metztlimoon

Dejovo nič moc, vystúpenia super, nábytok taký že ho neviem doceniť. Dlho som sa tomu filmu bránila a aj viem prečo: nič mi to nedalo. Jediné plus tu spočíva ale v tom, že sa tu teda je na čo dívať. A v tom asi spočíva podstata striptízu ;) (pozn.: ak by ma niekto vytiahol na horúce kreslo ako tie fešandy tam, tak by som sa najradšej prepadla pod zem...)

Neúctivé, sarkastické, hlučné, absurdné, vtipné, britské, hedonistické. Kultové. Osemnásť častí anglického humoru je naozaj málo, na druhú stranu, skončiť treba v najlepšom (na rozdiel od Linehanovho IT Crowd alebo nekonečných amerických seriálov).

Prvykrat v kine mi to prijemne rozdupkalo nozicky, mierne dojalo, slza nekvapla. Dala by som tak za 4. Druhykrat v kine to zanechalo taky ten rozlievajuci sa pocit euforie a lasky. Slza stale nic. Kedze Queenov poznam uz zo svojich batolacich liet, ked estevecka pustala klipy po vecernickoch (na striedacku slo Radio Gaga, Bohemian Rhapsody alebo Vaso Patejdl), tak bolo viac ako jasne, ze trojrocnemu decku utkvie v hlave Galileo-Galileo :D Teraz k filmu: Brian May ako cez kopirak (vazne, kde zohnali toho herca?), Deacyho ucesy ma dost bavili, Roger nezostarol ani o deko. Na Freddieho nemohli vybrat lepsieho herca ako Ramiho (Sashu Barona Cohena si tam neviem a ani nechcem predstavit), exoticky a tiez ma docela vyraznu celust. Vyborne zvolene hudobne vsuvky, bola radost pocuvat ako sa dostali napr. k zlozeniu Another One Bites the Dust (moja oblubena), pripadne k nahravaniu B.R. Bol by v tom cest, aby hudobny film tohto rangu mal nejake hluche miesta :D Par casovych a dejovych odchyliek od reality prepacime (lebo narvat 20rocnu hudobnu karieru do 2 hodin je docela fuska). A taky Live Aid? Pre nas, co sme v tom roku este ani neboli v plane je to docela kvalitna nahrada a atmosferu to v kine malo MEGA. 10 stars, darlin' :)

Chýbajú mi tie staré časy, keď tréningy som mala za polovicu ceny čo teraz a trvali 2x tak dlho... Dobrá dráma, poplakala som si asi trirazy. Musím pozrieť znova... 92%

Boh vie, že nazihitlerovské filmy milujem, ale tento seriál tento prvok postráda (okrem jediného spoločného menovateľa a tým je, že sa to odohráva počas WW2). Scény, zvuky, uniformy, prostredie-všetko úžasné a nasiaknuté atmosférou. Potom príde to povestné pew-pew a ja upadám do krajiny snov. Sem-tam padne nejaký dialóg, pew-pew, chlapi po sebe kričia. Pew. Štyria mŕtvi, jeden žije... Čo mi ešte vadilo, že cez tie helmy som nevedela, kto je kto, a tým boli pre mňa postavy bez mien a mená nemali konkrétne tváre, takže som sa nemala ako s kým stotožniť. A to je pre mňa pri filmoch veľmi dôležité. 70%. Pew-pew.

Dobrý námet, dobre spracovaný, mierne predvídateľný. Famózna hudba. Páčil sa mi piano battle a búračka za hudobného doprovodu (bŕŕ, zimomiravky). Seknutý koniec, žiadne sentimentálne tlachanie a otec hľadajúci syna v sutinách... I like it. 80%

Ten pocit, keď vám umiera brat... Konečná.

Úžasné, vtipné, úsmevné, veľavravné... teta zhora nemala chybu, na luďoch vidno keď sa zamilujú (aj keď len do človeka na druhej strane papiera), jej manžel je dobrý ignorant, Saajan vyskakoval na scénu niekedy fakt nečakane (ale je to charakter)... a čo ešte? Viac tam toho bolo. Ale ešte jedna vec: CHCEM RECEPT!!

No, ked pominieme prvych asi 20minut dobytcieho small talku (tolko afektu som uz davno nevidela-a teraz citam ze vacsina dialogov bola improvizovana, no vdaka), tak sa to potom celkom slusne rozbehlo tym spravnym smerom. Koniec skoncil celkovo ako mindfcuk a tu sa mi vynara otazka: a teraz co? No co asi, ending credits. U mna moze byt. 78%

Dobrý námet, málo z neho vytrieskané. Nedeľná oddychovka na úrovni Intouchables. 65%