Acrobat

Jasnačka, ty blb! Nemiestnymi žartmi ma trpaslík udiera do hlavy a núti zameriať svoj pohľad na hrdinu. Je pekný o tom niet pochýb, stačí to? V drvivej väčšine áno, stačí nosom očuchať pozične a grimasne dobré zvládnuté extempore Jolieovej. Je sakramentsky výborným emočným ťahúňom a v podstate jediným možným predstaviteľom Lary C. Nejde o to, či dobré vyzerá, túto vlastnosť spĺňa narodením, ale čo je podstatnejšie, vie ju prevteliť v rozmrazujúcich kreáciách na veľkom plátne. Problémom/riešením Lary je ten, že ju scenárista môže hodiť do akýchkoľvek historicko-dobrodružných sprisahaneckých tém; je to jedno. Má podľa predlohy skákať, strieľať, behať, objavovať, hodiť nejaké hlášky, balast zápletky sa potom vymyslí ľahko. A či je uveriteľný?? Myslím, že nikoho nebude urážať, veď čo potom taký Indiana Jones, že?? Hrdinka, ktorá sa pohybuje svižne a bez pochybností plátnom v profilaktickom príbehu, otvára dimenziu pútavej reprízovosti. Film je možné preto sledovať hocikedy, ráno, večer, najedený, hladný, keď relaxujem, píšem úvahu, či ako podmaz ku domácemu cvičeniu na rozprúdenie ciev. Zanecháva zážitky? Mne len také mdlé, na jeho základe nedokážem spojaznidť v hlave myšlienky na novú poviedkovú esej, ale je to rozkošné, mládežnícke. Vykračujem si tak zbežne s duchom thajského vládcu 15. storočia a zrazu vôňa jazmínu. No nepadám. Vraciam sa späť....

Neber ma touto cestou! Technicke variacie museli byt v 3D putave, avsak skormuteny autor nevyuzivajuci moderny potencial kvoli svojej pomätenosti, ale aj zbytocnej reklamnosti to opomenul. Zijucimi mrtvolami sa neprebijem, ono je to v mojich silach, ale postupoval by som pomaly a vycerpane. V podstate v partii poslednych ludi nie je nikto, kto by stál za zachranu. /Virus sposobil totalnu devastaciu celeho sveta. S tym ale suvisií daleko viac otazok a problemov. V prvom rade zanikla akakolvek distribucia nerastnych surovin (ropa, plyn....), elektriny a vody uz nehovoriac. Nemrtvi maju na starosti ine veci ako blaho normalnych ludi, ktorych je hrstka pocitana na desiatky kusov. Ruka v ruke je tak ohrozene pestovanie obilnin, stromov a vsetkeho, co svojimi plodmi zasycuje cloveka. Pytam sa, ake zasoby jedla, aka cista voda, aky sexappeal hrdinov, clovek v takomto svete rozhodne vyzera ako z The Road. V poriadku - toto som mal ale stale v mysli, ked som sledoval tie usmievave tvare a boje. Vizitku mi film dal uz japonkou stojacou v „shower“. Uzko efektna, nudna, bezemocna, citelne pritiahnuta, nic nehovoriaca. Celkovo tak posobi aj snimka, ktora uz po tych rokoch celej serie opakujuco starne a unavuje samu seba. Uz to nie je ten zlatucky podzemny intimny boj s pokusom nadychu o hutnú atmosféru. Tomuto ide o niekoľkosekundové povznesenie v proporciách slow motion s 9 mm Lugermi a americkymi centakmi. Zastupenie cernochov, azijakov, emancipovanych zien je úsmevne splnené a nasledne len odškrtávam nulove postavy. Aby mi nebola priznana vina za opovrhovanie, mysľovo vysiľujúci suboj Mila/ali vs. Mysterious Saw v sprcharni posobi blahodarne na temne komnaty spisovateľovej duse. Vypustenie bielych kralikov na opustenu lod uprostred nicoho (chapete, co teraz s nimi?!) by bolo trapnejsie nez sucasne pokusy v Hadrónovom urýchlovaci. Nastastie prichadzaju cierny muzi, ktori si rozkazy nechaju davat od prsnatej blondiny a vyhladia to tam dufam urcite. Pre dobro tych ludi samozrejme. / Chcem ta drzat pevne a nepustit, ale unikas mi do sveta fantazie, kde v momentalnom rozpolozeni nemozem ist. Cesta spat by nemusela byt ista. Režimy sa rucaju a ja neviem co zajtra s mysľou, potraviny drazeju a ja neviem ci zobrat len pol chleba, ropa sa minula a ja neviem, ci poletim do zasnúbenej zeme. Vidina zivota po tom? Biedna. (videne 03.02.2011, DVD)

