BOURQUE

Rozumiem k tomu, že pôvodne prečo J. Krasinski neplánoval pokračovanie príbehu A Quiet Place. Ale pochopím aj „druhú stranu“ a tlak na Krasinskiho, ktorému nakoniec neodolal. Úvod druhého diela „A Quiet Place“ začne práve s tou scénou (Day 1), ktorú som z prvého diela postrácal – ako sa to vlastne celé začalo. Veľmi solídny rozbeh na začiatku, ktorý však nezodpovie všetky otázky. Potom už pokračujeme tam (do slova), kde sme v prvom filmu skončili. V druhom diele dostane viac priestoru hlavne mladá Regan Abbott, ktorá akoby sama chcela „vyriešiť a ukončiť danú situáciu“. Následne herecká garda sa rozšíri o ďalšie členy, z ktorých najvýznamnejšie postavenie má Cillian Murphy (tá brada k danej postave mu pristane), ktorý potvrdzuje svoje kvality. Jedine u neho som cítil trochu viac hĺbky danej postavy. Emily Blunt je teraz viac v pozadí, ale aj v tých kratších a menších scénach je cítiť jej dominanciu (to, že aj v tých náročnejších scénach stále vypadá skvele, je len čerešničkou na torte). Natočiť pokračovanie úspešného filmu je vždy náročná úloha. Krasinski na to išiel pomerne dobre a snažil sa nespadnúť do všetkých tých jám a pascí, ktoré majú „takéto“ filmy. „Časť II“ v skutočnosti nie je ani „druhé dielo“ v pravom zmyslu slova, spíš pokračovanie prvého filmu a to presne tam, kde sa to minule skončilo. Možno aj to je dôvodom toho, že prečo neprinesie toľko prekvapení, ako filmový debut. Každopádne Krasinskimu sa opäť podarilo natočiť kompaktný film, ktorý nie je príliš dlhý a počas celého času drží pozornosť diváka na rovnakej úrovni. Záver kričí o ďalšie, avšak tento krát záverečné dielo. (Na dnešné pomery v danom žánru stále ide o dobre natočený a „produced“ film.) P.S.: Podľa všetkého Krasinski by už nemal mať s tretím filmom „nič spoločného“. Už teraz mám veľké obavy o tom, že čo spravia s jeho „dieťaťom“. Osobné hodnotenie: 80% (****)

„Superhero movie“ z Francúzka, ktorý diváka predovšetkým osloví jednoduchými a minimalistickými riešeniami (v žiadnom prípade nečakať Marvelovské alebo DC rozmery). Príbeh je mixom krimi/akčných prvkov (ani tu nečakajte prevratný a rafinovaný scenár), charaktery postáv sú jednoduché a bez hĺbok – film na jedno videnie. Záver samozrejme vo štýle „sme otvorení k pokračovaniu“. P.S.: Scéna, kde človek prechádza cez dvere, bol mnohonásobne lepšie zvládnutý v Terminátor 2 – hlavne keď si spomenieme, že ako pán Cameron dbal na jednotlivé detaily, vďaka ktorým sme uverili k tomu, že „naši oči nás neklamú“. Osobné hodnotenie: 71% (***)

Druhý celovečerný film režisérky Nóra Lakos vás chce osloviť hlavne dobrým mixom moderných a retro obrazov, ktorému tú šťavu pridáva  dobre vybraná (nakomponovaná) hudba. Jedine s tým vie diváka nejako osloviť, pretože inak je to romantická jednohubka, ktorá krváca z viacerých miest. Dóra, žena v strednom veku, vymyslí plán na to, ako by mohla zachrániť svoju cukráreň (Hab – Cream). Na to, aby mohla dostať dotáciu od ministerstva, naverbuje dvoch chlapov (manžel a syn), s ktorými budú hrať, že sú rodina (podmienka pre získanie dotácii). Počas zápasenia s ostatnými rodinami zistí, že ona nie je taká osoba, ktorá by chcela získať dotáciu za každú cenu. Myslím si, že záver filmu uhádnete. Film obsahuje v podstate len priemerné scény (ani tie dialógy nie sú zaujímavejšie alebo zábavnejšie napísané), podobne ja na tom s hereckými výkonmi. Pravdu povediac, tretiu hviezdu dávam len vďaka dvojici Vica Karekes / Erik Gyarmati – E. Gyarmati ma veľký potenciál stať sa skvelým hercom. Osobné hodnotenie: 70% (***)

