Ten Druhy

Zmena prostredia, z horskej samoty na mesto, tomuto filmu prospela. Keď sa ale hlavná hrdinka presunula do Buhlarska priradil som si tento film k filmom typu Hostel, v ktorých sú násilníci občania vychodoeur. alebo rozvojových krajín, hoci je o triedu lepší. Ešte aj súdna prekladateĺka bola zapojená do vykorisťovania! Tento film mal zostať situovaný v USA, buranských sedlákov je tam určite dosť. Zmena krajiny u mňa nezabodovala, ináč nemám pripomienky.

Film má atraktívny príbeh, dobrú atmosféru, sympatických hercov a na začiatku iskrí erotikou. Má však aj pomalý rozbeh a vyznačuje sa opatrným prístupom. Hlavné monštrum, nechcený produkt znásilnenia, netvor z ostrova vždy strašne zabručí, schmatne obeť a zmizne. Po celý film mu do tváre nevidno. Obraz bol na môj vkus tmavý. Trocha svetla a hneď by to bolo lepšie!

Nadšený hororový fanúšik si nemôže nevšimnúť obratné pohrávanie sa s rôznymi subžánrovými postupmi. V zajatí démonov je esenciou duchárskeho a démonického hororu, je found footage, hororom podľa skutočnosti aj hororom o strašidelných bábkach zároveň. Dáva si pozor na klišé, citlivo buduje temnú atmosféru, opiera sa o dobré herecké výkony. Snaží sa vyhovieť väčšine aj priniesť niečo nové. V porovnaní s tým, čo sa v súčasnosti točí je to určite extratrieda, no v porovnaní s Wanovým Insidious však osobne netajím mierne sklamanie.

Žiadna erotika, ale normálne porno zašlých čias. Názov "Hovorí zadok" naozaj hovorí za všetko. Ďalší film natočený za niekoľko dní, možno hodín.

Psychicky labilný mladík sám v dome s malým dieťaťom, partnerka v kóme. Nepríčetne chodí sem a tam po bezútešnom meste a pozerá na svet s výpúlenými očami ako výr. Až som sa čudoval, že utiahne financovať taký veľký dom a zvláda starostlivosť o toho kojenca. Špinavé, industriálne prostredie polorozpadnutého sídliska má svoju atmosféru a zdegenerovaní mutanti silu. Zopár strašidelných momentov, v závere nejaké tie akčné chvíľky... Úprimná škoda, že bohatý potenciál prostredia a témy nebol viac využitý.

V týchto starých jaskynných hororoch sa dá očakávať, že toho veľa neuvidíte. Svetlo v podzemí vytvárajú prevažne postavy, niekoľko sekvencii je ponorených do tmy. Film má pomalý rozbeh, herci sú však sympatickí - osemdesiatkového vzhľadu. Treba sa povzniesť cez staromódne špeciálne efekty. Jaskyňa aj samotné monštrum, akoby svojím výzorom predstavovala vagínu a symbolizovala ženskosť až natoĺko, že budí isté podozrenie. Pre tvorcov Descentu mohol tento film poslúžiť ako predobraz. Medzičasom sa naň zabudlo, čo im umožnilo námet rozpracovať do kvalitnejšej podoby.

Spočiatku sa ukazovalo, že to bude film o drsných praktikách v obchode s bielym mäsom. Lenže Očista má aj ďalšiu dejovú líniu, obsahuje vlastne dva príbehy, ktoré sa neprelínajú v čase, ale prekvapivo spolu súvisia. Kompozícia je naozaj precízna a dômyselná. Príbeh v minulosti sa odohráva v časoch bojov tzv. lesných bratov proti červenej armáde v Pobaltí (1945 - 1953). V Estónsku bol ich odpor potlačený až v roku 1978. Historické fakty však nie sú okaté, nevtierajú sa, iba povstávajú na pozadí. V popredí je príbeh o dvoch sestrách, o zrade, neopätovanej láske, o vine a treste a o policajných represáliách. Silný, otrasný, ktorý sa zarýva pod kožu. Expresívny záver mal byť očistný: pre postavy určite, no nie som si istý, či aj pre divákov.

Bohužiaľ, Ruzowitzky, nemá dômyseľnosť bratov Coenovcov ani nápaditosť Q. Tarantina, možno sa snažil ako vedel, ale výsledok je tak trochu neduživý a chudokrvný ako studená zimná krajina, do ktorej bol situovaný dej. Kompozícia je pomerne komplikovaná, a najmä spočiatku je to poriadne veľká kláda pre réžiu. Prepletajú sa tu až tri dejové línie. Brat a sestra (E. Bana, O. Wilde) vykradli kasíno, mladík, bývalý boxer (Ch. Hunnam) sa vracia domov z basy práve v deň Vďakyvzdania a mladá usilovná policajtka (K. Mara) sa usiluje o kariérny rast. Hoci to nie je meisterstück Olivia Wilde je skvelá, Eric Bana presvedčivý, aj ostatní hrajú ostošesť, ale darmo, filmu chýba šťava.

Film vychádza z otrasnej reálnej udalosti, ktorá sa stala kedysi v Rusku a je ďaleko zaujímavejšia ako samotný film. Keď už nič iné, aspoň upriamuje pozornosť na ňu. Ako zahynuli alebo boli usmrtení členovia výpravy, vedenej Igorom Ďatlovom, dňa 2. februára 1959, zostáva dodnes veľkou záhadou, aj pretože sovietska kriminalistika a možnosti rôznych expertíz boli vtedy na nižšej úrovni. Črtajú sa mnohé hypotézy a vysvetlenia: od lavíny cez skúšky tajných zbraní až po mimozemskú intervenciu. Jednej členke výpravy dokonca chýbal jazyk, mäkké tkanivo okolo úst a nebola zakrvavená, viacerí členovia nemali oči, ich telá našli v spodnej bielizni v neprirodzenej polohe, čo by nasvedčovalo skôr úmrtiu z podchladenia, ktoré je spojené s paradoxným vyzliekaním a zahrabávaním (http://en.wikipedia.org/wiki/Hypothermia), ale to už odbieham...

Objektívne, toto nie je najlepší film Clinta Eastwooda, ale osobne ma dostal, lepšie povedané, zaujal svojou témou aj spôsobom jej spracovania, Posmrtný život, klinická smrť a nevyspytateľné cesty osudu sa v tomto filme prostredníctvom troch, spočiatku nezávislých, príbehov do seba zapletajú a zakliňujú v pomalom tempe rozprávania, ktoré si diváka postupne čoraz silnejšie namotáva. Úvodná scéna cunami je veľmi autentická, Matt Demon tu nadväzuje kontakt so zosnulými spôsobom, pri ktorom naskakuje husia koža a Cécile de France ako autorka knihy Hereafter má veľmi zvláštnu, povedal by som, že príťažlivú tvár, ktorá akoby nebola z tohto sveta...