Abiosis

*O NEVYDARENEJ EXISTENCII* Ako bývalý silný fajčiar chápem, ako môže byť človek taký hlupák, že sa nechá zlákať drogami a aké nesmierne ťažké je dostať sa zo závislosti a stať sa teda akýmsi doživotným abstinentom, pretože ono to láka stále. Dokonca aj v snoch. Dokonca aj po rokoch. Závislosť na legálnej droge, ako sú už napríklad spomínané cigarety, je silná a pustí vás už len veľmi ťažko. Predstava skoncovania s tvrdými drogami je pre mňa teda niečo takmer nerealizovateľné a v Katkinej situácii by som sa nechcel ocitnúť; a asi nik z nás. Počas viac ako jednej dekády sa zo sympatického dievčaťa stáva odpudzujúca troska niečoho, čo vzdialene pripomína ženu. Každý jej deň vyzerá ako ten predchádzajúci: je to kolotoč zháňania peňazí na drogu, odvykania, nevydarenej abstinencie a ďalšieho užívania drog. Je to o živote, v ktorom všetko a všetci v živote narkomana musia ustúpiť potrebe dať si ďalšiu dávku. Dokonca aj vlastné dieťa. Verdikt v 1 vete: Drsný dokument o narkomanke neúspešne bojujúcej so svojou závislosťou. 09.11.2010

*HĽADAJÚ SA ĎALŠIE NOHY* Patrím do tej druhej skupiny - medzi tých, ktorých očakávania boli prekonané. Film pôsobil reálne, postavy nekonali infantilne, teda tak, ako to v hororových filmoch býva zvykom (s výnimkou momentu, kedy má jedna z postáv šancu uniknúť, ale, ako inak, musí sa vrátiť pre spolutrpiteľku). Miera zvrátenosti bola očakávaná, doktor démonický, kultovosť filmu nepopierateľná, pocit znechutenia výrazný, a to aj bez použitia explicitných scén. A navyše hlavné predstaviteľky - a toto bolo skutočne neočakávané! - nepôsobili ako "neherečky" zobrané z ulice. Mimo scén, kedy mali tváre v zadku, bol ich prejav uveriteľný a ich výrazy skutočne korelovali s prežívaním. Verdikt v 1 vete: Nechutné a nezabudnuteľné. 15.03.12

*PRE DEPRIMOVANÝCH NEPRÍSTUPNÉ* Spočiatku som si nevedel zvyknúť na omniprezentného rozprávača, ktorý neustále všetko dianie a konanie postáv komentoval, a kde samotné postavy dlhý čas nepovedali ani slovko. Čakal som netradičný prístup, už pred zhliadnutím filmu som vedel, že budem svedkom vizuálneho šialenstva, ale simultánna absencia dialógov už bola priveľkou kombináciou nezvyčajného na to, aby to človeku neprinášalo aspoň mierne nepríjemné pocity. Tie sú však prítomné neustále, aj napriek tomu, že časom sa dá zvyknúť na všetko vyššie spomenuté. Film totiž nie je depresívny len svojim zobrazením, ale aj obsahom a témou, kde postavy prežívajú svoju nezávideniahodnú existenciu plnú smútku, odcudzenia a nepochopenia. Verdikt v 1 vete: Vydarený animovaný film tmavých odtieňov o od majority sa odlišujúcich a nepochopených jednotlivcoch. 17.11.2010

