tatka

Inšpirované skutočnou udalosťou. Pche. Keby si scenárista mohol písať, čo chce, možno by to tak nesprasil. Taký slušný rozjazd, preskakujúca platňa, Liv v pekných šatách, búchanie na dvere, tajomný hlas, maska za oknom.....to je asi tak všetko. Potom už je len trochu krve, trochu naháňačiek po dome a nezáživný koniec. Nemám rada Liv Tyler, vyzerá stále, akoby jej bolo do plaču, už sa jej začína chvieť spodná pera a v očiach sa jej lesknú slzičky. Zrejme preto bola vybraná do titulnej úlohy - tu sa to naozaj hodilo. Musím ale pochváliť mobilného operátora - konečne jeden odľahlý dom, ktorý má signál.

Asi mám nejakú slabosť pre nemeckú tvorbu. Ale smiala som sa celý film. Ulrich je skrátka božský, Hitlerov nemecký ovčiak tiež a Goebels, keď si znechutene odfrkne na účet svojho ordonanca: "Diese Piefken......"

Prežila som tú dobu na vlastnej koži, vlastne som prežila viac života za zúriacej totality. Je to realistický film, nie je to ani bohovská sranda, ani nekonečná a obrovská tragédia, ako sa nám niektorí autori snažia vsugerovať. Skrátka, je to len obraz odporného života, žitého v odpornej dobe. A súdruhovia v NDR to po ideologickej stránke mali ešte hustejšie, ako my na Slovensku. Povinne by som ho premietala všetkým, ktorí tak plačú za minulými časmi. Na úkor filmu je, že musí byť zrozumiteľný aj pre diváka, ktorý nemá ani ánung o tejto dobe. A ten sladkobôľny koniec je určený pre USA, ináč by nebol Oscar. Ale vcelku je to veľmi pôsobivý film, ktorý zanecháva dlho hlboký dojem.

Emmerich, Emmerich, tvoje riešenie manželských problémov sa mi ale vôbec nepáči. Aby sa kožený ksicht Cusack vrátil k manželke, musíš zoslať na túto úbohú zem takú obrovskú katastrofu a vyhubiť celé ľudstvo???? To ťa nič iné nenapadlo? Jednu hviezdu za Woodyho Harrelsona. Počítam, že ten sa ti tam votrel akosi omylom.

Mám nejakú mozgovú disfunkciu, takže pri pozeraní filmu ázijskej produkcie skrátka neviem rozoznať, kto je kto. Pokiaľ to nie je dievčina zo studne, ktorá je permanentne zmáchaná. Preto neobľubujem bohvie ako japonské a iné šikmooké horory, a filmy všeobecne. Podľa počtu remakov ázijských filmov asi nebudem s touto disfunkciou sama, však, amíci? Takže som si tento film celkom rada pozrela. Vcelku sympatický párik, duch mladej ženy, na nerozoznanie od všetkých duchov všetkých Kruhov, ktorý sa im pletie do záberov, trochu prekvapivé rozuzlenie, prečo to všetko a nakoniec dvojitý koniec, zrejme preto, aby sme si mohli vybrať. Film na horúci augustový večer, keď sa skrátka kvôli horúčave nedá robiť nič iného.

Obrovský posun v reality tv. Miesto vyvaľovania sa v luxusných vilách práca na poli, zničené manikúry a prepotené tričká. Je to síce drina, ale na konci čaká 50 tácov, čo je rozhodne lepšia motivácia, ako loviť nejakého ženícha.

Obdivujem tieto turecké seriály. Milujúci manželia, oteckovia, starí oteckovia. Všetci muži sú inteligentní, galantní, chápajúci, milujúci, variaci, vynášajúci smeti, dávajúci svojej žene prednosť. Kde sa vôbec rodia takíto Turci? Poznala som len prismudnutých špinavých sexistických machov, ktorí ofakanili svoje manželky, zavreli ich doma, okrem výbehu do supermarketu, kde ich použili ako nosičky nákupov, ich nepúšťali von. Zrejme existuje ešte nejaké iné Turecko. Sci-fi Turecko. Kdesi v tretej galaxii za tou veľkou čiernou dierou doprava. A možno je to propaganda tureckej vlády, smerujúca do západnej Európy. Taká politická agitka o 2897 dieloch.

Nechcela by som, aby sa mi snívalo to, čo Davidovi Lynchovi. Milujem ho, a neznášam ho. Hrá sa so mňou ako mačka s myšou. Nechá mi pocit, že mu vidím pod prsty, že som prekukla búdu, ktorú na mňa nachystal. Už viem, o čo tu vlastne ide, kto je vrah, kto je hlavný podozrivý a kto do čerta bol vlastne zavraždený. A on ma v tom kľudne, škodoradostne a zlomyseľne nechá, aby mi na konci ukázal, kto je tu pánom. Brilantné, bizarné, morbídne, vtipné, mysteriózne.....dokonalé.

Tento seriál ma pripravil o pár známych a kamarátov. V čase prvého vysielania - a že sa vysielal sakrametsky dlho, so mňou nebola rozumná reč, nebrala som telefóny a odmietla som vzďaľovať sa od televízneho príjímača. Kamarátšofty asi nestáli za to, keď to neprežili. Zato MASH prežíva 40 rokov a stále je svieži, vtipný, dojímavý, protivojnový, skvelý, úžasný, neodolateľný....../doplň ďalšie eufemizmy podľa vlastného želania/. Na rozdiel od ostatných seriálov má niečo, čomu sa hovorí duša, a dá sa pozerať stále.

Nekonečne vtipná absurdita, ktorá vo vždy mne vzbudzuje chuť naliať si ľadovo vychladenú Stoličnú do dvojdecového pohára. Absurdita, no, pre Európana alebo Amíka možno, ale nie pre Rusa.