2* 4* a 4*
Dracula (1931)
Až prekvapivo nezaujímavý a sterilný horor ťažiaci v prvom rade z xenofóbie bežného amerického diváka. Dobre zhrnutý komentár by Oskar. Lugosi je zlý herec, ale dobrý Dracula. Ďakujem, radšej Murnaua.
Upír z Feratu (1981)
Podhodnotený, odvážny a pôsobivý mysteriózny horor - nebyť zasahujúcej neviditeľnej socialistickej ruky, ktorá nás obrala okrem iného o Švankmajerove praktické efekty, mohol byť vynikajúci. 3,5*
Thelma (2017)
Forma objímajúca severským chladom je strhujúca, obsah banálny až beda. Čechov tuším povedal že v umení sa 2+2 musí rovnať 8, už len pre to vzrušenie. V Thelme sa 2+2 rovná 4 a vo mne nezanechala takmer nič. 3,5*
Anihilace (2018)
Nemám nič proti "mindfuckom", kým cítim že aspoň autor vedel čo chcel povedať. Nemyslím, že to béčkar Garland vedel.
SCORE: A Film Music Documentary (2016)
Možno až moc všeobecnej téme sa venujúci dokument, ktorý vo svojej krátkej stopáži samozrejme nestihne zájsť do hĺbky, či položiť divákovi otázku, iba v krátkosti rekapituluje históriu hollywoodskej filmovej hudby. Aj tak ma ale potešil a pripomenul mi prečo je tak dôležitá, pri ukážkach zo soundtracku Shawshanku, Nema, Čelustí či Good, Bad and Ugly som mal zimomriavky. A príjemné vidieť Reznora s Rossom ako novú generáciu elektronických filmových skladateľov. 3,5*
Doktor Strange (2016)
Prehliadka veľmi pôsobivých mystických, až surreálnych obrazov, navešaných na chabú, patetickú kostru z marvelovskej kopírky.
Ve sklepě (2014)
Nemá každý svoju pivnicu? (S trochu primalou klietkou) 3,5*
Svět podle Daliborka (2017)
Na čom podľa mňa Svět podle Daliborka padá, je neujasnenosť, či chce byť dokumentom, alebo hraným filmom, tým pádom mám problém si z neho čokoľvek vyvodiť, či odniesť. Vít Klusák je ako dokumentarista maximálne neprofesionálny, nesugestívny a neváha exploitovať duševného chudáka (obzvlášť na konci som nevedel či mi je trápnejšie za Daliborka alebo za neho). Je to škoda, pretože ide o veľmi zaujímavú a aktuálnu tému, úspešne zachycuje tragédiu človeka s dobrým srdcom vychovaného nesprávnym prostredím a hlavne - vyvoláva diskusiu - či už úmyselne (tú o náraste nebezpečného nacionalizmu v spoločnosti a jeho povahe) alebo neúmyselne (tú o dokumentaristickej morálke).