BOURQUE

Priemerný a nikam neponáhľajúci horor, ktorý sa otvorene inšpiruje z podobných filmov daného žánru. Klasický príbeh a priebeh, ktorý možno zbytočne, možno nie, je rozdelený na tri časti. Ďalšie diela ukážu, že či tento krok bol tým správnym. P.S.: Každopádne pesnička Fear of the Dark od Iron Maiden potešila. Osobné hodnotenie: 69% (**)

Krásne turecké pobrežie, pekné slečny (ktoré spíš preferujú bikiny/plavky ako klasické oblečenie), mladé dospievajúce ľudia, horúce leto a letná romantika. Na to celé sa snaží turecký režisér napasovať klasický príbeh – mladému chlapcovi sa páči dievča, ale tá na neho pozerá ako na brata a „začne chodiť“ s niekým iným. Celý scenár, podobne ako výsledný film, je strašne plochý, postavy sa pohybujú okolo jedného bodu a samotné vyvrcholenie je bez šťavy. Film, ktorý z hlavy diváka sa veľmi rýchlo vyšumí. Osobné hodnotenie: 59% (*)

Seriál „Friends“ sa stali legendárnymi už vtedy, keď natáčanie ďalších sérii bolo v plno prúde. Aj tento „malý“ špeciál mi opäť potvrdilo to, že tvorcovia jak fantasticky vycítili to (výnimkou bola jedna postava, ale to sa rýchlo napravilo), že kto má ktorú postavu zahrať. Koncepcia ich spoločného stretnutia bola celkom dobre vymyslená – je tu celkom vyvážený mix nostalgie, strih najznámejších scén (ktoré aj po 1001-krát vypadajú skvele a svižne), objavenie sa najznámejších vedľajších postáv a „moderná“ hra pre priateľov (ktorú režíruje sám Ross (David Schwimmer)). Bolo dobré opäť vidieť takto spolu ikonické postavy môjho detstva – bez nich by moje detstvo bolo oveľa prázdnejšie. Viac-menej sú všetci v pohode, ale Bohužiaľ Matthew Perry nevypadá najlepšie (srdce mi krváca). To bolo vidieť aj z toho, že on hovoril najmenej. Páčil sa mi, že dostatočný priestor dostali aj tvorcovia – súhlasím s tým, čo povedala Marta Kauffman o tom, že prečo vznikol tento seriál, prečo bol úspešný, prečo je stále aktuálny a prečo sa skončil tak ako to skončilo. Celkom slušný „dokument“, ktorý napriek občasnému príliš „USA feelingu“ ma nenudil (ani som nevšimol tých 104 minút) – štyri hviezdičky kvôli pomerne dobre fungujúcemu nostalgickému faktoru (keď po skončení „spoločného stretnutia“ si spustíte nejaký epizód z Friends, tak sa nebojte – chyba nie je vo vás). Osobné hodnotenie: 80% (****)

Sľubne začínajúca „ľahšia“ rodinná dráma, ktorá sa postupne buduje, ale nedopracuje sa k nejakej výraznej špičke (vyvrcholeniu). Hlavný živiteľ rodiny je typický „chcem mať všetko a rýchlo“ a okolo neho sa postupne rozpadáva jeho vysnívaný sen života. „Veľká“ hádka s manželkou je na priemernej úrovni ako aj záverečná scéna, kde katarzia a následné rozuzlenie majú väčší dym ako oheň. Vo dvojici Jude Law / Carrie Coon bol väčší potenciál. Osobné hodnotenie: 65% (**)

Animák, ktorý šikovne umiestnil reálnu postavu do sveta Looney Tones (prípadne naopak). Taktiež šikovné spojenie „in real“ aktuálneho životného príbehu Michaela Jordana so scenárom Space Jam. Pre mňa Michael Jordan bol nielen skvelým basketbalistom ale aj človekom, ktorý dokázal to aby takmer každý si zamiloval basketbal. Keď človek má rád basketbal alebo hru MJ a má rád aspoň jednu postavu zo sveta Looney Tones, tak Space Jam u neho viac-menej bude fungovať. Charizma MJ a jeho elegancia dokáže film udržať na určitej výške. Druhým silným pilierom, možno trochu „paradoxne“, je Bill Murray, ktorý v roli vedľajšej postavy je vynikajúci. Nemá veľa scén ani hracích minút, ale všetky svoje možnosti využije veľmi dobre (a jeho „jednoriadky“ sú proste trefné). (Práve to je jeden z veľkých problémov Space Jam 2). Space Jam možno nikdy nebude medzi „klasikami“ celovečerných animákov, ale so svojou jednoduchosťou a „skromnosťou“ funguje lepšie ako pokračovanie, na ktoré sme čakali 25 rokov. Osobné hodnotenie: 71% (***)

