Volodimir2

Prichádza generál Scheisskopf a nastáva odplata pre Yossariana, že spal s jeho ženou. Zamieta sa jeho prepustenie z armády a situácia sa skomplikuje. Predkladá sa americký portrét armády, krutý, presný a nestráviteľný. Piatym dielo sa trocha vraciame späť k Yossarianovi a jeho boju dostať sa z lietajúcich misií. Najlepšou časťou je jeho cesta do Ríma a nakoniec jej vyústenie.

V tomto dielu sa už v úplnej nahote prejavila vojna ponorená do korupcie bez akéhokoľvek krytia. Nereálne aj neuveriteľné. Ale je tu podobenstvo o úspechu predovšetkým v ponímaní amerického biznisu. Ale keďže to bol odklon od hlavného príbehu vojnovým dejom sme sa stretli až v záveru a zostatok bola rôzna zlátanina.

Tretí diel je jedinou epizódou, ktorá môže byť aj samostatnou v rámci tohto cyklu. Pozícia armády sa síce trocha vytratila a prerástla v nej otázka biznisu. Ak posudzujem nezmysel ohľadom čiary oslobodeného územia (mesto Bologna), predpokladám, že takáto situácia by sa nemohla stať ani v americkej armáde. A major odchádza na rekognoskáciu sám bez akéhokoľvek doprovodu ?? No dobre aj to som ťažko strávil, ale poškodenie lietadla a predčasný návrat, to už bolo veľa aj na mňa. Takže samostatný by to mohol byť príbeh, ale s najnižším hodnotením.

Ďalší diel ma aj naďalej utvrdzuje v názore, že tento seriál sa bude točiť iba okolo jediného bombometčík Yossariana namiesto celkového príbehu. Ale keď plukovník Catcart zvyšuje počet misií na 35 Yossarian sa opäť ocitá v poľnej nemocnici (veď k pôvodnej kvóte misii mu chýbali už iba 2). V tej dobe sa do deja dostali aj iné postavy major Major Major Major, seržant mimoriadne povýšený na majora, Marcello majiteľ verejného domu, ale predovšetkým Milo, ktorý používa americkú armádu na vlastné kšefty, do čoho zapája aj svojich veliteľov. Ani tento diel ma však nenadchol.

Cieľom prvého dielu bolo zoznámiť nás s postavami, kde ale prím hraje práve Yossarian. Tento prvý diel nevyniká v ničom, rušivé sú skoky z jednej udalosti na druhú, ale ich cieľom bolo vtiahnuť diváka do deja filmu. Poukazuje aj na vedľajšie produkty pobytu vojsk na cudzom území. Rozkvitajúci sa čierny trh, ale aj na snahu časti vojakov pri hľadaní spôsobov, ako túto nezmyselnú vojnu prežiť.

Ale úprimne, Hellerovu knihu som neprečítal ani pri prvom, ani pri druhom pokuse, ale nakoniec som ju zvládol. Podarilo sa mi v deji knihy tak zamotať, že som v skutočnosti nevedel ani ako sa volám. Totižto podľa Hlavy XXII, ktorá je hlavnou postavou knihy aj filmu, môže byť vojak prepustený z armády napr. vtedy keď je blázon. Ale ak vojak vie, že je blázon, tak je vlastne normálny a preto nemôže byť prepustený z armády. Sám spisovateľ takéto absurdity pociťoval na vlastnej koži, keďže bol sám bombometčíkov u bombardovacej perute. Dej filmu sa odohráva na ostrove Pianosa blízko Elby (tretí najväčší ostrov Talianska), kde bola americká základňa 256. leteckej eskadry. Odtiaľ nalietavali bombardovacie lietadla na nemecké pozície v Taliansku. Film nám verne ukazuje vojnové zážitky vojakov v uzatvorených vojenských kolektívoch. Ide predovšetkým o satiru ale dobre mienený aj protivojnový film. V podstate dejová línia filmu je slabučká a je úplne prekombinovaná. Myslím si, že kto chce pochopiť film, musí si najskôr prečítať knihu. A preto len tri bombičky.

Film je natočený podľa rovnomennej novely Ivana Bukovčana a ako je u neho zvykom vracia sa k svojej hlavnej téme človeka v hraničnej životnej situácii. Film je silným príbehom o viere človeka v hľadaní ľudskosti vo vojnovej vyhrotenej situácii. Dej filmu sa odohráva v dobe 2. svetovej vojny, keď povstalci ustúpili do hôr a nemecké vojska spoločne s našimi gardistami urobili hon na partizánov. V našom prípade sa dvaja partizáni s o zajatým nemeckým vojakom ukrývajú v zemľanke pod storočnou limbou, ktorá už bola svedkom mnohých ľudských krívd. A dráma je jednou z nich, keď sa potvrdili moje slová, že v hone na partizánov a ľudí, ktorí im pomáhali boli naši gardisti mnohokrát horší, ako Nemci. Aj táto dráma mi to potvrdila.

