Abiosis

*ZIMA, ZIMA* Pre mňa nie práve najdôveryhodnejšia premisa pre svetovú apokalypsu, ale to nie je ten hlavný problém, ktorý som s filmom mal. Nízky rozpočet, a teda aj výsledné fádne kulisy, či veľmi chabé počítačom tvorené prostredia, boli tiež akceptovateľné. V poslednej dobe mám pocit, ako keby som mal šťastie na filmy, ktoré ponúkajú témou niečo netradičné a originálne, avšak tú potom buď nedokážu zaujímavo rozvinúť, resp. v druhej polovici vždy skĺznu do tých bežných filmových klišé a všetko, čo v prvej polovici poctivo budovali, napokon úplne pochovajú nedostatkom nápadu. Zo začiatku som bol ešte v napätí, čo z toho nakoniec bude, ale bola z toho len ďalšia hlúpa naháňačka, kde "tí zlí" vyzerali ako odvar upírov z 30 Days of Night. Vyvražďovačiek mám dosť v hororovom žánri, a preto keď mám chuť na sci-fi, uvítal by som spracovanie v rámci žánru. Verdikt v 1 vete: Taký nepodarok, v ktorom sa hrdinom pri dýchaní raz z úst parí a raz zase nie. 20.10.13

*BLIKAJÚCE OKO KYKLOPA* Dokument si ma príliš nezískal a informácie v ňom na mňa nepôsobil šokujúco (až na pár výnimiek). Reklama, rovnako ako hudba, je všade a človek sa jej nevyhne. Lezie mi na nervy v novinách, v časopisoch, na bilboardoch, v rádiu, na internete a (ak naň niekde narazím) aj v televízore. Dovolím si tvrdiť, že reklama ide takpovediac mimo mňa a moju voľbu výrobku priamo v obchode neovplyvňuje; ale to, samozrejme, môže byť len môj sebaklam. Dokážem ju ignorovať, pretrpieť, či blokovať. Dieťa je však oveľa bezbrannejšie a teda manipulovateľnejšie, a preto podľahne ľahšie. Tu však nastupuje rodič, ktorý by mal byť akousi brzdou požiadaviek dieťaťa a nevyhovieť mu pri každej príležitosti. A najlepšie by azda bolo kontrolovať jeho čas strávený pred televízorom a značne ho redukovať. Televízor k životu naozaj netreba a aj tak je to hlavne len skrinka plná nezmyslov. Verdikt v 1 vete: Ďalší dôvod, prečo sa zbaviť TV. 14.10.11

*VPLYV UJOV* Chápem, že mierne autisticky pôsobiaci hlavný hrdina a pomalé tempo filmu môžu pre niekoho znamenať neprekonateľnú prekážku, avšak ja som mal to šťastie, že náladovo mi tento film v momente pozerania neprekážal, ba priam vyhovoval. Zaujala ma najmä celková atmosféra filmu - vážna, dramatická, pokojne plynúca; bez jediného úsmevu protagonistov. Nesympatické Pearcove fúziky jeho postave paradoxne pristali a robili z neho sympaťáka a tento jeho atribút len podčiarkoval jeho celkovú auru takého dobrého uja - správny, morálne zmýšľajúci, presadzujúci svoju autoritu nenásilným spôsobom. Nenásilnou formou - akosi nenápadne - sme vedení aj k viacerým klimaxom vo filme a keďže tieto situácie ani neočakávame, o to prekvapivejšie pôsobia. Verdikt v 1 vete: Pomalé, kľudné a zároveň silné a výrazné. 25.05.11

*COŽ TAKHLE DÁT SI SOJU?* Svojim neutrálnym prístupom k problematike bitúnkov možno takmer hovoriť o edukatívnom dokumente. Film nám systematicky predstavuje proces porážania koňov, kráv a oviec do najmenších detailov a som si istý, že aj tá mäsožravá časť ľudstva sa pohľadom snaží zavadiť aspoň o niečo vzdialene pripomínajúce brokolicu - len preto, aby ten hrozný pohľad niečím vykompenzovala. Človek sa pri sledovaní dokumentu dozvie mnohé, napríklad že muži povojnového Francúzska takmer do jedného fajčia jednu cigaretu za druhou, že ženy sú v narábaní s nožom rovnako zdatné ako muži, že podrezaním dobytka sa myslí jeho takmer absolútna dekapitácia a... že mäso, ktoré možno práve jete, malo niekedy tie najnevinnejšie oči pod slnkom. Verdikt v 1 vete: Aj v čiernobielom filme ľahko rozoznáte červenú. 16.09.11

*NEGATIVITA NA ENTÚ* Pre mňa veľmi ťažko stráviteľný žánrový mix. Počas celého filmu som si nedokázal vybudovať odstup, ktorý je pre pozeranie tohto a jemu podobných filmov tak potrebný. Svojské názory a správanie postáv mali slúžiť na celkové odľahčenie nepríjemnej atmosféry, a niekoľkokrát to aj fungovalo, ale väčšinu času to bol smiech cez slzy, keďže do utrpenia postáv som sa vžíval naplno. Film doslova obsahoval panoptikup rôznorodých postáv, ktoré boli zámerne netypické a nevšedné a do veľkej miery hyperbolické, kde každá mala svoj životný príbeh, ktorý by nik z nás nechcel zažiť... ja som ich s nimi prežíval všetky a môj deň bol napokon rovnako pochmúrny ako ten ich. Verdikt v 1 vete: Depresívny film o (ne)prijatí svojej inakosti. 19.07.11

