Ten Druhy

Také uruguajské tapas, iným slovom vcelku vydarená jednohubka, teda remeselne zvládnutá "vyvražďovačka" s dobrou temnou atmosférou, efektívnym gore a uveriteľnými postavičkami. Skupinka divákov sa zíde v kine, niektorí nie preto, aby si pozreli Frankesteina, ktorého práve hrajú, ale aby sa ukryli pred dažďom alebo sa oddávali erotickým radovánkam. Je tu partička tínedžerov, mladý párik, jedna opustená slečna, asi 11 ročný chlapec, čo tajne pozerá tento neprístupný film, aj zanedbaný starec, ktorý nemá kam ísť... Film premieta mladá dcéra nemocného premietača a v hľadisku je vraždiaci psychopat (Come Ojos = Požierač očí). Medzi filmom na plátne a dianím v hľadisku je vždy nejaká súvislosť. Skrátka, je to film vo filme s množstvom odkazov, taká pocta talianskemu giallu a jeho pokračovateľovi: americkému slasheru. A dážď vonku zvýrazňuje nostalgiu.

Film V zajatí spracováva podobnú tému ako nedávny seriál Odhalenie (The Act, 2019). Toxický vzťah dcéry na invalidnom vozíčku a prehnane starostlivej matky, ktorá jej vymyslela choroby, aby si ju ešte väčšmi pripútala, tu má iný vývoj aj vyvrcholenia. Nechýba sklad liekov v dome, ani Ridocaine, liek pre psov, ktorý dcére podáva, aby mala necitlivé nohy. Hlavné postavy strhávajú na seba takmer všetku pozornosť, no pritom nie sú nejako zvlášť sympatické, ale zase ani nie sú nesympatické. Spočiatku som sa obával či to utiahnu a dokážu zaujať. Vyzerali obyčajne, no vo výsledku možno pre to boli väčšmi uveriteľné. Príbeh bol vcelku dobre vygradovaný, napínavý a mal drajv. Film má i žánrové označenie horor, no bál som sa iba nachvíľu, aj to na konci, keď som si už myslel, že tomu dievčaťu úplne preplo a stala sa z nej prehnane starostlivá dcéra. Iba na chvíľu. Našťastie... 3,5

Rodičom je spočiatku jedno, že ich malý syn má imaginárneho priateľa, ktorý sa volá Z. Pripisujú to jeho predstavivosti. Príbeh má však dobrú plazivú atmosféru. Chlapec postupne mení svoje správanie a jeho matka to začne vyšetrovať až zistí, že jeho kamarát je skutočnejší ako si myslela – a je démon. No režisér je asi viac posadnutý jedlom a stolovaním, stále ukazuje rodinu ako sa stretáva pri raňajkách a pri večeri, čo zaberá pomerne veľa času:) Samozrejme, ponúka aj hrôzostrašné momenty a hoci z nich vidíme iba záblesky, v tomto prípade platí, že menej je viac a navyše sú dobre spracované, dokonca aj tie, ktoré vieme dopredu predvídať. Nebudeme si klamať: „Z“ určite nie je Zázrak, neprináša nič čoby sme doteraz v hororových filmoch nevideli. Za príbeh, trochu zvláštny koniec aj za to, že ľakačky fungovali sa tento film však oplatí pozrieť.

Hneď od úvodu má Lov pekne našliapnuté a sme v obraze, teda vieme, čo môžeme očakávať. Trochu brutality, napätia, čierneho humoru a záverečných 10 minút slávy (s Hilary Swank). Nebezpečenstvo môže prísť z každej strany. Skrátka, súčasná spoločnosť videná satirickými okuliarmi. Kto z koho a žiadne veľké nároky. Ja som určite nebol sklamaný.

Je to hrozné, ale na tomto seriáli som fičal ako mladý chalan v minulom storočí, keď ešte bežal kdesi na Prima TV. A trochu som sa aj bál. Viem, že sa niekedy neoplatí vracať, lebo časom sa kúzlo stráca, no predsa som po tomto seriáli siahol znova. Netušil som, že bude ťažké dostať sa k pohodlnej verzii, teda aspoň s titulkami. K niekoľkým častiam som sa napokon dostal. Spomenul som si, že hlas, ktorý v úvode divákom oznamoval, že okrem nášho sveta existuje aj svet temnoty atď. bol v dabingu taký temný a uhrančivý až ma vťahoval do príbehu. Teraz som to videl s titulkami a hlas v angličtine bol iba akýsi informatívny. Výrazné temné zvuky, pochmúrna atmosféra a stmelený príbeh a dialógy, ktoré nútia k zamysleniu a ďalšiemu pátraniu po záhade - to všetko zostalo a i po rokoch na mňa zaberalo. Iste boli aj slabšie časti, ale stále to má čosi do seba. Dúfam, že zoženiem ešte nejaké ďalšie epizódy a dám si repete.

