Kwaichi

Veľmi pekný pohľad na život a smrť, kde sa smrťou stávame súčasťou niečoho väčšieho. Nemali by sme sa zameriavať len na koniec, smrť ale užívať si chvíľky nášho života. Prelínajú sa tu tri dejové línie, fantazijná z konca éry mayov, náboženská a línia odohrávajúca sa v reálnom svete, pričom hlavní hrdinovia každého príbehu rovnakí. Po hereckej stránke to bolo na výbornej úrovni, ako inak s takým profesionálnym obsadením. Po vizuálnej stránke sa bolo na čo pozerať, či sa už dej odohrával v stredovekom Španielsku, pri strome života alebo v reálnom čase.

Lepšie ako jeho filmový predchodca. Animované spracovanie tvorcov umožnilo zobraziť ich myšlienky oveľa strašidelnejšie a vierohodnejšie. Pamätám si ho ešte z detských čias, keď som ho pozerával na satelite. Aj keď nepatril medzi tie najobľúbenejšie, ak bol voľný čas, s radosťou som si ho pozrel.

Celý seriál je o tom ako sa všetci vychvaľujú aká je Amerika úžasná, a pritom tam nič nerobia. Chlapík tam celý deň sedí v buldozéri a drží na mieste lano a cíti sa ako big boss. Skupina mladíkov hrajúcich sa na profesionálov sa amatérsky snaží spustiť starý čln na vodu, a pritom príde polovica teamu vďaka nerozvážnosti skoro o život, akurát sa pousmejú. Ide o dokument, ktorý vychvaľuje len vyspelú techniku a nie ľudí samotných ani technické riešenie problému.

Pozeralo sa na to dobre, malo to blízko k nedávnej realite, no nevystihovalo je to úplne. Partia pubertiakov síce svojou kvapkou rebelizmu prispeli k zmene režimu, no nadobro s tým pokazili život. Osud, ktorí postihol ich rodiny ma zarmútil, no ale taká bola doba. O pár rokov bude rozum našich potomkov pravdepodobne taktiež zastávať nad chodom dnešnej spoločnosti.

Pekná pocta bratom Messnerovým, ale aj všetkým horolezcom, ktorých životy vyhasli vysoko v horách.

Majú sa handicapovaní ľudia snažiť zapadnúť do spoločnosti alebo majú ostať žiť vo svojej jaskyni? To je hlavná otázka, ktorou sa zaoberá táto kórejská dráma zo sveta športu. Pekne spracovaný príbeh a autistickom chlapcovi, plný dojemných scén. Najviac ma pobavilo, keď tréner vysvetloval prečo má bežať pomaly.

Pekný príbeh o láske, aká je jednoduchá a pritom nádherná a koľko málo stačí k tomu, aby boli dvaja ľudia šťastí. Príbeh bol jednoduchý, no zároveň "rozprávkový", vystupovalo v ňom len málo postáv, neboli tam žiadne zbytočné scény a zároveň je vhodný aj pre oko mladého diváka. Vidíte ako málo stačí na to, aby sa dosiahol úspech.

Výprava, bola perfektná, hudba ušla. Príbeh nebol zlý, ale v dnešných časoch už trochu klišé, nepriniesol nič prekvapivé. Teda hodnotím podobne ako Som číslo štyri. Som zvedaví, či sa tohto roku dočkáme aspoň jednej kvalitnej snímky z Hollywoodu.

Chlapec nepredvádza zlé kúsky, no nemôžem si pomôcť, stále mi pripadá ako šašo na gumičke.

Nie zlý pokus využiť GTA IV engine na vytvorenie animovaného filmu. Podľa môjho názoru by to pôsobilo viac oku lahodiaco na engine z San Andreas alebo Cry engine, aj keď na prácu s ním by potrebovali trochu výkonnejšie stroje. Má to beztak stále ďalek od toho, čo nám ponúka napríklad Pixar.