Ten Druhy

Hneď od úvodu má Lov pekne našliapnuté a sme v obraze, teda vieme, čo môžeme očakávať. Trochu brutality, napätia, čierneho humoru a záverečných 10 minút slávy (s Hilary Swank). Nebezpečenstvo môže prísť z každej strany. Skrátka, súčasná spoločnosť videná satirickými okuliarmi. Kto z koho a žiadne veľké nároky. Ja som určite nebol sklamaný.

Je to hrozné, ale na tomto seriáli som fičal ako mladý chalan v minulom storočí, keď ešte bežal kdesi na Prima TV. A trochu som sa aj bál. Viem, že sa niekedy neoplatí vracať, lebo časom sa kúzlo stráca, no predsa som po tomto seriáli siahol znova. Netušil som, že bude ťažké dostať sa k pohodlnej verzii, teda aspoň s titulkami. K niekoľkým častiam som sa napokon dostal. Spomenul som si, že hlas, ktorý v úvode divákom oznamoval, že okrem nášho sveta existuje aj svet temnoty atď. bol v dabingu taký temný a uhrančivý až ma vťahoval do príbehu. Teraz som to videl s titulkami a hlas v angličtine bol iba akýsi informatívny. Výrazné temné zvuky, pochmúrna atmosféra a stmelený príbeh a dialógy, ktoré nútia k zamysleniu a ďalšiemu pátraniu po záhade - to všetko zostalo a i po rokoch na mňa zaberalo. Iste boli aj slabšie časti, ale stále to má čosi do seba. Dúfam, že zoženiem ešte nejaké ďalšie epizódy a dám si repete.

Aj takto môže dopadnúť cesta na letný festival. Aster si asi zobral k srdcu, že v Desivom dedičstve bolo málo svetla. V Slnovrate je ho veľa = vládne tu polárny deň. Zdalo sa mi, že mladý režisér ide v stopách Shyamalana. Dlho sa nič nedeje, no vo vzduchu však stále čosi visí a z času na čas sú nám podsúvané rušivé detaily. A keď sa niečo udeje, stojí to za to, ale častejšie som mal zlé tušenie a obavy. Napodiv mi neprekážalo pomalé tempo, ani prepálená stopáž, či minimum akcie alebo artový záver. Hold, v peknom prostredí švédskeho vidlákova, to nebolo ako v prázdninovom tábore, lebo aj tam kde slnko nezapadá, môže mať človek desivé nočné mory.

Vcelku podrobný návod, resp. opis pracovného postupu balzamovania ľudských tiel v zaostalych podmienkach. Orozco je balzamovač z Bogoty - hlavného mesta Kolumbie, ktorý si v chudobnej štvrti El Cartucho nemôže sťažovať na nedostatok práce. Vládne tu špina, bieda a násilie. Smrť je súčasťou života, je na dennom poriadku, ľudí tu často skolia choroby alebo jednoducho zavraždia. A tak sledujeme Orozca ako napríklad vyberá mozog z hlavy mladej ženy a jej lebku vypĺňa starými novinami, nadvihuje nám žalúdok, no pre neho je to rutina, dokonca si robí žarty.

Film, v ktorom neviete, kde je pravda a komu máte veriť. Zopár takých tu už bolo, a pár určite ešte bude. Zápletka postavená na jednej situácii, dej plynul miestami v mdlom tempe, ktoré vyvolávalo strašnú úzkosť. Skutočnosť bola veľmi roztrieštená. Vedel som, že zmätený je hlavný hrdina a iba raz som o tom zapochyboval. Vysvetlenie sa neodkryvalo pomaly, ale bolo v závere prilepené. Gradáciu sa snažili zachraňovať akciou, no niečo zachránila atmosféra.