Aj takto môže dopadnúť cesta na letný festival. Aster si asi zobral k srdcu, že v Desivom dedičstve bolo málo svetla. V Slnovrate je ho veľa = vládne tu polárny deň. Zdalo sa mi, že mladý režisér ide v stopách Shyamalana. Dlho sa nič nedeje, no vo vzduchu však stále čosi visí a z času na čas sú nám podsúvané rušivé detaily. A keď sa niečo udeje, stojí to za to, ale častejšie som mal zlé tušenie a obavy. Napodiv mi neprekážalo pomalé tempo, ani prepálená stopáž, či minimum akcie alebo artový záver. Hold, v peknom prostredí švédskeho vidlákova, to nebolo ako v prázdninovom tábore, lebo aj tam kde slnko nezapadá, môže mať človek desivé nočné mory.

Vcelku podrobný návod, resp. opis pracovného postupu balzamovania ľudských tiel v zaostalych podmienkach. Orozco je balzamovač z Bogoty - hlavného mesta Kolumbie, ktorý si v chudobnej štvrti El Cartucho nemôže sťažovať na nedostatok práce. Vládne tu špina, bieda a násilie. Smrť je súčasťou života, je na dennom poriadku, ľudí tu často skolia choroby alebo jednoducho zavraždia. A tak sledujeme Orozca ako napríklad vyberá mozog z hlavy mladej ženy a jej lebku vypĺňa starými novinami, nadvihuje nám žalúdok, no pre neho je to rutina, dokonca si robí žarty.

Oproti Kapitole 1 je toto To menej atmosférické, chýba mu nostalgické čaro detstva, ktoré do toho prinášali násťroční lúzri. V spätných odkazoch na jednotku je to zrejmé. Trochu to zachraňuje Jessica Chastain, ktorá hrá dospelú Beverly a dáva zbohom svojmu chlapčenskému výzoru z detstva. Potešil ma aj autor S. King, v epizodickej úlohe predavača, vek je už na majstrovi poznať. Viem, že kniha je hrubá tehla, ale snaha dostať všetko do filmu môže byť kontraproduktívna. Toto To som pozeral ako seriál, na trikrát.

Na začiatku to bolo veľmi znepokojujúce. Meno hlavného hrdinu ELI odkazovalo na Bibliu. Jeho predstaviteľ bol však pomerne nesympatický, hoci išlo o poľutovaniahodného chorého chlapca. Malo to tak byť. A keď sa meno ELI neskôr obrátilo a stalo sa slovom LIE (lož) a číslom 317, pochopil som, že je to ďalší odkaz na Bibliu (Mt 3:17) a že ten chlapec nie je žiadny milovaný boží syn. Priemerne pôsobiaci horor nakoniec poriadne vygradoval. Oplatilo sa vydržať do záverečnej tretiny.

Nie som nejaký priaznivec ázijských hororov, herci v nich sa mi zdajú podobní až je to mätúce. Pengabdi Setan z 80. rokov som logicky nevidel, ale tomuto rimejku som dal priestor. Je to kombinácia duchárskeho a démonického hororu, ktorý vychádza z islamského kultúrneho prostredia. Navyše dejiskom je dom na cintoríne a v centre pozornosti vekovo i typovo natoľko pestrá rodina, že to bolo od začiatku podozrivé. Spočiatku som uvažoval, že sú to len vzdialení príbuzní. Vysvetlenie, prečo sú napríklad medzi súrodencami pravidelné skoro sedemročné rozdiely, príde asi po hodine filmu. Aj ďalšie odhalenia postupne vyplávajú na povrch, a hoci pointa nie je žiadne terno, výsledok je veľmi dobrý! Zopárkrát ma poriadne zatriaslo, no pritom išlo o klasické ľakačky (plachta, biela tvár, čierne vlasy...). V tomto prípade platí, ak sa duchovia zjavia nárazovo - funguje to, menej už, keď je ich prítomnosť trvalá (viď: záver filmu). Najdôležitejšie bolo správne načasovanie.