Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Drama
  • Dobrodružný
  • Krimi
  • Thriller

Recenze (2 022)

plakát

Krev na křídlech (2010) 

Načo vo vašu mizernú Hodinu myslieť na hovädiny?! Nemáme čas, tak myslime na niečo pekné, špeciálne, iné, výnimočné. Mnoho lyriky. Ako človek v Hodine inteznívne. Ale ako divák, trúchliace. (videné 01.07.2011, BDrip)

plakát

Útěk ze Sibiře (2010) 

Jemne s ľudským citom, drsne s preživším naturalizmom, pokorne pred prírodou a v dôvere s Bohom. Azda sa nenašiel jediný film v tomto roku, ktorý by posunul k pravdivosti moje tvrdenie o všednej relativite vecí. Všetkých bizarných modiel tohto sveta, ktorý k slobode sa dostáva cestou podhubných reštrikcií, sťahovania zákonnej slučky a podpovrchenj hry. Na malom a intímnom mieste o veľkom, nie tak cudzom. The Way Back ako očista, ako spoveď, ako symbióza v nadľudských sférach, kde človek nie je pánom, lež rovnocenným partnerom Vyššieho. Čo k ceste potrebujem? Vôľu, dôveru, silu, palicu, kabát, vodu? Som slabý a pokojný, ergo „Neviem“, a ani neviem s určitosťou to, ako to títo zvládli. Človek človeku nie pánom, zverom, skazou, otrokom. Ale rovnosť nech nás zdobí. Komunizmus špina, predsa ti rozšliapal hlavu a prikázal anjelom preniesť obete na oltár svojej velebnosti. Všetci tvorcovia a herci na dokonalú. „ ....ale zomrel ako slobodný...!“ Všetkým, ktorí prišli o ...... a prichádzajú! (videné 24.06.2011, BDrip)

plakát

Drive Angry (2011) odpad!

Lákavá možnosť- byť nedobrovoľným samozvaným vyslancom pekla, jazdiť si na prikrčene športovom aute a s pekelným nádychom pribrať pár dievčat, ktoré mu akosi neodolajú- je proste v zložitých ľudských momentoch jednoducho neodolateľná. Vkĺza do mysle a snaží sa presvedčiť, ako mnoho ďalších v rade stojacich, o milosrdenstve pekla. Cage je dobrák, cesta aspoň poriadne krvavá, jeho správanie má byť divákom ospravedlniteľné. Film neservíruje v podstate nič pozitívne, ani prevratné, ani zapamätateľné (iba Megan má patent na opravu áut). Drsný, hoc primitívny biják s kvázi šľachteným motívom a zle stráženým peklom. Či by som menil seba na posteri? Ale áno, preto to jedno pozretie je (bolo) priam nevyhnutné! No ak mám na výber (čo nemám), vyberám si cestu Vrany. (videné 13.06.2011, DVD)

plakát

Hanna (2011) 

Step by step. Heart to heart.... Iste, keby sa Hanna uberala smerom načrtnutým v prvých 15-20 minútach (odhad) spojenie film-divák v úžasnej symbióze by fungoval na výbornú. Nie odfláknutosť, ale nestotožnenosť sa s ďalším priebehom filmu ma dostáva(lo) do polohy neutrality. V prvom rade je zaradenie filmu mätúce. Bourne ani nič podobné, či nebodaj M:I sa nekoná (niežeby to bolo na škodu), len ak Wright podá následne mne ako divákovi vyslovene „artový“ snímok s presahujúcim motívom, cítim sa zmätený. Nemôžem s určitosťou povedať, že sa mi tá forma miestami nepáčila (pre mňa úžasná perníková chalúpka s okolitým prostredím ako nejaký nemecký Parnass), ale pomykov z akčného filmu (niekde uvádzajú dokonca akčný thriller!), zabijakov, CIA, pokusmi, dával pachuť „čo teraz, hodnoť!“ Tobôž tie všade spomínané zvukové orgie sa až tak výrazne nekonali a TCHB dotvárali celkovo kubistický obraz filmu. Aký osud Hannu čaká? Herci, kamera, striktná prízemnosť príbehu tvorili výborné trio. No nepopieram, že som očakával viac než som mal v pocitoch, myšlienkach na konci. To nezmením, ani nevezmem späť. Na začiatku tak nemusela byť istota režiséra, ale len tušenie a artové myslenie, ktoré zákonite odsunulo príbeh a jeho kompaktnosť inam, preč, mimo. (videné 16.06.2011)

plakát

Gejša (2005) 

Iste je pomer ázijskej exportnej hereckej krásy najväčší na milimeter štvorcový práve na tomto filmovom páse. Treba mi však ako divákovi viac chápať a obsiahnuť japonskú kultúru. Na to sa necítim, bolo to však príjemné a hlavne pokojné sledovanie.