azda neexistuje človek, ktorý by si nechcel zabojovať s anjelom. Vidieť ich by možno stačilo, ale dôkaz nemôžem podať. Precitlivenosť reakcií na ich prítomnosť je adekvátna neustálym nešťastiam, či obyčajnej pomoci. Nutnosť Salomona bojovať proti anjelom vytŕča z jeho možno neukojenej detskej fantázie. Iste, metafyzično je vďačným nástrojom na ospravedlnenie vlastnej (surovo povedanej) zmätenosti, ale tomuto nemôžeme uveriť aj keby sme sa sebamenšie snažili. Preveril možnosti vlastnej aury? I keby anjel stál priamo pred ním nevšimol by si ho. Nenalial som si čistého vína a aj tak som dokázal posmešne bedákať nad týmto "anjelským" výtvorom. Oporou mi teda stále zostáva nemodifikovaný tomizmus o anjeloch a starozákonný boj Jakuba (česť mu) a Pánovým anjelom. Vyhrám, nepustím ho a požehná mi. Dúfam.....(JOJ, weeks ago)

S oneskorením, ale predsa musím zasadnúť do kresla a pripojiť svoj subjektivizovany názor na tuto už teraz prezradím excelentnú historickú ságu (či ako to mám nazvať). S pokorou sa obraciam na scenár, jedným prstom utieram slzu a druhým mu varovne ukazujem, čo to so mnou porobil. Knihu som nečítal a ani zďaleka nebudem, myslím si, že film ponúkol takú historicky besnú jazdu, že emočne som vyčerpaný. „Jojka“ vyfúkla tromfy všetkým kanálom a ponúkla jediný a zároveň najlepší program na televíznych obrazovkách počas Vianoc. Myslím si (neviem ako ostatní), že spojenie viacdielnej ságy do 2 dlhých večerov sa náramne podaril. Extratrieda série na Nový rok (01.01.2011) bola o máličko brilantnejšia ako 2. január, avšak úvodné časti chceli nastoliť dej, vysvetliť charaktery a dať jemnú príbehovú os kam sa to bude uberať. Hoci u filmov hodnotím o čosi viac formu, cítenie s hrdinom, tu musím opätovne na piedestál výbornej práce postaviť fantasticky scenár. To, že televízia nedávala reklamy znamenalo môj trest, nakoľko som si nemohol ísť spraviť ani jest, tak ma ten príbeh pohrúžil. Tých slov a myšlienok, čo mám momentálne v mysli je obrovské, pretože nad scenárom a príbehom sa doteraz dojate usmievam. Gradácia deja, výborné neklišové charaktery, historické myslenie, motivácia postav a ich činy, rozpoloženie a beznádej, pohŕdanie, svätosť. Absolútne všetko do seba zapadalo. Postavám fandím, cítim s nimi, iné preklínam, chcem ich zabiť sám, je až neuveriteľné ako som niekedy bytostne žil nie so ságou, ale priamo v nej. Tom staviteľ, Jack, opát, Aileen, kráľ, biskup, všetci si odohrali svoje s bravúrne napísanými charaktermi. Akonáhle som si zamiloval jednu postavu, v ďalšej scéne som to