*ZADOK SAMA ROCKWELLA NEPOMOHOL* To, čo pre herečku znamená vo filme ukázať prsia, znamená pre herca ukázať zadok. A ten Samov asi nesklamal. Sklamalo však niekoľko iných vecí. Prvou vecou a nie príliš rušivou bola pre mňa informácia o trojročnom pobyte protagonistu na mesačnej základni - takej informácii jednoducho nie je veľmi ľahké uveriť. Osamotený človek, ďaleko od domova, bez možnosti fyzického kontaktu s inou ľudskou bytosťou (a robot s jedným približovacím okom a mechanickou rukou nie je práve spoločník na pohľadanie) - to všetko na mňa nepôsobí vierohodne, pretože neverím, že človek by to bol schopný v zdraví prežiť. Existujú vôbec peniaze, ktoré by toto utrpenie dokázali zaplatiť? Druhou vecou a pre mňa už značne rušivou bol spôsob akým oba klony reagovali na vzájomnú existenciu. Žiadne otázky? Žiadna zdesenie? Žeby absolútne normálna situácia? Nebolo by azda logickým vyústením stretu dvoch identických bytostí OKAMŽITÉ hľadanie odpovedí na naliehavé otázky namiesto nepochopiteľného vyhýbaniu sa jeden druhému? Od momentu stretu oboch klonov pre mňa film jednoducho nie je vierohodný. Nesklamala úžasná emotívna hudba, ktorá ma chytila už počas pozerania traileru, smutná atmosféra filmu a pekný "čiernobiely" vizuál filmu. Verdikt v 1 vete: Mierne nadpriemerný film (s nezmyselným obsadením Kevina Spaceyho ako hlasu robota), ktorému by namiesto holého zadku pomohlo zaplátanie niektorých nelogických dier v scenári. 28.07.2010

*MŔTVE ZVIERATKÁ* Film určite nie je spŕškou vtipov a gagov, ale mohli by sme to azda nazvať jemným vtipným mrholením, ktoré je prítomné počas celého filmu, i keď to na prvý pohľad divák nemusí vnímať, a preto je celkový pocit skôr príjemný. Film je celkom svižný, do značnej miery dialógový a práve tieto dialógy sú spolu s hlavným námetom filmu jeho nosným prvkom. Je to príjemný ping-pong slov, v ktorých Ewan mierne zaostáva, keďže jeho postava je mierne natvrdlý reportér, ktorý opakuje len to, čo bolo už povedané a vyslovuje príliš veľa nedokončených viet. Je zábavné, že i v tom nadprirodzenom a vedecky ťažko overiteľnom, môžu medzi sebou veľmoci súťažiť. Verdikt v 1 vete: Príjemný film z vojenského prostredia, kde jediné straty na životoch sú z radov škrečkov, psíkov a kozliatok. 27.10.2010

*O RIŤKE A O TOM OSTATNOM* Horor obsahujúci všetky charakteristické atribúty daného žánru, kde výsledkom je síce relatívne solídny film, avšak akýsi sterilný. Nič novátorské, nič prekvapujúce, žiadna digresia, všetko ide od bodu A do bodu B bez toho, aby čo i len minimálne zmenil smer a aspoň na chvíľu sa rozbehol neočakávanou cestou. Človek sa príliš nebojí, neľaká a občas si aj zívne. Chlapčiatko nie je veľmi strašidelné (dokonca aj moje študentky po preflámovanej noci pôsobia strašidelnejšie), Gary Oldman nemá veľmi čo hrať a tak jediným vytrhnutím z monotónnosti príbehu je pohľad na atletické telo hlavnej predstaviteľky (myslím si, že plagát k filmu hovorí zrozumiteľnou rečou). Verdikt v 1 vete: Veľký priemer s nadpriemerným telom hlavnej hrdinky. 23.03.11

*KOŠATÝ STROM* Vychudnutý Farrell zodpovedá presne tomu, ako sa vnútri jeho postava cíti. Verím, že schudol zámerne, aby vo svojej filmovej úlohe pôsobil autenticky a aby aj vizuálne podčiarkol pocit viny, ktorý jeho postavu zožiera. To je chvályhodné a pôsobí to dobre. Počas celého filmu je Farrellovo herectvo nemenné; chápem, že postava má depresie a že napr. do smiechu mu nie je, ale vánok v tvári, akési preskupenie mimických vrások aspoň z času na čas, by neuškodilo. I napriek tomu je Farrell znesiteľný. Horšie je to už s príbehom a s ostatnými postavami: jeho manželka je len akousi kulisou, ktorá nemá žiadny dopad na smerovanie príbehu a ani na správanie hlavného hrdinu a len na jeden moment - uvedenie svojho otca psychológa na scénu - je ako postava vo filme nepotrebná a len zavadzia. Od čias filmu Good Will Hunting som alergický na psychológov a psychiatrov, ktorý musia byť za každú cenu vo filmoch vykreslení ako výstrední a odlišujúci sa. U postavy Christophera Leeho to nie je až také výrazné, ale určité náznaky tam sú (napr. energické prebudenie pacienta v nemocnici a okamžité vedenie vzájomného dialógu bez akýchkoľvek zábran, a pritom sa nikdy predtým nevideli. Ale vrcholom zostáva určite kreslenie na stenu!). Taktiež jeho minulosť a vzťah s dcérou je do príbehu dosadená násilne a zbytočne a súvis so zvyškom príbehu nemá žiadny. Verdikt v 1 vete: S hlavnou líniou problém nemám, avšak to, čo zavadzia, je zbytočné košatenie príbehu. 11.06.12 Ako to vyzerá v skutočnosti: War Photographer.

