Aquarius

Ozvena samopalu medzi mrakodrapmi.

Krutý výsmech súčasnej americkej stupidite.

Je to len doplnok ku hre. Dejovo je hra recykláciu stokrát videného, ale vďaka strašidelnej atmosfére a nechutnej brutalite jej to všetci (vrátane mňa) odpúšťajú. Tu sa jedná v podstate o to isté, len s ešte plytšími dialógmi. Všetky postavy sa tvária akoby mali v zadku štupeľ a rozumu tiež moc nepobrali. Takémuto "dospelému" hororu by oveľa viacej slušal anime štýl, Downfall však vyzerá skôr ako kreslené seriály čo chodia v nedeľu ráno na Nove. Viem že mnoho comicsov pre pokročilých vyzerá rovnako ako bežné comicsy o superhrdinoch a štýlom kresby sa Watchmeni od povedzme Spidermana (berte to s rezervou) moc nelíšia, tieto comicsy však ponúkajú niečo ako presah a komentár k celému žánru, preto tam ten štýl nevadí. A priznajme si, Dead Space nieje dospelá hra, len nieje pre deti. Anime kabátik by USG Ishimura pristal viacej. Dead Space si berie s filmov ako Votrelec a Thing a kombinuje to s hrami ako System shock 2 a Resident Evil 4. Strašidelnú atmosféru filmov, ktorými je hra inšpirovaná, sa však do Downfallu preniesť nepodarilo. Je to proste len doplnok ku hre.

Geniálna pasáž s kávou.

V podstate Spielebrovský príbeh o tom ako sa z dospelých detí stanú dospelí dospelí. Alebo nie? Je zaujímavé sledovať dvoch inteligentných ľudí robiť dementný záchodový humor. Step Brothers dávajú nový zmysel slovu konina. Som si istý že hranica bola prekročená, len si nie som istý ktorá.

Pozrel som si to hlavne kvôli kameramanovi a Kate Beckinsale a v oboch prípadoch som teda maximálne spokojný. Film je priemer.

Ten film sa systematicky snaží spraviť všetko inak, než by divák čakal. Príklad: Keď sa Dale a Saul snažia dostať zo zajatia tým, že sa Saul otiera o Daleov opasok a vyzerá to ako homosexuálny styk, tak diváci čakajú že tam vstúpi ten černoch, ktorý už raz tak vošiel a nájde ich tam takto. Dokonca je tam záber na dvere s Daleom a Saulom v popredí, ktorý naznačuje čo sa má stať. Ale nasleduje strih a nikdy sa to nestane. Alebo čakáme dojímavú scénu kde sa Dave dá znova dokopy so svojou frajerkou, ale keď ona začne hovoriť o manželstve, on povie "sorry, my mystake" a položí. Alebo keď badass mathafaka povie "serem na to, nechcem riskovať že dnes zomriem, idem domov". Alebo keď sa hlavný záporáci začnú škádliť ako zamilovaný teenegery. Celý film má takú pohodovú divnú atmosféru, ktorú som nezažil od Pulp Fiction.

Fraška.

66 krásne rámovaných pohľadníc z Ameriky. Andy Warhol zje hamburger a trochu nechá.

Finále odohrávajúce sa v stokách a kanalizačných tuneloch je vynikajúce. Zbytku filmu sa však nedarí diváka vtiahnuť a napínať, možno preto že úvodné naznačovanie je až príliš dlhé a keď TO konečne príde, nieje to až také nervydrásajúce ako sa čakalo. Zrnitá digitálna kamera síce robí so svetlom lampičiek presne to, čo v posledných Lynchových dielach a vypadá krásne surovo, ale to, čo zobrazuje a ako to zobrazuje je až príliš spútané žánrovými konvenciami. Ils sa tak radí do dlhočizného radu horrorov, ktorých tvorcovia sa ma snažia vydesiť podľa knihy, ktorú som už čítal.