musel prehodnotiť, a už fandím inej. Snáď som za celých tých úctyhodných cca 8 hodín nenašiel výraznejšie slabé miesto. Zverstvá, mystifikovaný (čo už) stredovek, Božia vôľa. Apropo tá Božia vôľa bola azda pilierom bravúrneho pochopenia. Nedávala sa do úst iba tým „zlým“, ale čo je dôležité aj tým „dobrým“. Krása spočíva teda v komparácii, čia teda bola. To, čo cíti opát, alebo biskup.....Film vynikajúco neukazuje Božiu vôľu v ústach človeka len ako príčinu tých „zverstiev“ v stredoveku, ale výborne ju vyvažuje pohľadom druhým, o to správnejším. Nadávať na stredovekú inštitúciu Cirkvi nemusí divák, to robia úžasným a správnym spôsobom naši „kladní“ hrdinovia práve paradoxne skrz svoju vieru. Veď čo iné bolo príčinou stavby katedrály v Kingsbridgi (a vôbec nielen tej) a čo dnes mnohí obdivujú ak nie viera, Boh. Je to história, to je na tom dobré, meniť sa to nedá, len vziať v úvahu. Späť od myšlienok Božej vôle. Realizmus dialógov je dojemný. Rovnako masívne víťazstvo „zla“ v prvej polovici je tak ťažko zvládnuteľné, že som sa zlostne mrvil v inak pohodlnom kresle. Vybičovanie emócii má sága plne v náplni práce. Prirodzene pôsobí aj poprepletanie sa príbehových línií jednotlivých postáv. Zaradenie príbehu do stredoveku je (aj pre mňa) taktiež rozumný počin. Realizmus stredoveku nebol až taký drsný ako sa píše, všetko prebieha tvrdo, ale v rámci žánru, či dokonca histórie. Film poteší aj TAKMER verným prepisom dejín, hoci pár chýb sa nájde aj tu. Chce sa tým povedať len to, že ide azda o najlepší vzťah historického filmu k histórii – samozrejme k obdobiu občianskej vojny medzi Matildou (Maud je saský ekvivalent mena, keďže v Británii ešte len nastúpia „Plantagenetovci“ skrz Henircha II.) a jej bratrancom Štefanom z Blois. Vyťažil z nej maximum čo sa (tak aby pasovalo do scenára) dá. Forma je podmienená televíznym cieľom (strih, kamera, výprava). V bitkách vidieť Scottov vplyv tak ako aj na celú ságu. Casting a kostýmy si ale zaslúžia pochvalu a bez akýchkoľvek námietok obstoja popri drahých výpravných celovečerných filmoch. Čo povedať na záver? Najpríjemnejšie filmové prekvapenie, za ktoré treba ďakovať bratom Scottovým (kdeže Mimica-Geezan). Prvotriedna historická sága s neuveriteľnou gradáciou deja absentujúca akýkoľvek náznak klišovitosti, marazmu, či rutinnosti, ktorá jednoznačne tromfuje úprimným príbehom osudov postáv v perfektne napísanom scenári. Som absolútne spokojný a okamžite pripájam 5 betlehemských hviezd. Katedrála je mŕtva, nech žije katedrála. (01.01.2011 – 02.01.2011, TV JOJ)

