Ronee

Neskutočne autentický film. Sledovaný so zatajeným dychom.

Na tomto filme je najvýraznejšia podľa mňa atmosféra. Je ponurá, tmavá, nemohla som odtrhnúť oči od plátna, pretože ma fascinovalo prímorské prostredie, dážď, dom pri mori s obrovskými oknami, kde žili ľudia odrezaní od sveta. Ewan McGregor zahral svoju rolu výborne. Vzťahy medzi postavami neboli od začiatku jasné, takmer každý ukrýval nejaké tajomstvo. Napriek vážnej téme, sa našli aj vtipné miesta. Film ukazuje zákulisie politickej činnosti, všetko je však vyrozprávané z pohľadu muža, ktorý nie je verejnosti známy-je v tieni, pozná premiérov život, dokonca jeho manželku možno lepšie ako on sám. Bolo zaujímavé sledovať prácu tohto spisovateľa, ktorý má napísať knihu o živote premiéra. Ten má až príliš veľa odporcov a tiež tajomstiev. Ich postupné odhaľovanie ma bavilo, v závere sa však všetko rozuzlilo ešte inak, ako som očakávala.

Keby sa pritom celý čas nesmejem, a nepozerám na to len jedným okom, tak sa laknem asi ešte viac. Ale aj tak som sa zľakla dosť, už nikdy nebudem pozerať horory sama.

Tak tohle bych nečekala. Už dávno som sa tak nezasmiala.

Smutné.

Zabavili šme še.

Počula som na ten film samé chvály, tak som si ho išla konečne pozrieť. Hneď úvodná scéna ma vydesila. Potom to bolo miestami veľmi dramatické, trochu romantické a vtipné, ale najviac dramatické. Bolo to z veľkej časti o spomienkach a o nevyriešenej minulosti, o vzťahoch a tak. Páčilo sa mi, ako bol vystavaný dej. Rozprávačské pasáže s myšlienkami od Ghándího tomu dodali hĺbku. Celý film sa pekne rozvíjal až do toho spackaného záveru - tam som si povedala, že aha dobre, tak tento film reflektuje túto udalosť, dobre...ale prečo? Záver teda pre mňa zlý, čo však ubralo len jednu hviezdu.

No jo, starý známy problém - film vs. kniha. Celkom ma prekvapuje to nízke hodnotenie tu, pretože dnes som tento film videla, kino bolo preplnené a počas premietania sa nikto ani nepohol. Všetci boli zažratí do plátna, kde-tu to zašumelo, občas sme sa zasmiali. Hudbu k filmu som už predtým počúvala, tak som nebola prekvapená, ale vyzdvihujem soundtrack, je vkusný a hodí sa k atmosfére, ktorú dotvára aj krásna príroda. Film je dosť melancholický, čo ide ruka v ruke so silným príbehom a veľkými citmi. Pre mňa fajn zážitok. A som rada, že knihu nepoznám, lebo by som si skazila kinematografický zážitok a piplala sa v detailoch a v tom, že niektoré postavy vykreslili menej, ako v knihe a podobné veci, ktoré sa pri adaptáciách nevyhnutne stávajú. Niektorým možno prišla prepiata scéna ako Tóru reve na útese a tečú mu pritom sliny. Lenže viem, že Murakami má rád naturalizmus (čítala som Sputnik a Afterdark), preto je tá scéna podľa mňa v poriadku a metaforicky vyjadruje osamelosť a smútok.

Čítala som knihu, tak som si chcela pozrieť aj film ako tam interpretovali príbeh, keďže kniha mala otvorený záver a nie každý vedel, čo sa tam udialo. Ja mám na to názor, pretože som si všimla niektoré vety, z ktorých som usúdila ako to skončilo, nebudem to písať, ale film má podľa mňa odlišný záver. Zatiaľ čo v knihe sa Mattia vrátil, vo filme ostal. Kniha šla postupne lineárne dejom, kdezto vo filme boli jednotlivé dejové linky z minulosti poprehadzovane a prelínali sa s "prítomnosťou". Čitateľ postupne zisťoval, čo sa udialo, kdezto divák si musel pospájať dej z minulosti s dejom v prítomnosti. Začínalo to detstvom ako v knihe, ale vo filme sme sa rýchlejšie dostali k dospelosti oboch postáv. A obidvom sa v minulosti udiala udalosť, ktoré ich život poznačil veľmi výrazne a vo filme to vyzeralo, že sa im to stalo akoby naraz v jeden deň, keď bola hmla. Lenže Alice bola na horách a Mattio bol na oslave narodenín. Na horách snežilo a na oslave pršalo. No bolo to akoby v ten istý deň. Potom sa stretli v škole a vzniklo z toho priateľstvo, na ktoré nemohli zabudnúť celých nasledujúcich cca 20 rokov. Herci boli podľa mňa vybraní dobre, páčili sa mi. Kniha aj film sú podľa mňa super. Herca hlavnej postavy Mattia vybrali naozaj super, po celý čas od puberty po dospelosť vyzeralo, že to je ten istý herec. Violu hrala stále tá istá a Alice 3 herečky.

Ak sa budete trochu nudiť, vedzte, že práve to je tá správna emócia, ktorú sa film snažil dosiahnuť. Pretože je to o tom, ako matka a syn, behajú po úradoch a vybavujú potrebné veci, aby mohli vycestovať do Londýna. A navyše je rok 1987, kedy sa na takúto cestu človek nemohol vybrať len-tak. Dlhé zábery, ako kráčajú vedľa seba, ako Vašek beží, ako si kupuje nové tenisky, ako sedí, ako sleduje pána, ktorý si šúpe vajíčko v čakárni u doktora, všetko sú to drobnosti, ktoré tvoria celý tento film. Ale snímka má príjemnú metráž, takže na rozdiel od niektorých dvojhodinových filmov podobného tempa, sa na to celkom dobre pozeralo. Navyše je to osobná výpoveď autora, režiséra aj producenta v jednej osobe. Lenže miestami mi bolo v kine trochu dlho a preto nemôžem dať viac ako tri hviezdy. Okolo obeda však tradične zaspávam aj bez nudného filmu.