Životopisný film o Marie Curie-Sklodowska, ktorá medzi vedkyňami má do dneska výnimočné postavenie. Jej životný príbeh určite zaslúži film, ktorý by mal byť hlavne inšpiratívny. To, čo dostaneme od Marjane Satrapi, by som však nenazval inšpiratívnym filmom. Režisérka natočila o živote Marie Curie-Sklodowskej pomerne priemerný film, koketujúci s úrovňou jednoduchého TV filmu. Problémom je to, že ani scenár, ani herecké výkony nedokážu vystúpiť z komfortnej zóny. Najviac pozornosti pochopiteľne dostáva (nielen vedecký) vzťah s jej manželom Pierre Curie (Sam Riley ho stvárnil celkom presvedčivo). Minimálne tu zdôrazňuje film ten fakt, že ako dobre dopĺňali jeden druhého – po smrti Pierra (jej okolnosti film necháva otvorené) Marie už nikdy nebola tou osobou ako predtým. Vedecká stránka príbehu je na priemernej úrovni, objavenie rádia sú miestami prevádzané obrazmi z budúcnosti (vojenské účely–Hirošima, lekárske prostredie–liečba rakoviny), ktoré v danom kontexte príbeh spíš prerušujú a ich pridaná hodnota je diskutabilná. Z hereckej stránky Rosamund Pike (ktorú stále považujem za dobrú herečku) robí čo môže. Bohužiaľ (napriek jej snahe) postave Marie nedokáže dať takú hĺbku, ktorú by zaslúžila. Nehovorím, že je to jej chyba, spíš to, že jednotlivé veci, ktoré sú tomu potrebné, jednoducho nepadli do seba. Film postráca silnejšie vedľajšie postavy. Ku konci filmu jedine Anya Taylor-Joy dokáže niečím prispieť na tejto fronte. Film „Radioactive“ vďaka postave Marie Curie-Sklodowskej mal veľký potenciál, ale možno okolnosti, možno iné veci, nepriali k tomu, aby z toho bol vo svojom žánru nadpriemernejší film. Predpokladám, že niekedy v budúcnosti sa dočkáme oveľa komplexnejšieho a hlbšieho filmu o živote jednej z najlepších a najväčších vedkýň ever. Osobné hodnotenie: 74% (***)

Tretí celovečerný film Riedellovcov točí „okolo sexu“. Dobre, možno je to trochu prehnané, ale to nie, že centrom pozornosti je sex a takmer všetko, čo s tým súvisí. Základ scenáru by som radšej nerozobral – pravdu povediac má viac banálnejších než pozitívnejších stránok. Pravdepodobne však to nie je ani potreba, pretože ani tvorcovia nechceli nič iného, len pobaviť diváka. Lucy Hale vás dostane nenápadne, chémia však medzi ním a Leonidasom Gulaptisom nie je najpevnejšia. Oveľa lepšie na tom film s vedľajšími postavami, na čele s Mindy Cohn a Jackie Cruz. Kvalita jednotlivých scén je dosť kolísavá, ale niektoré sú celkom trefné (napr. hranie vážnej hudby vtedy, keď v pozadí na TV sa prehráva porno). Veľmi odľahčená („romantická“) komédia na ktorýkoľvek deň, hlavne pre ten, kedy potrebujete trochu odrelaxovať a zasmiať sa. P.S.: Dobrý dubing môže celkom slušne vylepšiť kvalitu filmu. Osobné hodnotenie: 72% (***)

Nový Mortal Kombat, podobne ako tie predchádzajúce, nie je potrebné brať vážne. Keď sa pozrieme na scenár, prípadne na réžiu a bojovú choreografiu, tak je jasné, že máme pred sebou „klasické B-čko“ so všetkými (klišé) prvkami, čo k tomu patrí. Nehovoriac o otvorenom záveru, ktorý bez problémov umožní pokračovanie „rozbehnutého“ príbehu. Na druhej strane je však vidieť snahu tvorcov ako aj hercov, ktorí sa snažia brať svoju „misiu“ vážne a svojou prácou potešiť fanúšikov hry Mortal Kombat. Je to akýsi (pravdepodobne nie príliš presne definovaný) produkt „od fanúšikov k fanúšikom“. Výsledok si musí hodnotiť každý sám. Ja osobne som od toho neodpadol, ale musím uznať, že tie cca 2 hodinky pomerne rýchlo ubehli a áno, Josh Lawson v roli Kano je „bad ass“ a v mnohých prípadoch ukradne „show“ pred ostatnými. Takže na piatkový večer na jedno pozretie to určite ujde. Osobné hodnotenie: 71% (***)