plakát

Východní přísliby (2007) 

EASTERN: Hrdlo. Angličtina. Pôrod. Mortenssen. Homosexuál. Dážď. KGB. Matička. Cassell. Britva. Sauna. Tetovanie. Sparno. Čečen. Dieťa. Husle. Boršč. Watts. Christmas. Polícia. Odtlačok. Mercedes. Motorka. Denník. Mládež. Chrám. Hviezda. Kazateľ. Mueller-Stahl. // Túžba spievať so všetkými spoločne, keď vytreskol prameň živej vody v chorobami a suchom sužovanom svete. Nebeská partička zúčastnených na plátne rozohráva tú najintímnejšiu divadelnú drámu z prostredia organizovaného zločinu pod vedením fenomenálneho režiséra, ktorý pochopil, o čom má vypovedať. Cronenberga nemám v talóne, pretože jeho onanovanie nad ľudskými obsesiami je jeho súkromná vec. Tu však obsiahol a pochopil všetko, čo v mysli mám. Priam detská, nadšená radosť, podskočenie v kresle, keď vidíte Vigga prvýkrát na plátne. Dokážem sa aj dojať – mysli- slzy v očiach, ale bez toho, aby slza stekala po líci. Je to také napätie, stotožnenie sa aj s ďalšími. Kriste Pane, na prstoch jednej ruky zrátam lokáciu deja!! Ešte magickejšie pôsobí zistenie fatálnej uzatvorenosti všetkých a všetkého. Neviditeľná množina prvkov v hustote hodinky päťdesiat. Jeden jediný husľový podtón, 4 postavy, 3 miesta, 1 pointa a je dokonané v dokonalosti. To minimum zasahuje pol sveta. Nenúti moju myseľ extrahovať, ale extenzívne myslieť na priateľov, ľudí, svet, spravodlivosť, pomstu....Nijak inak sa to nedá, sila, jednotnosť, bezcitnosť, reálnosť, (ach tá reálnosť), robí z tohto snímku totálne najlepší Davidov film. Homogenita, výsostná originalita mu dovoľuje profesionálne uškŕňanie sa na pochabú konkurenciu. Neuveriteľná dilema. Pokračovať? Jedna polovica áno – neopúšťaj hrdinov, chcem prežiť neopakovateľné znova, vojsť hlbšie, tém (vori v zakone) je dosť. Nechať tak? Druhá polovica áno – výborná beznádej, nevedomosť ako mu z toho šibne, nemáš divák právo vidieť viac, tvoj život je v ohrození, je to iná partia, nie pre nás. Netuším....Temná radosť z filmu je však nekonečná a skutočne precítená. Výborne. Ten názov a plagát.... // PROMISES: Vyzdvihnutie. Nepokoj. Trvácnosť. Realita. Peklo. Dobrota. Faloš. Radosť. Dojatie. London. Viggo. Ruženec. Alkohol. Prsty. Chelsea. Štetka. Sen. Oko.

plakát

Jsem číslo čtyři (2011) odpad!

1.som rád, že mimozemšťan ocenil našu planétu 2. Clark Kent bez stigiem, ale s modrým svetlom. Čo robí? Svieti modro. 3. serious movie skip – 1h:23min 4. (Áno), je to dcéra Naomi Watts. 5. Intímne boje; nevysvetlia mestečku, prečo sú v „raji“ kráterové stopy. Caruso! našťastie držíš uzdu, no priškrcuješ, neinvestuješ dušu! 6. Ako ten psík si vyspevujem „Radioactive“, ktorý drží pozitívne nálady, avšak end titles vypni!! 7. I am number four si trochu sexy, ale ožením sa s inou (iným). Kto je vlastne sedmička? 8. (videné 10.06.2011 BDrip 720)

plakát

Světová invaze (2011) 