*PRVÝ MUŽ NA PLANÉTE 51* Absolútnym plusom bol pre mňa výskyt referencií na iné filmy, a to vo forme vizuálnej i akustickej (Alien, 2001: A Space Odyssey...) a tiež na nedávnu pozemskú históriu. Mimozemský svet pripomínajúci päťdesiate roky na planéte Zem umožňuje vtipným spôsobom zakomponovať typické ikony (nie len) tej doby, avšak pre potreby mimozemšťanov často v trošku pozmenenej forme, ako sú napríklad Wolksvagen Bus, hipisák hrajúci na gitaru, filmy o invázii mimozemšťanov či Area 51. A vďaka týmto kladom dokážem filmu bez problémov odpustiť nedostatky v podobe plastelínových postavičiek a mierne neoriginálneho príbehu. Verdikt v 1 vete: Mimozemšťania sú nakoniec predsa len zelení a ich historický vývoj sa od toho nášho až tak veľmi nelíši. 21.04.11

*POSLOVIA SMRTI* Hrôzy vojny podané sprostredkovane cez prácu poslov a reakcií pozostalých zapôsobia rovnako silno (a možno oveľa silnejšie), ako priamy pohľad na bojisko. Film veľmi smutný a uplakaný a najmä pri scénach, kedy dochádza k oznamovaniu smutných skutočností tým najbližším, je ťažké nechať oko suché. Film bez čo i len náznaku oslobodzujúceho úsmevu na tvári ktorejkoľvek postavy. Ponurá atmosféra sa nesie celým príbehom a nedá sa jej uniknúť ani po dopozeraní, rezonuje vo vás a núti vás si v hlave práve pozreté prehrávať znova a znova. Mdlá postava Olívie nedáva Samanthe Morton príliš priestoru na preukázanie hereckých schopností, avšak Woody Harrelson rovnako ako Ben Foster hrajú prvotriedne, smútok a trauma z prežitého z nich priam sála. Verdikt v 1 vete: Pochmúrny film nie len o "obetiach" v podobe pozostalých. 01.10.2010

*CHRISTININE KRÁSNE... OČI* Zaujímavý film s "nečakaným" rozuzlením, ktoré zvádza k rôznym interpretáciám. Tomu sa však je možné vyhnúť najmä tým, že film budete sledovať veľmi pozorne a všímať si rôzne náznaky, a potom vám nie len že nehrozí možná dezinterpretácia, ale ani sa nebudete musieť sám seba pýtať: "Ako je možné, že...?" Christina vo filme odhadzuje všetky zábrany, je samá noha-zadok-prsia, Liam nedostáva veľa priestoru na hranie, jeho postava je systematická a bez emócií - obaja sú však excelentní a sú hlavným plusom filmu. Trochu sa však nedarí vybudovať dostatočnú atmosféru napätia a tajomnosti, ktorá akoby - rovnako ako samotný filmový námet - balansovala niekde na rozmedzí života a smrti. Inými slovami, nemastné-neslané. (Ak budete mať po filme náhodou pochybnosti, prečítajte si IMDb diskusiu.) Verdikt v 1 vete: Skôr vydarené stvárnenie toho, čo vás môže po smrti čakať. 11.09.2010