PROLOGUE: Ženská smrteľná (a nesmrteľne dokonalá J.A.) Vrana. Spojenie s hlavnou hrdinkou v dokonalých metamorfózach. Krvavé oči, kožená pásová bunda, mokré stredne dlhé vlasy. Čo viac si má hriešnik a luhár priať viac. Baby, priblíž sa, doráňaj ma saskou tradíciou, pošli do parareleného sveta, vyžmýkaj emócie a city. Nemyslím, nejem, bdiem, bojujem. Dark Angel action. Neviem čo robiť, žalúdok zviera pocit strachu. Pristupuj tvrdo a citlivo zároveň. Pomykov, približuje sa ako duch E.A. Poea. Kriste, tá červená. Páni, krvacajúce pery, maskáče do snehu? nerob zo mňa posadnutého. Šaliem. To nie je dobré. Odchádzam. Watch tower to Alba. http://www.youtube.com/watch?v=B8_pgxLU5Q8&playnext=1&list=PL41482C1C7B588CFB&index=65 // ALBA DESCENDS: Ak vychádzam s Poeovej filozofie skladby (na naše účely) nielen básne ale všetkého, umocnenie pocitu jednak beznádeje, trúchlenia a na druhej strane rešpektu, bojaschopnosti vyvoláva seattleský anjel. Netuším, či anjeli budúcnosti, ktorá je vždy zdecimovaná, takto konajú a vyzerajú, v nebi však takíto povedzme presne spievajú, či lietajú. Teda v to dúfam. Pomykov a strádanie všeobecného, nutkanie zažiť spirituálny nádych, osvojenie si myslenia a pocitov X-452 mi nedáva potrebné odpovede na otázky „ako zachrániť svet“, nutká však vzkriesiť pocity blahosklonnosti k nevinnej žene (slečne), ktorá nie je reálna a preto spôsobuje to prekliatie uvedomenia si obrovskej diaľky, ktorá medzi nami je. Môžem ju ako Vrana pozorovať zo striech, z okna môjho dobre skrytého domu, je to ale dobré na jednu vec – ešte viac sa zmáram a nutne otváram ďalšiu fľašu lacného Beaujolais. Ľahostajnosť, NIE však k DUCHOVNÝM otázkam, nezbednosť, krajná nedospelosť, trúfalosť 452ky nesú v sebe inšpirácie pohľadu ďalej, za horizont. Vymyslená obludnosť a charakter nemôže mať vplyv na zmýšľanie v súčasnosti, a hoci som nebol na napr. Aljaške, viem že existuje. Neopunková anarchia je vstrýcnym momentom možného usporiadania budúcnosti, zasiahla(ne) ale celý svet? Chlieb a hry sa zmenia na boj o vodu a chlieb, no ja neviem či zvíťazím. Po nociach ju sledujem. Tomu stvoreniu, ktoré vymyslel otec T-800, nemôžem byť na príťaž. S bratmi dominikánmi mám priateľské vzťahy, našťastie, inak by som nemal kde spať, a tí mi občas poradia hľadať odpovede v kaplnke. Často som tam, pár krát tam zašla aj ona, no ako som si ju ukotvil v hlave, je aj vtedy ak unikám nočnými ulicami pred bandou opilcov. Zvládol by som ich, ale nemôžem riskovať. Nechať ju tu opustenú....sám nemám usporiadané myšlienky. Nepotrebujem od nej úklony, uznania, pohladenie, stačilo mi ak som v čase jej súboja 1 na 1 stopol v bočnej ulici 3 ďalších, ktorí jej mali nakopať jej fantasticky tvarované telo. Stopou sú vždy zuby pri soche Nepoškvrnenej Panny Márie. Vtedy sa niečo stane, a hoci sa väčšinou ubrániť vie, snažím sa byť na pomoci niekde blízko. Za stĺpom ma v kaplnke nemôže vidieť, hoci som tam párkrát v jej prítomnosti bol. Ju nezaujíma nehospodárnosť atrapy štátu, hladní a opustení...K nej ešte len spejeme. Nie rýchlo, načo sa ponáhľať, rozvrat však nemáme pod kontrolou. Prudko mystickú ženu (slečnu) dokáže na určitý čas zatlačiť naučená skladba Verdiho Nabucca, tá krvavá stopa na jej perách, kožené rukavice bez prstov spúšťajú stav mantichorskej mysle, pocity zjavujúce sa odnikiaľ, a opäť zanikajúce len čo utekám pred betlehem. Psychický vzruch je krátky ale o to intenzívnejší, pohlcujúci, že netrénovaný a neveriaci by som iste upadol do stavu marazmu. Keď prší je najlepšie. Vtedy sa cenťákom odvďačujem človeku na okraji spoločnosti menom Orwel, ktorý zmočeným prstom ukazuje na vševidiace oko. Je nad cintorínom. Hm. V duchu si hovorím - rovní sme si len pri narodení a smrti. Ak prídeš, ty bezcitná smrť po ňu -452ku alebo po mňa, stretneme sa niekedy? Obávam sa odpovede čierneho stvorenia, s beznádejným veru nie. ANGEL NEVER: Neboj sa vrany, som priateľ. Darovať srdce jej nemôžem, nech akokoľvek by som chcel. Kliatba Ecovho kyvadla je neústupná, a jedinou útechou zostávajú špinavé pozadie stien, ulíc a domov odkiaľ ju môžem sledovať. A kaplnka....nezabudni na kaplnku....//