Ako to píše užívateľ „EvilPhoEnix“: „Zabudnite na logiku, užite si akciu!“ Scenár filmu pravdepodobne neprekvapí ani menej skúsených filmových divákov. Scenárista Zach Dean s veľkou obľubou čerpá zo známejších filmov z daného (i z iného) žánru – nájdeme menšie či väčšie inšpirácie z filmov od Alien (cez Avatara) až do Na hrane zajtrajška. Každopádne však viac sa snažili (scenárista i režisér) dať do centra pozornosti vzťah otca so svojou dcérou (prípadne vzťah syna s otcom), dôležitosť rodiny, „globálne výzvy“ a myšlienku o tom, že nikdy nie je neskoro dať nielen nám ale aj ostatným druhú šancu na to, aby sme napravili naše chyby („Zachránila ma dcéra.“). Rola Daniela Forestera pre Chrisa Pratta sedí, avšak v jeho hereckej hre nečakajte nejaké prekvapivé momenty (ani teraz nebude „šokovať“ diváka). Z hľadiska hereckých výkonov je na tom podobne Yvonne Strahovski. Na poli vedľajších postáv však určite nesklame J. K. Simmons, pre ktorého vybraná rola (pravdepodobne nie náhodou) sedí parádne. Čo sa týka zvláštnych efektov a výpravy, tak film je na solídnej úrovni – príšery dobre vykreslené. Film napriek svojim menším či väčším chybám je pozerateľný, ale runtime je trochu viac toho, o by bol potrebný. Každému je však jasný, že to malo ísť do kín (na veľké plátna) s dostatočne dobrým vybavením zvukovej techniky. Ako „jednorazový blockbuster “ na „suché“ leto to ujde, ale určite o tom nebudete často a dlho diskutovať s vašimi priateľmi. Osobné hodnotenie: 71% (***)

„Dekovia na krku“ funguje hlavne vďaka dvojici Olivier Marchal / Gérard Lanvin, ktorá je motorom celého filmu. No a hlavne ich, na Francúzke pomery, veľmi solídna „vojna“. To by ako „jednohubka“ na ľahké letné nedeľné popoludnie by aj stačilo. Je to však ešte spojený s mladou Camille, ktorá sa chystá na maturitu a jej rebelské chovanie so spomínanou dvojicou nejako nejdú úplne dohromady. Viem, že práve to by mal byť akýmsi východiskovým bodom, ale ako celok to nestojí na pevnejších nohách – keby aspoň vývoj charakteru by bol trochu presvedčivejší. Z nejakého dôvodu ani Camille Aguilar nehrá svoju rolu úplne presvedčivo. Osobné hodnotenie: 68% (**)

Oslo (Oslo) 2021 – Bartlett Sher                                                                                                              Politikou namočený film, ktorý zachytáva dôležité jednanie Izraela a Palestíny, zastúpených dvomi osobami z obidvoch táborov. To všetko v Osle, kde sa uskutoční niekoľko stretnutí v tajnosti, kde sa jedná o možnostiach a podmienkach mieru. Samotný film je spíš pasívny ako aktívny. Prípadné emocionálne výkyvy sú viac-menej občasné, čo spíš budí dojem „mierumilovnejšej“ atmosféry. (Kto vie, že ako to vypadalo v skutočnosti?) Samotná sila filmu by mala byť v dynamických a komplexnejších dialógov. Argumentácia obidvoch strán nemusí pre bežného diváka napovedať veľa, na pochopenie danej situácii (i z hľadiska dejepisu) jeden film nestačí. Herecké výkony sú priemerné, bez výraznejších momentov. Priemernejší film, v ktorom HBO teraz nedokázal lepšie zužitkovať silnejšiu tému. Osobné hodnotenie: 71% (***)

Tretí film, avšak žánru horou prvý, režiséra Henka Pretoriusa je z hľadiska kvalít na tých najnižších úrovniach, a to v podstate vo všetkých kľúčových indikátoroch. Réžia nejednotná a chaotická, herecké výkony, napriek rutine skúsenejších hercov, spíš minimalistické, mnohokrát amatérske. To ešte viac platí pre niektoré scény (napr. keď sa „bijú“ sestra a jej brat). Scenár síce so slušným potenciálom, ale jeho filmové spracovanie je v troskách. Tí, ktorí sa rád pozerajú na mix žánrov hororu a thrilleru, môžu tento film vynechať bez akýchkoľvek problémov. Osobné hodnotenie: 38% (odpad!)