Po 25 rokoch je tu pokračovanie „animovej pecky“ Space Jam. Kto čaká nejaké „nadväzujúce“ pokračovanie, tak ten bude spíš sklamaný. „SJ: ANL“ je totiž ultramoderným hybridom „klasického filmu“ a animovaného filmu. Základná koncepcia príbehu (prísny otec sa snaží presadiť svoje predstavy a zanedbá tie veci, ktoré jeho syna robia skutočne šťastným) je veľmi známa vec a je budovaná klasickým štýlom a hlavne bez akýchkoľvek prekvapení. Charakter postáv a ich vývoj je absolútne predpovedateľný a napriek všetkej snahe len dvojdimenzionálny. LeBron James je skvelý basketbalista (o tom žiadne pochyby), ale jednoducho nemá tú charizmu ako Michael Jordan. Filmu chýba skutočne dobrá vedľajšia postava (Bill Murray z prvého diela bol neskutočne dobrý). Samotný film je príliš moderný s veľkou dávkou PC a zvláštnych efektov, ktorým sa nevyhne ani samotná hra s názvom basketbal. Ja patrím do starej školy a tým pádom mi trochu vadí, že z tohto pohľadu mysleli hlavne len na dnešné časy a modernú dobu. „Vylepšenie“ basketbalovej hry v tej forme, ako to vidíme vo filme, nemusí (a nebude) sedieť každému (v prvom diele to bol oveľa skromnejší a stráviteľnejší). Atmosféru a zábavu zachraňujú chytré umiestnenie postáv Looney Tunes do známych filmov (Mad Max: Fury Road, Matrix, Rick and Morty, Wonder Woman: 1984, atď.) alebo prítomnosť postáv zo známych filmov alebo animákov, ktorých vidíme na hľadisku počas zápasu (je ich požehnane, takže fanúšikovia „Easter Eggs“ si prídu na svoje). Ich „šaškovanie“ na ihrisku nejako udrží film, ktoré bez nich by v podstate rozpadol. Nový Space Jam uctieva prvé dielo len čiastočne, nostalgický faktor funguje len čiastočne (občasné poznámky na minulosť majú aspoň charakter úcty). Každopádne pochopím jak tých, ktorým sa to bude páčiť (pravdepodobne dnešná generácia), aj tých, ktorý naďalej uprednostnia prvé dielo. P.S.: „LeBron James je najväčší basketbalista všetkých čias.“ „O tom sa ešte diskutuje!“ Moja poznámka: „MJ 4ever!“ Osobné hodnotenie: 66% (**)

Jeden z ďalších pokusov Ruska priblížiť sa filmom Hollywoodu. Scenár a základná koncepcia filmu „Major Grom: Morový doktor“ nesie na sebe základné črty dobre známych amerických filmov. Je to viac-menej len položený do Ruského prostredia. Problém neúspechu vidím v tom „len položený“.  Keby scenárista a režisér dbali trochu viac na to, aby to celé viac prispôsobili k danému prostrediu, aby do toho viac zapojili charakteristiky daného prostredia, tak film by mal väčšiu silu. V tejto forme je to len viac-menej ľahšia kompilácia nápadov a riešení, známych z priemernejších (a miestami menej úspešnejších) filmov made in USA. Filmu nepomáha ani dlhší časový stopár, ktorý v danej forme sa zbytočne šplhá nad 130 minút. Herecké výkony sú absolútny priemer, bez významnejších momentov. Záver filmu počíta s prípadným pokračovaním, o tom svedčí aj scéna, ktorá je vložená medzi záverečnými titulkami. Keď bude, tak určite je potrebný k tomu pristúpiť lepšie. Osobné hodnotenie: 66% (**)

„Zem nomádov“ je spíš zaujímavým príbehom, ako zaujímavým filmom, a vďaka jeho tempu pravdepodobne neosloví každého. Pred Chloém Zhaom predovšetkým dávam klobúk dolu preto, že sa snažila autenticky zobraziť život (amerických) nomádov (je nutný pochopiť rozdiel medzi tým, keď niekto nemá domov a „rozhodne sa nemať fixný domov“), ale možno niekedy až príliš jednoducho. Citom miešané obrazy daného prostredia (zapadajúce slnko, hory, ...), hudby (predovšetkým piano) a (ne)hereckých výkonov dominantne autentických postáv (niektorí herci sú ozajstní nomádi – za info vďaka užívateľovi Tonei) v divákovi mnohokrát budia nielen otázky ale aj občasný pocit, že minimálne aspoň niektoré dni by chceli vymeniť s hlavnou postavou (Fern), aj keď sa to na prvý pohľad znie „nelogicky“. Ona totiž „slobodne“ žije taký život, ktorý jej (minimálne z určitého pohľadu) vyhovuje. Musí sa však položiť otázka – je skutočne šťastná a nič (ďalšieho) už nepotrebuje? Na túto otázku sa nesnaží dať odpoveď pani režisérka, túto „zodpovednosť“ nechá na diváka. Zo strany hereckých výkonov je to „one woman show“ Frances McDormand. Vďaka veľmi autentickej a skromnej hre získala už tretieho Oscara – obrovská gratulácia a rešpekt! Moja štvrtá hviezda patrí jej. Bez nej by to bol len „jednoduchý a menej kompaktnejší film“. Osobné hodnotenie: 81% (****)

Pravdepodobne nebudete sami, keď základná myšlienka príbehu vám trochu pripomenie román Talisman od Stephena Kinga. Samotný „Vodouch“ je celkom pozorovateľným filmom, avšak krváca z mnohých rán. Príbeh je postupne budovaný, ale pred-záver a stretnutie s „Water Man-om“ je trochu spackaný. Dvojica mladých hercov Lonnie Chavis / Amiah Miller len miestami má medzi sebou tú potrebnú chémiu. Sympatická malá rola pre Alfreda Molinu. Osobné hodnotenie: 68% (**)

Na sviatok Vďakyvzdania sa dá dohromady rodina (matka, sestra) jednej ženy, ktorých doplnia jej chlapi (bývalý a súčasný) a priatelia (a ich priatelia). V žánru komédii výsledkom by mal byť zopár zábavných scén, dobre napísané a vtipné dialógy ako aj nečakané situácie. Ani jeden z týchto podmienok nie sú dostatočne splnené, namiesto toho sa dočkáme lacných poznámok, klišé situácii a scén. Nebudem sa čudovať, keď pre väčšinu divákov bude tento snímok sklamaním. P.S.: Nepomôžu ani ukážky pokazených scén pri záverečných titulkoch. Osobné hodnotenie: 62% (**)