Oproti Kapitole 1 je toto To menej atmosférické, chýba mu nostalgické čaro detstva, ktoré do toho prinášali násťroční lúzri. V spätných odkazoch na jednotku je to zrejmé. Trochu to zachraňuje Jessica Chastain, ktorá hrá dospelú Beverly a dáva zbohom svojmu chlapčenskému výzoru z detstva. Potešil ma aj autor S. King, v epizodickej úlohe predavača, vek je už na majstrovi poznať. Viem, že kniha je hrubá tehla, ale snaha dostať všetko do filmu môže byť kontraproduktívna. Toto To som pozeral ako seriál, na trikrát.

Na začiatku to bolo veľmi znepokojujúce. Meno hlavného hrdinu ELI odkazovalo na Bibliu. Jeho predstaviteľ bol však pomerne nesympatický, hoci išlo o poľutovaniahodného chorého chlapca. Malo to tak byť. A keď sa meno ELI neskôr obrátilo a stalo sa slovom LIE (lož) a číslom 317, pochopil som, že je to ďalší odkaz na Bibliu (Mt 3:17) a že ten chlapec nie je žiadny milovaný boží syn. Priemerne pôsobiaci horor nakoniec poriadne vygradoval. Oplatilo sa vydržať do záverečnej tretiny.

Trvalo mi, kým som si zvykol na tempo rozprávania. Myslel som, že to ide pomaly, lebo postavy si so sebou vlečú ťažké bremeno. Desivé dedičstvo. Celá hodina je zoznamovanie s osudom rodiny, v ktorej je tragédií a vyšinutostí až príliš, aby to nebola iba náhoda. Napokon fakt zaznie Charlie, Charlie are you here? a príde aj kráľ Paimon. Toni Collette hrá teatrálne a je v tom možno zámer, nakoniec diváka oklame. Špeciálne efekty sú tu ako v hororoch zo 70. rokov. Horiaca postava, napríklad, alebo hnusní polonahí duchovia, či skôr mŕtvoly, ktoré sa v noci pohybujú po dome. Tie mi pripomenuli Sentinel (1977). Dôležitá zložka filmu, ktorú si málokto hneď všimne, je čierny humor. To groteskné správanie matky. Smiech bol kedysi niečo nízke a poklesnuté, oslavoval diabla. Smiech funguje ako márny pokus zbaviť sa desivého dedičstva. Dlhy treba splatiť!

Nie som nejaký priaznivec ázijských hororov, herci v nich sa mi zdajú podobní až je to mätúce. Pengabdi Setan z 80. rokov som logicky nevidel, ale tomuto rimejku som dal priestor. Je to kombinácia duchárskeho a démonického hororu, ktorý vychádza z islamského kultúrneho prostredia. Navyše dejiskom je dom na cintoríne a v centre pozornosti vekovo i typovo natoľko pestrá rodina, že to bolo od začiatku podozrivé. Spočiatku som uvažoval, že sú to len vzdialení príbuzní. Vysvetlenie, prečo sú napríklad medzi súrodencami pravidelné skoro sedemročné rozdiely, príde asi po hodine filmu. Aj ďalšie odhalenia postupne vyplávajú na povrch, a hoci pointa nie je žiadne terno, výsledok je veľmi dobrý! Zopárkrát ma poriadne zatriaslo, no pritom išlo o klasické ľakačky (plachta, biela tvár, čierne vlasy...). V tomto prípade platí, ak sa duchovia zjavia nárazovo - funguje to, menej už, keď je ich prítomnosť trvalá (viď: záver filmu). Najdôležitejšie bolo správne načasovanie.

Znásilnená, potupená k**vička, v rape and revenge filme s takým polopatistickým názvom, že už ani polopatistickejší nemôže byť, parádne vezme spravodlivosť do vlastných rúk... Má miestami neskutočný šarm a to som si už začínal myslieť, že ten pád zo skaly ani neprežije a príde ju pomstiť niekto iný. Napokon sa z toho vykľul krvavý štýlový triler: sily vyrovnané, dohoda nemožná... Základný cieľ, dobre zabaviť, bol splnený a to považujem v žánrovke za podstatné!