Kwaichi

Paródia na všetky klasické westerny, ktorá ma veľmi nenadchla. Na prestrelkách sa dalo síce zasmiať ale keď postavy otvorili ústa bola to katastrofa.

Vydarený cestopisný dokument, ktorý cestovateľom poskytne takmer všetky potrebné informácie pre návštevu Gibraltáru. Zaujalo ma najmä spracovanie formou dialógu.

Od veterných ľudí by sme si mohli v mnohom brať príklad. Žili v nehostinnom prostredí, no v harmónii s okolitým svetom prírodou. Aj napriek týmto extrémnym podmienkam sa dokázali adaptovať a viesť v celku normálny život v Pustine. Nie zrovna najlepší, ale vzhľadom na to že prvý fantazijný film od Miyazakiho hodnotím Naušiku vysoko pozitívne.

Celé mi to pripadalo ako keby to nemalo hlavu a pätu. V podstate to boli 2 hodiny chaotických myšlienok a predstáv s pár preexponovanými scénami. Chýbala mi tam aspoň trochu hlbšia myšlienka. A čo sa konca týka, neviem si predstaviť ako by v budúcnosti dokázali oživovať mŕtvoly...

Aj keď film nerozprával históriu presne tak ako ju opisujú moje vedomosti, toto prevedenie sa mi celkom páčilo. Zo začiatku sa príbeh rozbiehal pomaly, miestami až zamŕzal, no väčšinu nedostatkov zatienil výborný koniec, ktorý ma nadchol natoľko, že film môžem s čistým svedomím ohodnotiť 3*.

Silný príbeh, ktorý ma zaujal. Je naozaj zarážajúce, koľkým ľudom zničil ich prekrásny život zle prepracovaný súdnický systém. Rozhodnutie pána Brennana bolo nesmierne ťažké, nebiť pravej lásky by sa svoju manželku určite nepokúsil zachrániť a riskovať pritom osud svojho jediného syna.

Bola raz jedna pokojná planétka, kde sa ľudia od rána až do večera zabávali a užívali si život. Všetko sa však zmenilo keď na ich planétu uskutočnili inváziu podlí pozemšťania. Úsmev z pier a chuť do spevu im síce nezmizla ale život, aspoň niektorých jednotlivcov, bol výrazne ovplyvnený. Vydávajú sa na nebezpečnú púť tajomným vesmírom aby zachránili svojich unesených priateľov. Je priam neuveriteľné čo všetko sa dá rozpovedať len pomocou hudby v spojení s pár obrázkami. Hudba síce bola skvelé, no od mojich vysnívaných melódií je teda na míle vzdialená. Keďže hudba bola hlavnou kvalitatívnou zložkou tohto diela, skutočnosť, že štýl hudby mi nesadol zrovna najlepšie sa podpíše nad tým, že nemôžem toto hudobné anime ohodnotiť 5*. Musím priznať, príbeh ma dojal a aspoň čiastočne zodpovedal otázku odkiaľ sa u nás berie všetka tá čudná hudba ktorú dnes počúvame.

Verzia Naruta pre dospelých. Osobne ma to zaujalo viac ako Naruto a keď sa pozriem na rok vzniku vidím odkiaľ čerpali skoro všetky anime, ktoré som v mladosti pozeral. Jubei predstavuje ozajstného, správneho ninju, ktorý sám putuje po krajine a za pár drobných alebo len pre dobrú vec neváha využiť svoje majstrovské umenie boja aby dal veci do poriadku. Snaží sa to vyriešiť najskôr mierumilovnou cestou, no ak to inak nejde neváha vytasiť svoj smrteľný meč. Práve takéto postavy mi chýbajú v dnešnej dobe.

Aj my mnohokrát zvažujeme či sme sa rozhodli správne alebo nie. V tomto prípade táto neistota prerástla do stihomamu, ktorý prenasledoval hrdinku na každom kroku. Anime to bolo na dosť dobrej úrovni, záver bol dosť prekvapivý. Kopozícou mi toto dielo pripomínalo Mulholland Drive.

V podstate to isté ako Smallville až na to ž superhrdina nie je na všetko sám a jeho špeciálna sila má lepšie efekty a tá Supermanova. Samotný dej pre mňa neponúkol nič nové, no aj keď sa dal vývoj všetkých scén a príchod tých nasledujúcich odhadnúť dopredu, dalo sa to pozerať a vôbec som sa pritom nenudil. Škoda, že som všetky tie špeciálne efekty nevidel na plátne v kine, istotne by to bolo omnoho pútavejšie a ovplyvnilo by to ešte viac pozitívne môj názor na film. Film hodnotím podobne ako Avatar - príbeh nič moc, zaujala hlavne hra špeciálnych efektov.