No mercy. In poem. Beda tým, čo vo svojich srdciach pyšne zmýšľajú! (STV 2, 31.12.2010)

Tá nádhera pri druhom pozeraní..../Vitajte don Quijote. Prehliadka je Vaša... SEKTOR A: Hobit rozprestrel svoje kupolovité javisko a Amor pulzuje svoj tep do erotických rovín, ukazuje bucľatým prstom na pery a psst....nikomu nehovor, že som si podrezal hrdlo. Neveriacky sťa polonahý beduín vkráčam poslušne, ale rozpačito do budovy posiatej vojnovými listinami váľajúcimi sa po americkom dôstojníkovi, ktorému nevyšiel seba deštrukčný pokus o prevtelenie sa do podstaty anjelského telesa. Nevšímavo, s pohrdnutím Dolores kráča ďalej a podáva cigarettes, ktoré hanebne odmietam (poučený Rachel) v opojných gestách anglického gentlemana. Terapia bočných dverí s miestnosťou sa pri mojom letmom pohľade mení na súboj mantichorských ošetrovateľov s abcházskymi pacientmi. S napnutým žalúdkom pochodujem bez vzdoru, ale so strachom do izby, z ktorej predsa nemohla ujsť. Utvrdzujem sám seba o zdravom rozume, túžim stískať studenú vodu. „Ukáž mi smer, prosím“! Slabosť na čaj prejavujem pred Dr. Engelem a obranný mechanizmus nefunguje. Začínam precitlivelo reagovať, rúcam sa s otázkou „pomôžte mi vstať“. Na noc zaspávam v....SEKTORE B: Temnosť noci a sna padá sťa popol z neba a Dolores čaká kým sa oblečiem. Nevyhnutnosť Markovej prítomnosti mi pomáha odolávať výčinom veternej smršti, záhrobiu, nacistickej prítomnosti. Dr. Martin, pohlavár beznádejnej a systematicky milej ustanovizne, pozorne sleduje každý krok. Urobí všetko. Vystagnuje dym, oživí mŕtvych Judes, zápalky dochádzajú, obľúbené auto vznesie do neb, deti nechá napospas nespravodlivému osudu v zvrátenej kráse s prírodou. Neviem, či bdiem a či spím, myslím a či súložím, oheň v skalnom previse však určite vidím. Blízko je pravda, nemoc prvorodených. Tajomná rieka ukázala smerom na prekliaty ostrov, preto vravím „Zbohom bejbi“, idem vyšetriť zločin. Zločin šialenstva, zrady, poznania. Ten sa má skrývať v....SEKTOR C: 10 portlandských rán existenčne vnímam za pazvukov arabských starovekých nástrojov. Potkany, je ich neúrekom, bez čarovnej píšťaly som nútený vziať si len žiarivý biely oblek a jasnosťou mysle oslobodiť utláčaných. Rozprávam sa s lobotomistami, ktorí nevydávajú zvuky, ale záhrobný spev nútiaci zabudnúť na všetky moje túžby. Vycítim však smer. Maják nádeje. Zlorečená je cesta k nemu, avšak fantázia znásilňuje myseľ sústrediť sa na nenabitú Springfieldku. Výsmech dostávam od zúčastnených v Majáku pravdy. Zvraciam od reality, veľký to nával, Martin hovorí, veď som to čakal. Čaj si spraviť ísť musím, na trajekt dostať sa takisto skúsim. Kravata škrtí, klobúk zachytáva vodu, do FBI trielim, pustiť všetkých na slobodu. Žijem ako dobrý alebo zlý? It´s time for a cursed pill, Mr. Dominique! // Režisérsko-scenáristické orgie kumštu, duchaprítomnosti, existencie strachu, šialenstva, zvrhlostí a pokory zároveň. Bravó všetci Scorsesemu prespevujú. Tá nádhera pri ďalšom pozeraní...(30.12.2010, BD)

Verejnoprávnosť k nám (Slovensko) na Vianočné sviatky dorazila s italskými chuťovkami na tému vášnivý trojuholník lásky. To, že v susednej izbe súloží hlavný hrdina s pohľadnou cigánkou a jeho konečná životná láska to musí počúvať, je v podstate obzrazom tejto kvadrilógie. Žena zosunutá z piedestálu a hodená do sfér bordelov a štetiek nie je pre mnohých nevýhodou, avšak prienik do sŕdc citlivejších divákov, ako to talianske série vedia (napr.Elisa...), sa tu nemôže konať. Násile na ženách, jemné perveznosti nie sú explicitné, ale jednoducho sa dá vycítiť odchylnosť režiséra. Podkopanie deja robí jeho zbytočné natiahnutie, a miestami nezmyselné sťahovanie (lepšie povedané objavenie sa) postáv na rozličných miestach. Nevýhodu vcítenia sa do boja a myslenia hlavných hrdinov spôsobujú veľmi povrchný a ničím zaujímavý "záporáci". Jedine herecké obsadenie je ako vždy chvályhodné, umelecké duše v tichosti a pokore pookrejú nad Orsini I. aká hlavnej hrdinke - neherectvo, ale šibalskosť, tajomná skromnosť a beloba robia svoje, opitá na mol a s guľkou v tele, zvrátenom rímskom svete. Viva Nazionale! (STV1 2010)

V záplave primitívnych, nahych, uchylnych, grgajucich, precitlivelych Santov, Santov samych, bez brata, s bratom, so skriatkami, ci bez nich, s bradou falosnou alebo pravou, ktorymi nas pohlcuju komercne telky, aby vymyvali mozgy; posobi tento skromny, baznou ohanajuci sa, nizkoropoctovy beznadejne citovy britsky tradicionalizmus skutocne ako Vianocny zazrak. Pokorné a milé sledovanie. (STV1, vianocny cas 2010)

Netusim, co by mohlo omilostit tento snimok. Uz fakt, ze ho z tejto komunity nikto nevidel (ci nechcel?) je velavravna a ja sa nehodlam rozpisovat. Nefunkcne vedenie smerom k divakovi, najtuctovejsi "pribeh", ktoreho koniec, ba dokonca priebeh sa da s istotou poznat uz pri citani teletextu. Aku silu nevedno, impozantnejsie a tragickejsie, ci napinavejsie posobili vysledky prieskumu politickych stran. (29.12.2010 TV JOJ)