*EREKCIA VŠETKÝCH CHLPOV* Pre mňa sú horory o duchoch najdesivejšie, pretože veľmi často pôsobia vierohodne a na duchov sa dá veriť veľmi ľahko. Bojím sa menej predstavy rozpitvania monštrom ako je napríklad votrelec, ale predstava ducha stojaceho za mojim chrbtom je oveľa trýznivejšia (aj teraz som sa za seba pozrel). Mungo pôsobí priemerne, a to najmä svojej prvej polovičke, kde sa príbeh odohráva podľa zabehaného duchárskeho scenára. Ani napriek tomu nie je však vhodné film odpísať, keďže vo svojej druhej polovičke sa zrazu vydáva smerom, ktorý nik nečakal. Zisťujeme, že hlavná hrdinka mala nejedno tajomstvo a že všetko podstatné sa nestalo po jej smrti, ale práve naopak, pred ňou. A je to vskutku neočakávané. Verdikt v 1 vete: Priemerný film, ktorému dávam štvrtú hviezdičku najmä za videonahrávku z Alicinho mobilu, z ktorej som mal skutočnú husiu kožu a stoporené všetky chlpy na tele. 15.08.2010

*MALÝ PLAMIENOK* Mulan je bezpochyby krásna (i keď Pocahontas má so svojimi krivkami mierne navrch), ale jej postava ma do príbehu príliš nevtiahla, čo je zvláštne, keďže rozprávka obsahuje všetko to, čo moderné rozprávky v povinnej výbave obsahovať "musia": príťažlivé postavy konkurujúce modelkám (modelom), ktoré nie len dobre vyzerajú, ale taktiež aj spievajú, vtipné vedľajšie postavy dráčika Mushu a cvrčka pre šťastie, hrozivého antagonistu Shan-Yu a klasickú zápletku boja dobra proti zlu. A možno práve až prílišná šablónovitosť bola príčinou toho, že filmu chýbala iskrička, ktorá by vo mne zapálila potrebné nadšenie. Verdikt v 1 vete: O čínskych tradíciách a zvykoch prostredníctvom krásnych a spravodlivých hrdinov. 06.05.11

*FANTASY DOKUMENT* Na tomto filme ma najviac prekvapila takmer absolútna absencia humoru, film sa snažil tváriť seriózne a temne a zámer mu viac-menej aj vyšiel. Vidieť krásnu animáciu na plátne kina, znásobenú 3D efektom (ktorému však u hraných filmoch neviem zatiaľ prísť na chuť), je neopísateľný zážitok. Počas niekoľkých spomalených záberov, ktoré sa vo filme objavia, si môžete vychutnávať let sov a doslova študovať ich pohyb z hľadiska zákonov fyziky. Let v búrke v prítomnosti dažďových kvapiek je jedným z nezabudnuteľných súčastí filmu. Svet sov stojacich na oboch znepriatelených stranách je krásny a do detailov prepracovaný, dej filmu je svižný a akčný a kľudne by som privítal aj dlhšiu stopáž. Žánrová nevyhranenosť mi vôbec neprekáža a trošku ma prekvapuje divácky neúspech filmu. Verdikt v 1 vete: Vizuálne dokonalý príbeh o rozprávkovom boji dobra proti zlu. 12.10.2010

*NAČO PĽÚCA, CHCE TO ŽIABRE* V porovnaní s inými filmami rovnakého žánru a z rovnakého obdobia je na tomto filme viditeľný vyšší rozpočet. Interiéry sú plné detailov, triky pôsobia obstojne a mihnú sa tam relatívne známe tváre, ktoré poznáme z menších či väčších úloh vo filmoch a seriáloch. Weller tu počas celého filmu ukazuje svoju tvár (na rozdiel od Robocopa), jeho hlas sa dobre počúva a hlavné hrdinky konečne ukazujú len a len svoje štíhle nohy (na rozdiel od iných podobných sci-fi a hororových filmov tej doby, kde s radosťou ukazujú úplne všetko). Stan Winston pre tento film taktiež vytvoril hlavnú príšerku, jeho výtvor sa však zhodnotiť veľmi nedá, keďže si ju príliš neužijeme - pred kamerou sa mihne len zriedka a aj to len na okamih. Škoda. Vidíme ju síce v závere, ale ten pôsobí natoľko rozpačito, že jeho vystrihnutie by filmu len prospelo. Prvá polovica filmu (rozvíjanie postáv a vzťahov medzi nimi, podozrenie na nákazu, prepuknutie nákazy) je (možno paradoxne) oveľa zaujímavejšia ako tá druhá (behanie za monštrom, behanie pred monštrom). Verdikt v 1 vete: Výborne plynúci film, ktorý sci-fi veľmi nie je a hororovým sa stáva v podstate až vo svojej druhej polovičke. 02.06.12

*HĽADAJÚ SA ĎALŠIE NOHY* Patrím do tej druhej skupiny - medzi tých, ktorých očakávania boli prekonané. Film pôsobil reálne, postavy nekonali infantilne, teda tak, ako to v hororových filmoch býva zvykom (s výnimkou momentu, kedy má jedna z postáv šancu uniknúť, ale, ako inak, musí sa vrátiť pre spolutrpiteľku). Miera zvrátenosti bola očakávaná, doktor démonický, kultovosť filmu nepopierateľná, pocit znechutenia výrazný, a to aj bez použitia explicitných scén. A navyše hlavné predstaviteľky - a toto bolo skutočne neočakávané! - nepôsobili ako "neherečky" zobrané z ulice. Mimo scén, kedy mali tváre v zadku, bol ich prejav uveriteľný a ich výrazy skutočne korelovali s prežívaním. Verdikt v 1 vete: Nechutné a nezabudnuteľné. 15.03.12