Shredo

Film určite nevhodný do populárnych časov v kine skrz masívny dav nakupujúci popcorn, chipsy, nachos, a všetky zvukrobiace pochutinky. 90 percent deja je naozaj tichých a každy pazvuk neujde evidencii, nehovoriac o tom že bolo az počuť hudbu z druhej kinosály. Ale k filmu, originálny námet, ktorý podobne ako Dont breathe, stavá na nerobení zvuku a pôvodcom zla sa dej nezaoberá, veď načo by aj. Základné info divák dostáva a to mu stačí. Rodinka alfa samca a jeho tehotnej ženy s ďalšími deťmi utekajú bezmocne pred monštrom a snažia sa prežiť. Tri parádne scény s lakačkami sa mi podarilo napočítať, kde som fakt trnul a užíval si to. Záver je sklamaním, ktoré definitívne rozhodlo o pocitoch z tohto filmu. Neurazí, ale výrazne nezaujme.

Hľadanie skutočnej pravdy obzvlášť v justícií sa môže mnohokrát zdať nepredstaviteľné. Nenastavené zrkadlo a boj dobra proti zlu častokrát bez známok sebareflexie vo mne evokuje súčasnosť a zkazenosť nastaveného systému, bohužiaľ ako tomu častokrát býva, že sa voda varí pre nesprávnych ľudí a tí najpodlejší vyhrávajú a prežívajú.

Interiér Stonehearst blázinca pôsobí desivo už sám o sebe. Obrovský areál skrýva množstvo psychicky narušených ľudí, ktorých terapia je vedená dosti atypickým alternatívnym spôsobom. Kooperácia s mrazivou hudbou dotvára snímok tajomna, záhad a skorého odhalenia. A práve tam je kameň úrazu, pri dosti úvodnom odhalení sa dej dlho vleče a čaká sa na veľké finále, ktoré pôsobí chaoticky. Záver poteší no obzvlášť neohúri. Herecký výkon Bena Kingsleyho, čoby riaditeľa léčebny je dominantný a vierohodný. A nádherná Eliza, čoby kráľovná bláznov, ktorej záber vždy zjemní atmosféru a dáva tomu celému nádej. "Nevěřte ničemu, co slyšíte a jen polovině toho, co vidíte."

Pekne ponurá atmosféra rozpínajúca sa po rozsiahlom zasneženom a pustom Wyomingu rozpráva príbeh dosiaľ nevysvetlenej smrti mladého dievčaťa. Hlavný protagonista s chladnou hlavou a rozvahou pomáha záhadu vyriešiť. Bielo odetý zapadá do prostredia a ako hunter si osobitým spôsobom razí cestu k pravde, odhrňujúc všetky prekážky stranou, čoby skúter ohŕňal cestu hore svahom do vrchov. Skvele detektívne ladená projekcia s prvkami krimi, thrilleru a krásneho odkazu.

Dlho sa vstupom do deja rozhodne nezaoberá. Šetrí sa čas na srdcervúce scény, troška akcie a naháňačka ala Kobra11. The Rock ako jediný zahral svoju rolu vrámci svojich schopností a udržuje pozornosť. Od druhej polky začína byť film čím akčnejší, tým nudnejší, nič neprináša a tým sa zaraďuje do priemerného snímku, na ktorý si chvíľu po komentári nespomeniem.

Scenár, ktorý napísal sám život, ma vždy tú najvýznamnejšiu hodnotu. Studnica Stephena je vskutku pestrá - dej sa primárne mohol zamerať na množstvo aspektov - a vybral si priam luxusne. Pre mnohých veľké sklamanie, že sa to netočí primárne okolo vedeckej práce, ale o jeho osobnom živote. A to v konečnom dôsledku ukazuje to, aký bol výnimočný človek. Láska dvoch ľudí sa prediera neľahkým životom. Stephenova a Janina nezlomnosť, schopnosť sa nevzdať a brať život, aký je a užívať si ho vrámci maximálnych možností by malo byť múzou pre nás všetkých. Česť pamiatke Hawkingovi.

Prvých 20 minút sa venuje Olafovi, ktorý je podaný zábavnou formou a nadchne hlavne najmladšie obecenstvo, starší sa tiež pousmejú :) Po ňom začína nový nenaväzujúci film, ktorý je naozaj peknou rozprávkou. Mne staršiemu proste neprirastú k srdcu malinko afektované postavy, pomaly vedený dej a hluché miesta, kde som sa nudil. Aj keď to malo zaujímavý príbeh, čaro hodnôt a rodiny, zmysel pre detail a je zrejme adept na mnoho ocenení, mne to nepasovalo. Asi by sa človek nemal silou mocou púšťať do vôd, kde sa necíti ako ryba a nemá to tak poprebádané. Ale fanúšik rozprávok si príde na svoje a ako som aj počul podľa iných, jedná sa o jednu z naj rozprávok, vraj. :)

Dejovo plytké a prázdne. O ničom nevypovedajúce, stereotypne orientované, s minimom vtipných scén, ktoré len odzrkadlujú jednu vec. Jééé padol režim, zbohom cenzúra, poďme natočiť niečo vulgárne a pervérzne s nádychom erotiky. Divák na to dychtivo čaká a užíva si slasti voľnomyšlienkarskeho priemyslu.

Temný a otvorený úvod, ktorý si sľubuje veľa. Pútavý príbeh. Vyobrazenie postáv aj strach zo zla. Zimomriavky po celom tele. Napätie stúpa. Ozajstným príchodom zla, ktoré sa zhmotní, celé nadšenie padá ako domček z karát. Nevierohodné lakačky (miestami sa podobajúce na paródiu), ktoré otočili pohľad o 180 stupňov a všetko bolo rázom preč. Aj cez veľkú snahu to proste nešlo. Akoby Vám niekto povedal, že darčeky nenosí Ježiško a celá show stratila zmysel. Jedno z najväčších premrhaných diel, aké som kedy videl.

Krásy prírody akoby do perinky zabalené s púťou a životom medveďov a iných zvierat, zahreje. Tak by som oddelil prvú polovicu, ktorá nás zoznamuje s prostredím. V druhej polke sa vyostrieva a prežívate a držíte palce dobru. Posledná vrcholná scéna je pre mňa najpamätnejšia a najkrajšia. Obdivujem prácu s medveďmi, neskutočná kamera a práca s detailami.