Tento výborný film bol natočený podľa rovnomenného románu sovietskeho spisovateľa Emmanuila Genrichoviča Kazakeviča z roku 1949, autora aj predlohy pre vynikajúci film Hviezda (1949 a 2002). Pochopiteľne, že prihliadnuc k roku vydania románu je plný propagandy a velebenia Červenej armády. Samotný spisovateľ opisuje vlastné zážitky z východného frontu, keď sa aktívne zúčastnil bojov od roku 1941 až dobíjanie Berlína v apríli roku 1945 vo funkcii zástupcu veliteľa špeciálnych prieskumných jednotiek. Predstavuje nám v chronologickom slede obraz mohutnej bitky o Nemecko, predstavuje náročnosť bitky o mesto Berlín. Mohli sme si pozrieť aj historický správny skrátený akt Hitlerovej samovraždy a spálenie jeho tela, ale aj hystériu sfanatizovaných nacistov v okamžiku, kedy už situácia pre nich bola beznádejná. Upokojujúco pôsobil aj románik hlavného hrdinu s lekárkou, ktorý sa odvíjal od roku 1941 a pokračoval v 45. Takže videli sme krutú porážku nacistických vojsk a hrdé víťazstvo Červenej armády. Okrajovo sme videli aj povojnové udalosti a sám spisovateľ sa na krátku dobu stal veliteľom malého nemeckého mesta Halberstadt.

Film bol vyrobený v období priebehu 2. svetovej vojny a nemôžem sa zbaviť dojmu, že aj tento film si nesie čiastočne prívlastok propagandistický film. Boli sme svedkami rozkolu Francúzska na základe výziev maršala Pétaina, ale aj prevolaní generála de Gaulla. Aj náš podvodník je mužom, ktorý sa nebojí zomrieť, ale ktorý chce zomrieť čestne, nie na gilotine, ale pri bojoch o svoju krajinu. Čím sa nakoniec aj vykúpil keď ho jeho falošná minulosť dobehla. Trocha smiešne na mňa pôsobili farebné reči francúzskych vojakov o oddanosti a láske ku vlasti, ktorú ale vôbec nezrealizovali v roku 1940 pri obrane svojej vlasti a už vôbec nie keď sa spojenci prehnali cez Francúzsko pri jeho oslobodzovaní bez francúzskych vojsk. Všetka česť nakoniec jednotkám generála de Gaulla. Podvodník (The Impostor) je druhým filmom, ktorý natočil Jean Gabin v dobe exilu v USA, kde sa uchýlil po Nemeckej okupácii Francúzska. Trochu nostalgie aj z hercovho života. V apríli 1943 sa Jean Gabin pridal k Slobodným Francúzom (francúzskym oslobodeneckým silám generála de Gaulla) a po boku spojencov potom bojoval v severnej Afrike. Zúčastnil sa aj invázie do Normanska a bol jedným z tých ktorý v zostave 2. francúzskej tankovej divízie oslobodil Paríž a pokračoval v oslobodzovaní až do Nemecka.

Dokument, ktorý pokojne môžeme považovať za definitívnu filmovú históriu druhej svetovej vojny. Tento dokument som videl pred 5 rokmi a celý čas som hľadal, či sa podarí niekomu natočiť niečo lepšie. A tak som si tých viac ako 32 hodín odsedel znova a nemienim nič meniť na mojom hodnotení z roku 2014. Dokument je korektný, nestranný čo pre éru studenej vojny je veľmi prekvapujúce. Veľkou výhodou je účasť veľkého množstva očitých svedkov doby z radov armády, politikov ale aj civilistov. Medzi nimi sú Albert Speer (minister zbrojnej výroby, architekt), Karl Dönitz (veliteľ námornictva), Walter Warlimont (zástupca veliteľa Wehrmachtu) a mnoho ďalších. Osoba, ktorú bolo najťažšie nájsť a presvedčiť, aby sa zúčastnil na natáčaní, bol Himmlerov pobočník, Karl Wolf. Počas rozhovoru sa priznal, že bol za prítomnosti Himmlera svedkom mnohých vrážd. Trochu nedostatkom je, že udalostiam na východnom fronte sa nevenovala taká pozornosť, aká tomuto frontu prináležala, hoci význam víťazstiev Červenej armády sa vôbec nezmenšoval. Ďalej by som chcel upozorniť, že existujú špeciálne bonusy k tejto sérii: 27. Hitlerova sekretárka (rozhovor s Gertraud Junge), 28. Od vojny k mieru, 29. Vojak – bojovník (rozhovory s vojakmi), 30. Hitlerovo Nemecko (1933 až 1939), 31. 2. diel Hitlerovo Nemecko (1939 až 1945), 32. Dve smrti Adolfa Hitlera, 33. a 34. Konečné riešenie (1. a 2. diel)