Je zrejmé, očakávané, že jedno z troch amerických veľkomiest bude poslednou (ale zároveň prvou) baštou boja ľudskej rasy s aliens. Vojaci v Rusku, Británii, Indii, Pakistane, Číne nie sú hodní zaštítiť ochranu ľudstva. Navyše v prípade amerických ochrancov s M4A1 platí, že ako divák s nimi musím trochu aj súcitiť, pochopiť ich mizerné rozpoloženie, vidieť ako opúšťajú tehotnú manželku a pod. V tomto prípade je mizerné 20 minútové intro sparným dusnom, v ktorom sa nikdy necítim dobre. A tešil som sa už pri prvej minúte, kde to trieskalo, no produkcia určite nechcela naskočiť do rýchleho vlaku. Takže! Balast, sentiment, Peňa s deťmi, mŕtvy brat, rozložený kapitán nikoho absolútne nezaujíma. Rušivé prvky tradičného zloženia vojakov (čierny, žltý, biely šéf, záhadne jediná preživšia ŽENA) pôsobia samozrejme komicky. Jedine, s čím si film môže polepšiť je technická stránka filmovania bojov a pointa Alienov. Tá druhá je pomerne dobrá. Mám rád nevedomosť odkiaľ a prečo prišli, či len tak hádať dôvody ( 2 vodíky a kyslík?). Rovnako sa mi veľmi páčila smrteľnosť alienov, ktorí sa pohybovali krokmi, kryli sa, pár ranami sa dali dostať. Veľmi povzbudivé, ak si vezmem v úvahu, že nás v sci-fi opíjajú rožkom aká dokonalá je e.t. rasa. Rovnocenný boj v úkrytoch s nádychom akej-takej taktiky. No a tá roztrasená kamera? Na mňa pôsobila zmätočne, naivne, tak školsky. ( Porovnaj Green Zone, či viacej statický kultový BHD.) To, že r. 1998 J. Kaminski objavil čaro behania za vojakmi sa musí vedieť aj spraviť. Občas ma bolelo ľavé oko. Zlé nie, ale trochu viac profesionálne. Zachraňuje strihač mazák Wagner. Zdevastované L.A. je nádherný pohľad ; no veta „americký vojaci ukázali ako na to, ostatní sa naučili.....“ spolu s „nábojovým“ občerstvením vykúzlili nie uznanie odvedenej práce, ale sklamaný smiech na mojej tvári. (videné 03.06.2011, BD)

plakát

Machete (2010) 

Cabrón 1: Rodriguez natrepal do tohto filmu všetky trademarky, ktoré ako director používa, preto je film svojský, ťažko s niečím zrovnateľný. TM-y dodávajú domnelú charizmu jedinečnosti, originálnosti. Nápadmi to srší, preto si stačí vybrať so širokej palety rozličných spôsobov zabitia muža, úpravy auta, technických modifikácii svojej zbrane. Ako vždy, však film nedrží pokope. Klipy, epizódy, scény sú samotným filmom. Od takýchto počinov viem presne čo mám očakávať, zábava bola, len ten pocit zbytočnosti, prehnanosti, necitlivosti. Rodriguez stále o tom istom, navyše ďaleko od precíznosti a vzťahu ku mne ako divákovi. Všetci sú mi ukradnutí, nech na konci si len prašivý pes oškrabuje blchy na roztečenej asfaltke smerom k Méchiku a dojedá zbytky mŕtvol. Nechcem a ani som nesympatizoval s Danym, ktorý je ako taký Mexikánsky T-800. Slovom nasrať na všetkých a na všetko je to najlepšie, čo môžem urobiť. Ukážka zabíjania v rôznych originálnych podobách. However, záverečná bitka je neskutočne odfláknutá, nezvládnutá, preto len umocňuje dojem nepodloženosti všetkého, čo sa dialo na obrazovke. Cabrón 2: Viac ako film som to vnímal ako politickú agitku slobodného cestovania špinavých, zabíjania chtivých, nič nerobiacich Méchikáncov, ktorý chcú poukázať ako s nimi (vždy zlé) U.S.A. zachádzajú. Uff, až choro vyznieva politický podmaz. Koľkí by menili USA za Méchiko?? Ako dobré sa točí z Kalifornie Robert, že? Cabrón 3: Alba a Trejo v aute, správne nasvietené, výborné farby, kráska a zviera v čistej podobe. Moje uznanie....(videné 01.06.2011, BD)

plakát

Rychlejší (2010) odpad!

Človek na ceste pomstou si nezaslúži rešpekt ani úctu. Sám sa vezie na vopred jasnej ceste pádu, temnoty a berie so sebou všetkých. Je už len chodiacou mŕtvolou, ktorá nie je pokojná, ale nervózna, trasúca sa. Nemôže kázať, lebo na to nemá právo, nerozlišuje, zatemňuje sa mu myseľ. Chevelly vskrz slnku s usmiatou tvárou je fatamorgána a zbožné prianie directora alebo screenplayera. Celý film je biednou ukážkou vyvstavania charakterov, kde za tých ťahavých 97 minút, nenájdem impulz, ktorý by ma primäl aspoň k povrchnému prežívaniu a súcitu. Nezmyselný killer (azda najzbytočnejšia postava čo som za posl. roky videl) je vrcholným dôkazom slabosti orientácie v základných psychologických smeroch. Nič nefunguje, nahovárať si niečo iné nemôžem, a ani by to nesvedčalo zdravému odstupu od takýchto počinov. A čo bude potom, ak démon sa ukľudní?...